Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Odhalenie zákulisných mediálno-politických hier. Ako fungujú média?

Obsah

  1. Manipulačné techniky médii pri neobľúbenom „nepriateľskom“ politikovi alebo politickej strane (zoradenie podľa závažnosti zlyhania novinárov od najmenšieho po najväčšie):
  2. Manipulačné techniky médii pri obľúbenom „priateľskom“ politikovi alebo politickej strane:
  3. Mýtus: Korupčné a protikorupčné politické strany
  4. Mýtus menom investigatívna žurnalistika
  5. Novinári sú morálne dno. Dôkazy
  6. Nulová spoločenská zodpovednosť novinárov a šéfredaktorov
  7. Obľúbenému politikovi novinári kritické otázky nekladú
  8. Príliš veľká podpora ekoteroristickej ideológie zo strany médii
  9. Čo je to vlastne ekoterorizmus?
  10. Novinári ekoteroristi ako problém
  11. Aktuality.sk. Keď sa „protikorupčný“ a „investigatívny“ denník sám nechá podplatiť korupčnou zločineckou skupinou
  12. Bláznivé hoaxy exministra Jána Budaja vs. nulová spoločenská zodpovednosť novinárov a médii
  13. Keď sú novinári také morálne dno, že ich krajne pravicoví politici zahanbia
  14. Darebáci novinári vyháňajú slušných a schopných ľudí z politiky
  15. Média ako efektívny nástroj manipulácie na odpútavanie pozornosti od podstatných vecí
  16. Skrytá inzercia v médiach v prospech korupčných skupín
  17. Skrytá inzercia v médiach v prospech politických strán
  18. Protikorupčné mimovládne organizácie. Nadácia zastavme korupciu a Transparency International
  19. Infantilizmus, osobnostná nevyzretosť, neschopnosť a nekonečná ľudská hlúposť slovenských novinárov
  20. Štefan Hamran a čurillovci
  21. Zločinec Michal Kiča ako hlavný zdroj informácii pre média
  22. Mediálna hystéria: zrušenie ÚŠP a novela trestného zákona
  23. Zaujímavé pikošky a skúsenosti s konkrétnymi novinármi
  24. Hanba: Keď niektoré alternatívne média v niektorých parametroch predbehnú média manistreamové
  • Málokto vošiel do kuchyne médii tak hlboko ako ja. Málokto môže o tejto téme hovoriť tak kompetentne. Totižto venoval som sa veľmi intenzívnej komunikácii s médiami (aj politikmi) ako protikorupčný aktivista. Na to čom som prišiel bolo totálne šokujúce, čo zaskočilo aj mňa.
  • Na jednej strane všetko čo kritizujú kritici alternatívnych médii je pravda, na strane druhej netreba byť nekritický ani k médiám manistremovým.
  • Média fungujú radikálne odlišne ako si čitatelia mainsreamových médii predstavujú. Funguje to horšie ako zlý sen. Zákulisné mediálne hry sú bez štipky etiky.
  • O novinároch sa ja zvyknem vyjadrovať aj veľmi expresívne. Často neváham spomenúť ani slovné spojenie „odpad národa“. Bežnému nevedomému a neinformovanému človeku sa to môže zdať príliš drsný slovník, ja však na to mám veľmi racionálne argumenty, nakoľko vidím do zákulisných hier.
  • V tomto článku v stručnosti zhrniem do jedného celku to čo som spomínal vo všetkých ostatných článkoch a podcastoch.
  • Treba otvorene povedať že ľudia sú extrémne ľahko manipulovateľní a to či už médiami alternatívnymi alebo mainstremovými. Kritické analytické myslenie a overovanie faktov je pre 95% ľudí naprosto cudzie.
  • Za asi najväčší problém médii vnímam to, že média majú dvojaké metre na politikov. Alebo presnejšie dvojaké kilometre. Novinári sa správajú ako politici. Niektorým politickým stranám robia PR marketingové kampane v ich prospech, iným neobľúbeným politickým stranám robia masívne antikampane. Ak má rovnakú aféru obľúbený a neobľúbený politik, reakcia novinárov je dramaticky odlišná.
  • Značná časť ľudí má príliš veľkú dôveru v média. A to je chyba. Novinári sa tvária ako ľudia, ktorí sú nad vecou a nestranne a nezávisle komentujú politikov a naivní čitatelia či sledovatelia im to veria. Realita je ale úplne iná. Novinár má byť po správnosti rozhodca medzi politickými stranami. Podobne ako rozhodca vo futbale. Tak ich aj väčšina ľudí vníma. Futbalové mužstvá sú politické strany a novinári rozhodcovia. V realite to je ale úplne iné. Funguje to rovnako absurdne akoby sa rozhodca na futbalovom zápase sám pridal k jednému mužstvu a dokonca aj fauloval.
  • To že politické strany medzi sebou bojujú tak, to je v poriadku. To je normálne. Čo už nie je v poriadku, že priamo do politických bojov sa zapájajú aj samotní novinári. Žiaľ ľudia sú ľahko manipulovateľní a často to nepochopili a veria v objektivitu a nestrannosť novinárov. Niekedy sa novinári správajú politickejšie ako politici. Často ani politici si nedovolia také špinavosti ako média napríklad šírenie dezinformácii a podobne.
  • Veľmi nebezpečné je to, že na Slovensku sú príliš slabé kontrolné mechanizmy novinárov. Kým politika kontrolujú média, opozícia a volič, na média žiadne kontrolné mechanizmy neplatia.
 

