Filozofická kritika kresťanstva

Cirkev bola vždy konfrontovaná s tým, že náboženstvo sa dostáva do konfliktu s rozumom. Preto sa moderná cirkev 20. a 21. storočia snaží tento problém vysvetliť a objasniť – ako inak neúspešne.
         Náboženstvo a viera sú jednoznačne v rozpore s rozumom. Náboženstvo je založené na dogmách a dogmy sú autoritatívne „pravdy“, ktoré jednoducho „sú“ „pravdou“ a neslobodno o nich diskutovať. Dogmy sú asi najlepšie popísané v Slovenskej Wikipédii (ešte lepšie ako v anglickej alebo českej): ak si to človek prečíta, príde na to, že dogmy sú teda poriadne kontroverzná háklivá a šteklivá stránka cirkvi a náboženstva http://sk.wikipedia.org/wiki/Dogma
         Katolícka cirkev na jednej strane priznáva, že viera a rozum tak celkom dokopy ísť nemusia, ale na druhej strane sa snaží demagogickými argumentami vysvetliť, že viera a rozum to predsa len ide spolu dokopy.Cirkev si v tomto vlastne sama odporuje.

Fides et Ratio

V roku 1998 pápež Ján Pavol II. vydal encyklikuFides et Ratio (Viera a rozum). Objektívnejšie by bolo ak by dal názov tej encyklikyDogmy a rozum, pretože viera sa najviac týka dogiem. Celá encyklika rozvláčna, nudná, nejasná a preintelektualizovaná. Ani nie je jasné čo touto encyklikou chcel pápež povedať. Sám pápež sa úplne zacyklil a zamotal. Na jednej strane sa pápež snažilzrejme nejakými filozofickými argumentami (samozrejme úplne neúspešne) obhájiť že viera a rozum sú v súlade a na druhej človek tomu ani nerozumie o čom tam vlastne točí. Tým, že náboženstvo je samo o sebe založené na klamstve a násilných nelogických dogmách, je ho možné argumentačne len veľmi ťažko obhájiť.Vieru, náboženstvo a dogmy nie je možné nijak argumentačne obhájiť – keď sa to nepodarilo ani pápežovi, tak potom už naozaj nikomu. Veľmi ďakujem pápežovi za túto encykliku, lebo svojou zamotanosťou ukázal, že viera a rozum sú vo vzájomnom rozpore.
         Okrajová poznámka: Ale zasa na druhej strane aby som nebol len čierno-bliely, encyklika, má v sebe aj niečo pozitívne –má aj pozitívnu interpretáciu. Pápež sa aspoň snaží spropagovať rozum v cirkvi, čo bolo pre predchádzajúcich pápežov nepredstaviteľné –veď predsa rozum je od diabla, tak ho neslobodno používať (niektorí konzervatívni kresťania majú aj dodnes takýto stredoveký názor). Rozum narušuje chápanie náboženských dogiem na ktorých je založené celé náboženstvo a to sa cirkvi počas histórie nikdy nepáčilo. Encyklika spôsobila to, že Katolícka cirkev sa stala menej fanatickou, čo je veľmi pozitívne. V protestantských cirkvách sa kvôli tomu, že pre nich nie je záväzná táto encyklika, sa udržuje veľmi silný náboženský fanatizmus a fundamentalizmus – môže sa to prejaviť napr. tým niektorí protestantskí kazatelia svojím kázaním pripomínajú verejné vystúpenie Adolfa Hitlera. U kresťanov som sa stretol aj s takým náboženským fanatizmom, že ľudia v spoločenstve spoločenstve mali až tak silnú vieru, že si vodcovia spoločenstva naivne o sebe namýšľali, že dokážu robiť zázraky, čo ale určite nebola pravda
http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/fides-et-ratio
 