Manipulačné techniky médii pri neobľúbenom „nepriateľskom“ politikovi alebo politickej strane (zoradenie podľa závažnosti zlyhania novinárov od najmenšieho po najväčšie):

  • zatajovanie, „cenzurovanie“ všetkých úspechov daného politika
  • rozpútanie obrovskej hystérie alebo pekla okolo malých afér (príklad: semafor Andreja Danka určite nestál za to, aby sa v médiach celý jeden mesiac o ničom inom nepísalo. Ak by sa niečo podobné stalo politikovi za stranu PS, skončilo by to úplnou cenzúrou zo strany médii. HIV pozitivita pri afére Tomáša Hellebrandta bola úplne cenzurovaná, napriek tomu že média o tom vedeli. Zaujímavé dvojaké kilometre médii)
  • hyperbolizácia zveličovanie neúspechov politika
  • šírenie otvorených hoaxov (príklad: šírenie hystérie o mafiánskom štáte či zániku demokracie pri novele trestného zákona, hoci pravda je taká, že novela sa priblížila ku štandardu západoeurópskych krajín a nič hrozného sa neudialo. Najbláznivejšie hoaxy šíria tiež novinári s ekologickým zameraním)
 

Manipulačné techniky médii pri obľúbenom „priateľskom“ politikovi alebo politickej strane:

  • úplná cenzúra a informačný bojkot akýchkoľvek afér obľúbenému politikovi (príklad: do úplného extrému to došlo pri exministrovi Jánovi Budajovi, ktorý mal podobne veľkú aféru ako kauza Gorila, napriek tomu sa novinári rozhodli pre úplnú cenzúru. Príklad č.2.: úplne zatajenie cenzúra škandálu poslancovi Hellebrandtovi, že je HIV pozitívny, aj napriek tomu, že bolo to vo verejnom záujme)
  • keď aféra predsa len prepukne a nedá sa utajiť, tak média hľadajú všemožné argumenty ako aféru čo najviac zmenšiť a novinári sa hrajú na advokátov advokátsku kanceláriu daného politika (Príklad: do šialeného extrému to došlo pri kauze korupčných dotácii pre rodinu Šimečkovcov, kedy samozvane protikorupční investigatívny novinári otvorene obhajovali korupciu)
  • v prípade prevalenia korupčných dotačných afér Michala Šimečku a jeho rodiny to došlo dokonca do takého extrému, že média veľmi agresívne obhajovali korupciu Šimečku a dokonca z neho urobili martýra, ktorému sa krivdí
 

Mýtus: Korupčné a protikorupčné politické strany

Ľudia sú ľahko manipulovateľní. Novinári vytvárajú ilúziu a zdanie toho, že existujú korupčné a protikorupčné politické strany. Mnohí voliči sa nechali oklamať propagandou médii, že „nebudem voliť korupčnú politickú stranu, ktorá mala mnoho politických afér, ale naopak budem voliť protikorupčnú stranu“.
Aká je ale pravda?
Často krát to môže byť aj presne opačne. Ľudia si neuvedomujú koľko otrasných politických korupčných afér a iných škandálov, mohli údajne protikorupčnej strane média zatajiť. Ministri za stranu OĽANO nekradli o nič menej ako Smeráci, mali obrovský počet korupčných afér, len média sa rozhodli pre cenzúru.
Ja ako človek ktorý vidí do zákulisných mediálnych a politických hier o ktorých sa bežným ľudom ani len nesnívalo, môžem zodpovedne prehlásiť, že ak by sa dostalo k moci strana PS, tak kradli by možno aj 5-krát toľko koľko Smeráci, pretože média by sa rozhodli pre cenzúru všetkých korupčných afér. A s jedlom rastie chuť. Ak politik príde na to, že všetky korupčné aféry prejdu bez pozornosti médii, alebo mu budú korupciu dokonca obhajovať, bude mať odvahu kradnúť stále viac a viac.
 