Katechizmus katolíckej cirkvi, kapitola Viera a rozum, citáty:
Viera je istá, istejšia než akékoľvek ľudské poznanie, lebo sa zakladá na samom slove Boha, ktorý nemôže klamať (Môj komentár:„úžasne silný“ argument, nechápem, čo má to vaše učenie cirkvi spoločné s Bohom)
 
Isteže, zjavené pravdy sa môžu zdať ľudskému rozumu a ľudskej skúsenosti nejasné, ale „istota, ktorá pochádza z Božieho svetla, je väčšia ako tá, ktorá pochádza zo svetla prirodzeného rozumu“ (Môj komentár: aj samotná cirkvi priznáva, že viera a rozum nejdú veľmi dokopy, ale na druhej strane sa to s demagogickými argumentami so smiešnou argumentačnou hodnotou snažia vysvetliť, že predsa to len v súlade s rozumom je. Tu si cirkev sama odporuje)
 
Záverom: jednoznačne vidíme argumentačnú zúfalosť cirkvi filozoficky si obhájiť svoje náboženstvo a súlad viery a rozumu
 
Katechizmus katolíckej cirkvi, kapitola DOGMY VIERY, citát:
88Učiteľský úrad Cirkvi naplno používa autoritu, ktorú dostal od Krista, keď definuje dogmy, čiže keď spôsobom, ktorý zaväzuje kresťanský ľud k neodvolateľnémusúhlasu viery, predkladá pravdy obsiahnuté v Božom zjavení alebo keď definitívnym spôsobom predkladá pravdy, ktoré s nimi nevyhnutne súvisia.
89 Medzi naším duchovným životom a dogmami jestvuje organická spojitosť. Dogmy sú svetlá na ceste našej viery. Osvetľujú túto cestu a robia ju bezpečnou. A naopak, ak je náš život správny, náš rozum a naše srdce budú otvorené na prijímanie svetla dogiem viery.
90 V celku Zjavenia Kristovho tajomstva možno nájsť vzájomné spojitosti a súvislosti medzi dogmami. Treba pripomenúť, že „jestvuje poriadok čiže ,hierarchia‘ právd katolíckeho učenia, lebo ich súvis so základom kresťanskej viery je rozličný“.
Poznámka: tiež tu vidíme filozofickú argumentačnú zúfalosť obhájiť dogmy. Dogma sa podľa cirkevníkov jednoducho bez diskusie musí rovnať „pravde“. S touto pravdou musíte bez diskusie povinnesúhlasiť ako nejaký duchovný otrok
 
Dogmy a luteráni
Luteráni/protestanti o sebe často s pýchou hovoria, že oni sú tí praví pravoverní, lebo oni v žiadne dogmy neveria, a veria len v Bibliu a nič iné.
Nuž moment ale v Biblii sa nám nič nepíše oBožskej trojici, ale aj protestanti veria na Božskú trojicu a to v detailoch v presne rovnakom učení ako katolícka cirkev. Takže aj protestanti v skutočnosti veria v plnohodnotné dogmy.
A čo je najdôležitejšie aj samotná viera v Bibliu je dogma samo o sebe. Aké máte na to dôkazy, vážení protestanti, že jedine Biblia je tá pravá a pravdivá? A ako vysvetlíte tie násilné časti v Biblii?
 
Dogmy a Islam
Islam, islamské štáty sú v súčastnosti v duchovnom vývoji asi na takej úrovni ako bola Európa za cirkevného stredoveku, náboženstvo vôbec nie je možné kritizovať bez toho aby vás nepopravili alebo neodsúdili na doživotie za rúhanie. Myslím, že v Islame slovo s dogma neexistuje. Tam sa na miesto slova dogma používa slovo „pravda“. A kto sa rúha mohamedánskej „pravde“, toho treba popraviť
 
Budhizmus a hinduizmus
Tieto náboženstvá sú nedogmatického typu a ide im o pravdu. Kým dogmatické náboženstva (islam a kresťanstvo) sú založené na klamstve a pýche, v nedogmatických náboženstvách (hinduizmus a budhizmus) je možná diskusia, sú založené na pokore a pravdu kvôli pokore neabsolutizujú.
V jednom dokumentárnom filme som videl ako budhistickú mnísi medzi sebou diskutujú o budhovom učení a tiež aj to ako sa medzi sebou hádali. Budhizmus nielenže nie je dogmatický a neabsolutizuje pravdu ale aj otvorene povzbudzuje k diskusii o Budhovom učení. V kresťanstve je také niečo prísne zakázané, povolená je len jedna interpretácia Biblie, každá iná interpretácia je blud a heréza. Diskutovať v kresťanstve o náboženskom učení je prísne zakázané
 
Ospravedlňuje sa, že som trochu odbočil od témy, ale teraz sa znovu vraciam:

Viera a rozum vs šamanizmus

Tak po prvé v šamanizme neexistuje žiadna viera. Čo to vlastne znamená slovo viera? Slovo viera v podstate vzniklo len v súvislosti s dogmami a kresťanským náboženstvom. Ak má byť človek presvedčený o nejakých náboženských drístoch v jasnom rozpore so zdravým rozumom, tak to nie je také jednoduché. Človek teda musí len slepoveriť v danú hlúposť aby bol v ňu presvedčený.
         Šamanizmus je o poznaní, v šamanizme sa neverí, ale vie a vidí (v tom zmysle človek v šamanizme vidí a vie, ak napr. astrálne cestuje. Pri astrálnom cestovaní človek neverí ale vidí, že existujú démonické bytosti supai, alebo anjelské svetelné bytosti. V tom sa šamanizmus líši od náboženstva). Šamanizmus je o logike a logických úsudkoch.Kým viera/náboženstvo/dogmy sú v rozpore s rozumom, šamanizmus je v plnom súlade s rozumom. V šamanizme neexistuje nekritická viera v niečo, ale v šamanizme sa veci kriticky preverujú a overujú.
         Ja osobne verím na plne ortodoxný šamanizmus, ktorý je očistený aj od tých posledných tzv. tradičných nánosov, ktoré sam o sebe sú kontraproduktívne

Viera a rozum vs ateizmus

Ja ako duchovný človek, (ktorý má najbližšie k šamanizmu), nakoľko nemám čiernobiele myslenie, musím priznať a uznať, že ateizmus má v mnohom pravdu, čo sa týka náboženstva. To je možno pre niekoho veľmi prekvapujúce. S ateistami môžem plne súhlasiť ich silne odmietaný postoj k náboženstvu a súhlasím aj s ich názorom na nezmyselnosť a hlúposť s cirkevnými dogmami, ktoré sú v úplnom rozpore zo zdravým rozumom
         Ateisti majú pravdu, že náboženstvo je v rozpore s vedou, ale nemajú pravdu, že náboženstvo nie je v rozpore so všetkým duchovným. To je mylná predstava a omyl. Ľudia majú veľmi čiernobiele myslenie a uchyľujú sa k dvom extrémom: buď k náboženstvu alebo ateizmu. Oboje extrémne filozofické prúdy, ktoré nevedia medzi sebou diskutovať.
         Ateisti budú sami zo seba veľmi prekvapení, keď poviem, že sa dopúšťajú rovnakých chýb ako kresťania: myslia čiernobielo, veria iba v matériu, nie je možná s nimi diskusia a ich myslenie je dogmatické. Ateisti si sami neuvedomujú koľko majú toho veľa spoločného s kresťanmi.
         Správna cesta je niečo medzi ateizmom a náboženstvo – šamanizmus je tá zlatá stredná cesta.
 