Mýtus menom investigatívna žurnalistika

  • Ľudia sú ľahko manipulovateľní. Mnohí ľudia veria na dualizmus mediálnych hier, že na jednej strane sú zlí politici a na druhej strane dobrí investigatívni novinári, ktorí strážia verejné financie aby sa nekradli. To som si myslel aj ja dokým som ako protikorupčný aktivista nenarazil na tvrdú realitu, kedy sa novinári rozhodli pre úplnú cenzúru obrovských korupčných afér, pretože sa ich nedopustila „tá správna“ politická strana. Spoločne s ďalšími dobrovoľníkmi sme vytvorili protikorupčný tým a vymieňali si mnoho informácii. Na sociálnych sieťach som zverejňoval protikorupčné zistenia a aj iní ľudia mi toho posielali mnoho. Poslal som asi 100 strán materiálov, niekoľko desiatok emailov asi 120 novinárom, so silnými dôkazmi korupcie a iných afér, avšak reakcia novinárov bola prakticky nulová.
  • Mal som veľké očakávania aj od médii, ktoré sú verejnosťou považované za vlajkové lode investigatívnej žurnalistiky ako napríklad Aktuality.sk alebo Denník N. Aj v týchto redakciách skončilo jednoduchou cenzúrou.
  • Častá fluktuácia zamestnancov v redakcii Aktuality.sk asi tiež po niečom vypovedá, že nie sú spokojní. Šéfredaktor im nedovolí slobodne písať.
Aká je pravda?
  • Neexistuje žiadna investigatívna žurnalistika. Investigatívna žurnalistika zdegenerovala len na nástroj politického boja. Výnimky ale niekedy existujú, napríklad sa jedná len o sporadické veľmi nenápadné články okolo ktorých nie je veľká mediálna pozornosť.
  • Novinári nemajú jednému politikovi cenzurovať aj 100 korupčných a iných afér a druhému zverejniť všetko, aj ten malý počet malých afér.
 

Novinári sú morálne dno. Dôkazy

Keď som poslal emaily asi 120 novinárom o rovnako veľkej korupčnej afére ako kauza Gorila a články tomu nevenoval ani jeden novinár, to naozaj vypovedá o morálnom kredite novinárov ako takých, keď sa nenašiel ani jeden z nich, ktorý by to zverejnil. A práve z tohto dôvodu považujem novinárov za morálne dno celej spoločnosti. Určite aspoň v niektorých redakciách ak by nejaký novinár veľmi chcel, by mu to vedel šéfredaktor aspoň nejako horko-ťažko tolerovať, že sa venuje serióznej investigatívnej žurnalistike. Tiež očakával by som, že aspoň polovica novinárov by sa otvorene postavila proti svojmu zamestnávateľovi proti svojmu šéfredaktorovi, že ak im nedovolí sa venovať korupcii a iným šialenostiam na ministerstve životného prostredia, dajú hromadnú výpoveď.
 

Nulová spoločenská zodpovednosť novinárov a šéfredaktorov

Novinári majú podobne silný vplyv ako politici. Preto mali by s touto mocou zaobchádzať maximálne zodpovedne. Disponujem ale početnými dôkazmi, že tomu tak nie je a novinári a média hrubo zneužívajú svoju moc a správajú sa extrémne nezodpovedne.
Po prevalení aféry môže nebezpečný politik pod tlakom médii odstúpiť. Naopak média cenzurovaním všetkých afér môžu média extrémne nebezpečného politika udržať pri moci. Napríklad Ján Budaj a jeho ľudia napáchali nepredstaviteľné škody na prírode a ekonomike, napriek tomu sa ho média rozhodli udržať pri moci. Stačilo by ak by Budajovi zverejnili média len 5% afér a do týždňa by boli tlaky tak veľké, že by musel odstúpiť. Budaj bol pri moci príliš dlho a stihol napáchať nepredstaviteľné spoločenské škody. Dokonca vyobrazovali Budaja ako pozitívneho hrdinu, ktorému vraj ide o ochranu prírody.
 

Obľúbenému politikovi novinári kritické otázky nekladú

Ďalší problém je to, že novinári svoju obľúbenému politikovi nikdy nekladú kritické otázky či už v interview, reláciách alebo na tlačových konferenciách. Jedná sa o dvojaké metre pretože neobľúbenému politikovi neváhajú položiť poriadne drsné otázky na telo.
Keď Ján Budaj devastoval ministerstvo a ničil národné parky premnoženým lykožrútom, vtedy na tlačovej konferencii alebo v rozhovore nikto z novinárov nepoložil kritickú otázku.
Rovnako pri prevalení korupčných afér Michala Šimečku a jeho rodiny ani jedného novinára sa nenapadlo opýtať, či všetky dotácie, ktoré jeho rodina dostala boli efektívne využité a či neboli rozkradnuté len na mzdy.
A teraz si to porovnajte s viacero tlačovkami ministrov za stranu Smer, koľko padlo tam kritických otázok.
Na jednej strane mainstremové média vyčítajú alternatívnym, že politikom nekladú kritické otázky, pričom oni sami robia to isté.
 

Príliš veľká podpora ekoteroristickej ideológie zo strany médii

Čo je to vlastne ekoterorizmus?

Je veľmi dôležité zadefinovať tento pojem, aby sme vedeli o čom sa bavíme.
Ekoterorizmus je ideológia, ktorá pod zámienkou falošnej ekologickej ideológie ideme páchať viac škody ako úžitku. Ekoterorizmus je zmätená protirečiaca ideológia, ktorá často nedokáže rozlíšiť poškodzovanie životného prostredia od ekológie, poškodzovanie prírody od ochrany prírody, ekológiu odd anti-ekológie. V Nemecku ekoteroristi vypli jadrové elektrárne, zato elektrárne na uhlie bežia na 200%, pretože ich musia nahradiť. Na Slovensku to ide do ešte závažnejších a radikálnejších extrémov kedy ekoteroristi považujú devastáciu národných parkov premnoženým lykožrútom za jedinú správnu formu ochrany prírody. Za veľmi nebezpečné považujem že táto extrémistická ideológia má obrovskú podporu v médiach a to na základe šírenia tých najviac šialených hoaxov ekoteroristov. Došlo to až do takého extrému kedy v hospodárskych lesoch máme krajšiu prírodu ako v národných parkoch.
Mne ako človeku ktorý má silný pozitívny vzťah ku prírode a som skutočným ochranárom prírody nedáva spávať, a srdce mi puká od žiaľu, kedy novinári dávajú priestor extrémistom a propagujú hoaxy poškodzovanie prírody ako ochranu prírody.
Sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou. Ľudia uveria aj tým najabsurdnejším hoaxom, ak ich média budú opakovať dostatočne často a dostatočne dlho.
Ekoteroristi tiež strašia klimatickými zmenami a hyperbolizujú tento problém. Vyjadrujú sa v kontexte akoby už zajtra mal nastať koniec sveta v dôsledku klimatických zmien. Hlásajú ideológiu zničenia ekonomiky v prospech boja proti klimatickým zmenám. Niektorí novinári a niektorí politici za stranu PS sa silne hlásia k tejto psychopatickej ideológii.
Môj názor je taký že žiadne green-dealy našu planétu nezachránia, planéte vôbec nepomôžu a len zničia poľnohospodárstvo a ekonomiku. Jediné čo našu planétu zachráni je to, ak v rozvojových krajinách Európa začne rozdávať kondómy a antikoncepciu.
 

Novinári ekoteroristi ako problém

Najviac sofistikované a najviac nebezpečné hoaxy v médiach celkovo sú práve v oblasti ekológie.
Veľká väčšina novinárov ktorí sa špecializujú na tému ekológia sú veľmi zradikalizovaní extrémisti ekoteroristi. To je ten najposlednejší odpad národa, tí najzúfalejší zakomplexovaní úbožiaci.
Zo začiatku som sa snažil trpezlivo a úctivo vysvetľovať novinárom aby nešírili hoaxy pobláznených extrémistov, ktorí tvoria len jedno percento odborníkov. To samozrejme nepomohlo, tak som začal komunikovať so šéfredaktormi, citoval som odborné stanoviská ktoré spochybňujú ich hoaxy. Znovu nepomohlo.
Spoločenská zodpovednosť šéfredaktorov je nulová a vždytoodmietali riešiť. Je to rovnako absurdné akoby šéfredaktor toleroval a dával plnú slobodu novinárovi ktorí propaguje v článkoch plochú zem. Mnohé hoaxy ekofašistikckých novinárov sú rovnako absurdné ako plochá zem. Šéfredaktori sú ale hyenistický morálny odpad národa, ktorým je to všetko jedno. Čo tam potom že ich ekoteroristický novinár propaguje ideológiu ničenia lesov a lesných ekosystémov v národných parkoch.
Tiež je veľmi nebezpečné, že novinári jedno percento odborníkov prezentujú ako by reprezentovali celú odbornú verejnosť na oblasť ekológie a ochrany prírody. Postoje a názory väčšiny odborníkov odmietajú zverejňovať.
Veľmi nebezpečná ekoteroristka, ktorá šíri absurdné hoaxy je v TV Markíza redaktorka Martina Töröková. Z iných médii sú hoaxoví ekoteroristi Jana Kubisová Aktuality.sk, Soňa Mäkká Tomáš Grečko Denník N, Andrej Barát denník Pravda, Katarína Kozinková denník SME a viacerí ďalší.
 