Aj filozofia je seriózna veda
Nie je pravda, že by sa vo filozofii a v duchovných filozofických prúdoch nedala objektívne určiť pravda, ako je to vo vede. Existuje rozšírené klamstvo a mýtus, že sa to nedá. Klamstvo a pravdu o filozofii je možné rovnako ľahko rozlíšiť ako v klasickej empirickej vede. Filozofickými dôkazmi dokážeme ľahko vyvrátiť všetky klamstvá ateizmu aj náboženstva samotného a to podobne spoľahlivo a jednoznačne ako je to v jednoznačnej empirickej vede, ako napr. nejaký základný fyzikálny vzorec. Pravdivosť daného fyzikálneho vzorca si dokážeme ľahko overiť tým, že ho otestujeme v praxi. Podobne rovnako spoľahlivo dokážeme aj vo filozofii dokázať, že šamanizmus je filozofický smer najbližšie ku pravde.
Isteže ťažko sa filozofom hľadá kde je pravda, keď všetky známe filozofické prúdy a náboženstvá sú založené klamstve alebo neúplnej pravde – preto sa v tom ani nedá zorientovať a preto je podľa súčasného presvedčenia že medzi filozofiou a vedou je priepasť a je to niečo nezmiešateľné. Avšak ak sa zoznámime zo šamanizmom čo je filozofia pravdy, tak potom nám začne byť všetko jasné, potom už jasnými dôkazmi dokážeme úplne spochybniť všetky náboženstvá a filozofie ako nesprávne.Ak človek pozná len všetky filozofické prúdy klamstva, potom sa človek nemá o čo oprieť a je dezorientovaný. Ak ale človek nájde pravdu šamanizmu, potom začína byť všetko jasné, potom začína byť filozofia serióznou vedou.
         Ale aj napriek jasným dôkazom ľudia budú ignorovať pravdu a nenávidieť ju – týka sa to všetkých ľudí, ktorí sú naprogramovaní a zmanipulovaní náboženstvom, ateizmom a primitívnou ezoterikou. Ľudia ktorí tvrdohlavo oponujú pravde možno vnímať ako psychiatricky chorých –myslím to naozaj vážne – nemyslím to zo srandy ani ironicky.

Empirická veda vs filozofické prúdy

Ateizmus aj kresťanstvo sú v rozpore s vedou, kým šamanizmus je v súlade s vedou: Náboženské dogmy sú v rozpore s rozumom so zdravým rozumom.Teória inteligentného dizajnu na báze jasných vedeckých dôkazov spochybňuje striktný ateizmus-materializmus. Všetko nasvedčuje tomu, že je tu ešte niečo nad nami.
Šamanizmus hovorí o multi-dimenzionálnom, svete ktorý sa skladá z obrovského množstva akýchsi vrstiev/svetov. Nám je viditeľná len akási jedná vrstva s týchto mnoho svetov. Dnes je už v oficiálnej fyzike jasne dokázané, že existuje minimálne jedna takáto dimenzia, ktorá sa nazýva Higgsovo pole. Albert Einstein zasa hovoril o inej dimenzii, ktorá sa volá časopriestor, a hovoril a ešte ďalšej dimenzii, ktorú nazýval éter. Veda potvrdzuje šamanský pohľad na svet, celkom nezávislo, bez toho, aby vedci o šamanizme niečo vedeli.
Kým ešte nedávno by Vás vedci poslali pomaly na psychiatriu, ak by ste niečo hovorili, o multi-dimenzionálnom šamanskom pohľade na svet, dnes už veda tak pokročila, že medzi vedcami hlavného prúdu sú veľmi populárne hypotézy, že existujú paralelné vesmíry a multi-dimenzionálne reality. Neexistujú zatiaľ na to žiadne empirické dôkazy, ale z logického deduktívneho hľadiska všetko tomu nasvedčuje.
         Aj pri ateizme sme schopní dokázať, že je v jasnom rozpore s vedou ako takou
         Záverom: bez ohľadu na to či sa to niekomu páči alebo nie, máme jasne dokázané, že najbližšie k empirickej vede je určite šamanizmus