Aktuality.sk. Keď sa „protikorupčný“ a „investigatívny“ denník sám nechá podplatiť korupčnou zločineckou skupinou

Napísal som o tom podrobný článok a nebudem sa k tomu vracať, nebudem to opakovať. Len niečo doplním.
Keby všetky ostatné média zverejnili túto aféru, tak zajtra by samozvaná vlajková loď investigatívnej žurnalistiky a najčítanejší internetový denník Aktuality.sk skrachoval, pretože by ich nikto nečítal.
Aktuality.sk vodu kážu a víno pijú. Vyžadujú od politikov absenciu korupcie a slušnosť, kým sami sa nechajú podplatiť korupčnou skupinou. Je to rovnako absurdné ako keď zlodej kričí chyťte zlodeja, ako keď korupčník kritizuje korupčníka.
Aktuality.sk fungujú tak, že novinári redakcia majú pravidelné pracovné porady, takže celá redakcia musela vedieť, že sa chystá natáčať propagandistické video pre korupčnú skupinu. Aké len totálne morálne dno musí byť celá redakcia, keď mali o tom vedomosť, a napriek tomu nedošlo ku žiadnej hromadnej vzbure, ku žiadnym hromadným výpovediam. A to je dôvod prečo nazývam novinárov veľmi tvrdým pojmom odpad národa. Už aj nešťastní politici dodržiavajú viac základné etické pravidlá a čestnosť ako novinári.
Ľudia čitatelia vkladajú do redakcie Aktuality.sk obrovskú dôveru. Neuvedomujú si však, že šéfredaktor Peter Bárdy, pohŕda vlastnými čitateľmi, považuje svojich vlastných čitateľov za ľahko manipulovateľné hovná, ktorí mu uveria aj tie najposlednejšie sračky. Ospravedlňujem sa za nechutný expresívny vulgárny slovník, ale situácia je tak extrémna, že okomentovať sa to krajšími slovami nedá.
 

Bláznivé hoaxy exministra Jána Budaja vs. nulová spoločenská zodpovednosť novinárov a médii

Mnoho krát som žiadal cez email asi 120 novinárov, aby nešírili ďalej časté bláznivé hoaxy Jána Budaja. Tlačové správy či vyjadrenia Budaja na tlačových konferenciách obsahovali takmer vždy hoaxy typu medveď je vegetarián, či zem je plochá.
Takéto informácie by sa nikdy nemali voľne pustiť do médii bez toho aby ich rozporoval nejaký seriózny odborník, ktorý upozorní na hoaxy.
Novinári majú ale nulovú spoločenskú zodpovednosť, novinári sú morálne dno a nikdy si nedali povedať.
Budaj sa obklopil tým najposlednejším a najzúfalejším extrémistickým dnom, ktorý napáchali nepredstaviteľné škody, ale médiám devastovanie prírody bolo úplne ľahostajné.
 

Keď sú novinári také morálne dno, že ich krajne pravicoví politici zahanbia

Krajná pravica ako napríklad Rudolf Huliak zahanbili všetkých investigatívnych žurnalistov, pretože upozorňovali na korupciu a ľavicový extrémizmus ekoterorizmus v ochrane prírody. Naopak investigatívne denníky túto korupciu nielenže dôsledne cenzurovali ale dokonca proaktívne podporovali.
Tiež je pohoršujúce, že strana OĽANO vyhrala voľby na základe protikorupčnej rétoriky a v niektorých oblastiach mali ďaleko väčšie korupčné aféry ako strana Smer.
Je pohoršujúce a zahanbujúce, že investigatívni žurnalisti a novinári sú až tak veľké morálne dno, že ich prácu musela suplovať krajná pravica.
 

Darebáci novinári vyháňajú slušných a schopných ľudí z politiky

Slušný, schopný a inteligentný odborník určite nebude chcieť vstúpiť do strany PS, ktorú síce propagujú média ale ktorá je plná bláznov, ktorý veria, že zajtra bude koniec sveta kvôli klimatickej zmene. Odborník ale nevstúpi ani to politickej strany o ktorej vie, že ju média nenávidia, pretože nech by robil čokoľvek, tak média budú furt hejtovať jeho prácu a stane sa terčom na strelnici. Potom sa môžeme čudovať prečo je v politike nedostatok odborníkov, slušných a morálne založených ľudí. Darebáci novinári páchajú obrovské spoločenské škody s nedosiernymi spoločenskými následkami.
 

Média ako efektívny nástroj manipulácie na odpútavanie pozornosti od podstatných vecí

Média vedia veľmi dobre odpútavať pozornosť od podstatných vecí. Pričom pričom skutočne dôležitým informáciam nie sú ochotní vôbec venovať pozornosť alebo len málo pozornosti. Ľudia sú bohužiaľ veľmi ľahko manipulovateľní a nechajú sa ľahko chytiť na tieto mediálne hry.
Príklady:
  • Napríklad semafor Andrea Danka určite nestál za tak veľkú mediálnu pozornosť aby sa jeden mesiac v médiach nepísalo o ničom inom. To je tak, keď sa média znížia len na bulvár.
  • Obrovskú mediálnu hystériu spustili v médiach aj Ficove naprosto nepodstatné úvahy o možnej zmene volebného systému. Stalo sa to síce virálne, média sa ponížili na primitívny bulvár, ale tieto Ficove slová naozaj nestáli vôbec za mediálnu pozornosť. Demagogicky vytrhnuté informácie z kontextu, že vraj medzi Ficom a Pellegrinim sú nejaké drsné konflikty.
 

Skrytá inzercia v médiach v prospech korupčných skupín

Čo je to skrytá inzercia?
Ide o propagandistické články ktoré sa tvária ako nezávislé a objektívne, ale v skutočnosti ide o článok na objednávku v prospech korupčnej skupiny.
„Ekologické“ novinárky Jana Kubisová (Aktuality.sk) a Soňa Mäkká (Denník N) vo svojich článkoch veľmi agresívne podporovali korupčné skupiny v oblasti ochrany prírody a vysmievali sa protikorupčným aktivistom. Vôbec to ale nemuseli robiť zadarmo. Veľmi zákerná vec sú rôzne skryté inzercie, kedy redakcia dostane odmenu bez toho aby sa o tom čitatelia transparentne dozvedeli. Nemusí to fungovať len v oblasti ochrany prírody. V konečnom dôsledku aj propagadistické video ktoré pre Aktuality.sk si objednalo združenie BROZ bolo urobené zámerne tak, že 99% ľudí si nevšimlo, že samom konci videa na pol sekundy prebliklo, že celé video bolo vyrobené na objednávku korupčnej skupiny BROZ.
A to vôbec nehovoríme o tom, keď od korupčných skupín dostane úplatok novinár ako fyzická osoba.
Čo vieme dokázať, tak poloskrytú inzerciu si objednali korupčné skupiny u denníka Pravda, v rámci lobistickej marketingovej politickej kampane „Osloboďme národné parky“. 99% čitateľov ale nepochopilo, že sa jedná o platenú politickú lobistickú inzerciu.
Do ochrany prírody sa leje stovky miliónov z eurofondov, pričom 95% financií sa rozkradne, takže korupčné skupiny majú na bankových účtoch dosť voľných peňazí na podplácanie redakcií. Len naivný človek si môže myslieť, že by to korupčné skupiny nevyužili, zvlášť pri tak agresívnej hoaxovej kampani, akú máme možnosť pozorovať.
Ide o obojstranne výhodnú spoluprácu. Redakcie si zlepšia ekonomické výsledky a korupčné skupiny sú radi, že sa lobuje za ich korupčné záujmy.
Tu sme hovorili aj poloskrytej inzercii. Ďaleko viac zákerná môže byť plne skrytá inzercia v rámci šedej ekonomiky a to nielen v oblasti ochrany prírody.
 

Skrytá inzercia v médiach v prospech politických strán

Rôzni podnikatelia oligarchovia ako napríklad Oszkár Világi, ak sú šikovní, si nemajú problém zaplatiť rôzne skryté inzercie v prospech ich spriaznených politických strán.
Zoroslav Kollár tvrdil v jednom svojom videu, že Monika Tódová sa potajomky stretávala s oligarchom Oszkárom Világim. Zoroslav Kollár nie je dôveryhodný človek, ale v tejto konkrétnej veci má z najväčšou pravdepodobnosťou pravdu.
Iná možnosť skrytej inzercie je taká, že politická strana si platí skryté inzercie pre média zo štátneho príspevku. Nie je to síce legálne ale sú možnosti ako sa to dá ťažko dokázať, alebo ako veľmi kreatívne zákon obísť.
A znovu ide o obojstranne výhodnú spoluprácu. Redakcie si zlepšia ekonomické výsledky a politici sú radi, že im novinári robia propagandu a bojujú proti konkurenčným politickým stranám.
 

Protikorupčné mimovládne organizácie. Nadácia zastavme korupciu a Transparency International

Toto je už trochu mimo hlavnej témy, ale oplatí sa hovoriť aj o tejto téme. Protikorupčné mimovládne organizácie majú tiež významný vplyv, pretože média ich často radi citujú.
Logicky ako protikorupčný aktivista som prosil o pomoc aj mimovládne organizácie v boji proti korupcii. Mal som s nimi ale veľmi zlé skúsenosti a v ničom mi nepomohli.
Zamestnankyňa Transparency International Zuzana Grochalová dokonca agresívne na mňa slovne útočila, že čo si to ja dovoľujem jej poslať email o korupcii a to aj napriek tomu že na webstránke Transparency International je ako hlavý predmet činnosti boj proti korupcii.
Nadácia Zastavme korupciu mi rovnako odmietla pomôcť, ale veď to je už pochopiteľné, keď šéfka nadácie je bývalá novinárka Zuzana Petková. A dobre viete aký názor mám na novinárov, ktorí sú dva krát takí darebáci ako politici. Ako veľmi pohoršujúce by bolo ak by šéfka Zastavme korupciu bola bývala politička a o čo viac pohoršujúce je to, že je ňou bývalá novinárka.
                     Odmietam rôzne konšpirácie o mimovládnych organizáciach zo strany alternatívnych médii a krajne pravicových politikov, že sú to americkí agenti a podobné krčmové reči, avšak čo si určite o mimovládnych organizáciach tohto typu myslím, že sú to marketingové agentúry strany PS, ktoré budú kryť všetky korupčné aféry strany PS, zato budú sa snažiť diskreditovať konkurenčné politické strany. Mimovládne organizácie sú dôležitým nástrojom politického boja. Nič viac, nič menej.
                     Mimochodom aj niektorí ľudia z Transparency International odišli do strany PS.
                     Ďalej Michal Wiezik z PS bol zapletený do vážnej korupčnej aféry na ministerstve za Budaja a obdržal netransparentné dotácie z plánu obnovy, ktoré následne rozkradol.
                     Dôležitým zamestnancom nadácie Zastavme korupciu je aj bývalý šéf NAKA Ľubomír Daňko, s ktorým mám katastrofálne skúsenosti, ako mi nielenže odmietol pomôcť s bojom proti korupcii ale dokonca týmto korupčným skupinám proaktívne pomáhal.
 

Infantilizmus, osobnostná nevyzretosť, neschopnosť a nekonečná ľudská hlúposť slovenských novinárov

Novinári sú odpad národa nielen čo do morálky ale aj vo všetkom tom čo sa píše v tomto podnadpise. Je veľmi smutné, že sa nenašiel ani jeden novinár, ktorému by nebola ľahostajná totálna devastácia ministerstva, korupcia a ničenie prírody zo strany exministra Jána Budaja a jeho ľudí.
Celá slovenská žurnalistika nemá ani jedinú pozitívnu osobnosť, čo je veľmi smutné, je to ešte horšie ako v politike.
Infantilizmus v zmysle neschopnosť spoločenskej zodpovednosti.
Inteligencia slovenských novinárov je veľmi nízka. Priemerné IQ novinárov je veľmi nízke.
 

Štefan Hamran a čurillovci

Z pohľadu politického a mediálneho marketingu viem pochopiť ľudí, že sa nechali ľahko zmanipulovať mediálnou propagandou okolo Hamrana a čurillovcov. Bol okolo toho geniálny marketing. Dostal sa k moci Matovič a polícia prvý krát v dejinách mala rozviazané ruky a išla po veľkých rybách a po zločincoch smerákoch. Štefan Hamran mal fantastické tlačovky, kde hovoril ako je polícia slobodná a ako má rozviazané ruky. A áno priznám sa, že aj ja som tejto propagande zo začiatku naletel.
                     Prvá veľká pochybnosť a čiastočné vytriezvenie nastalo vtedy keď som ako aj Štefana Hamrana tak aj šéfa NAKA Ľubomíra Daňka poprosil o rozloženie korupčných zločineckých skupín v oblasti ochrany prírody. Dal som im tiež viac ako 100 strán materiálov s dôkazmi o korupcii.
Hamran a Daňko nielenže odmietli rozložiť tieto zločinecké skupiny ale dokonca im proaktívne pomáhali.
Takže s rozviazanými rukami polície to nebolo až tak sexy ako to prezentoval Hamran na silne zapálených tlačovkách.
Ak by mala polícia naozaj rozviazané ruky, ak by polícia mala rovnaké metre na Budaja a ako na smerákov či Vladimíra Pčolinského, tak Budaj a jeho tajomník Michal Kiča, by museli mať ráno o štvrtej vykopnuté dvere kukláčmi a následne by boli daní do kolúznej väzby na 12 mesiacov.
Dokonca sa Štefan Hamran stal členom strany Demokrati, teda sa stal kolegom Michala Kiču, o ktorom som mu dal dôkazy o jeho trestných činoch. Hamran sa stal členom najviac korupčnej politickej strany, pričom Hamran o tom vie a nie je v nevedomosti. V strane Demokrati sa nachádzajú veľké ryby korupcie, nielen Kiča ale aj Jaromír Šíbl z ktorého sa stal milionár na základe rozkradnutých dotácii pre predstieranú ochranu prírody. Hamran o tom vie.
 

Zločinec Michal Kiča ako hlavný zdroj informácii pre média

Novinári sú morálne dno. Po voľbách v roku 2023 sa stal hlavným zdrojom informácii pre média Michal Kiča, ktorí šíril veľké množstvo hoaxov o téme ochrana prírody. Médiám som opakovane zverejnil dôkazy že tento človek je zločinec, šíri hoaxy a nech ho necitujú. Trvalo asi až 6 mesiacov kedy média prestali citovať každý hoax Kiču.
Novinári sú totálny odpad a spodina národa, keď s plným vedomým šíria hoaxy zločinca, pretože sa im to hodí z dôvodu politických bojov.
Zlomyseľné hoaxy Kiču prestali média citovať až potom ako utíchla diskusia okolo zrušenia ÚŠP a novely trestného zákona.
 

Mediálna hystéria: zrušenie ÚŠP a novela trestného zákona

Kým všetci apolitickí odborníci upozorňovali že nič hrozného sa nedeje, naopak média a opoziční politici hlásali hystériu.
Trestné sadzby sú stále vyššie ako priemer v západnej Európe a špeciálnu prokuratúru nemá drvivá väčšina západných štátov, napriek tomu nie sú tieto štáty obviňované, že tam nie je právny štát. Napriek tomu média strašili totálnym zánikom právneho štátu a zánikom demokracie na Slovensku. Ľudia sú ale ľahko manipulovateľní a ľahko naletia mediálnej propagande. Veľká časť ľudí nie je schopných kriticky myslieť a schopných pochopiť, že sa jednalo len o mediálno-politické hry.
 

Zaujímavé pikošky a skúsenosti s konkrétnymi novinármi

  • kolega dobrovoľník protikorupčný aktivista kontaktoval novinára Petra Hanáka (Aktuality.sk) na Facebooku s prosbou pomôcť v boji proti korupcii na Budajovom rezorte. Hanák zo začiatku komunikoval normálne, neskôr začal byť extrémne agresívny a neskôr ho Hanák úplne zablokoval. Toto je tá úžasná elita národa novinári. Zakomplexovaní arogantní zúfalci, ktorí podporujú korupciu, devastáciu prírody a ministerstva. Komunikácia zo strany kolegu bola celý čas slušná.
  • rozposlal som asi najsilnejšie dôkazy o veľkej korupcii na Budajovom rezorte na email viacero novinárom vrátane Moniky Tódovej a Petra Hanáka. Po cca asi troch dňoch urobili rozhovor s Budajom ako aj Monika Tódová tak aj Peter Hanák. Zaujímavé že obaja urobili rozhovor práve s Budajom, hoci si mohli vybrať s obrovského počtu vládnych politikov a poslancov. S veľkým záujmom som si vypočul obe podcasty. Predpokladal som, že už takto silné dôkazy o korupcii nemôžu ignorovať a že položia Budajovi konečne aj kritické otázky. Monika Tódová sa považuje za investigatívnu žurnalistku a Aktuality.sk sú považované za vlajkovú loď investigatívnej žurnalistiky. Samozrejme mýlil som sa žiadne kritické otázky neboli, akurát tak rozhovorom urobili dobrý PR marketing Budajovi. Tri dni dozadu Hanák a Tódová čítali email so silnými dôkazmi o korupcii a teraz sa tvária, že po troch dňoch na to zabudli. Môj email novinárov inšpiroval aby robili rozhovor s Budajom ako takým, ale korupciu Budaja úmyselne zatajili. Samozrejme že ma to nahnevalo a ešte viac upevnilo vo veľmi zlom názore na novinárov.
    • Čo vyplýva z tohto obrovského škandálu? Novinári a šéfredaktori sa tvária že sú veľmi slobodní a že robia slobodnú žurnalistiku. Realita je ale celkom iná. Píšu len na objednávku korupčných skupín a vybraných politických strán.
  • Istý kolega dobrovoľník protikorupčný aktivista napísal na FB stránku „Podcasty Aktuality.sk“ do komentáru slušný protest proti tomu, že redaktorka Jana Kubisová píše hoaxy v prospech extrémistických a korupčných skupín v oblasti ochrany prírody. Zverejnil aj dostatok dôkazov. Ak takýto komentár videl slušný zamestnanec z Aktualít, tak jeho morálna povinnosť bolo napomenúť svoju kolegyňu a poprosiť šéfredaktora aby to riešil. Reakcia bola však naprosto nečakaná. Neznámy redaktor alebo zamestnanec Aktualít bez toho aby sa predstavil menom, sa začal kolegovi vyhrážať, že ho zablokuje a že podá trestné oznámenie na polícii za nejakú „online šikanu“ kolegyne. Neviem čo za psychopata z Aktualít to písal. Neskôr bol kolega skutočne zablokovaný. Trestné oznámenie určite nepodávali – to by skôr polícia musela riešiť Janu Kubisovú za napomáhanie korupčným skupinám. Je ale veľmi smutné, že až akej zlobe a vyhrážkam musíme čeliť my protikorupční aktivisti za strany zapredaných skorumpovaných novinárov.
  • Teraz zaujímavá pikoška nie zo strany novinárov ale zo strany politika Eduarda Hegera. Na oficiálnej premiérskej FB stránke Eduarda Hegera sme či už ja alebo ďalší protikorupční aktivisti v komentároch upozorňovali na to, aby riešil korupciu na envirorezorte. Všetci sme ale boli veľmi rýchlo zablokovaní. Neviem či sme boli zablokovaní osobne Hegerom, alebo nejakým jeho správcom. V každom prípade je to vážny problém. Strana OĽANO vyhrala voľby na základe rétoriky boja proti korupcii. Nakoniec strana OĽANO má rovnako alebo ešte viac korupčných afér ako strana Smer, ktoré im ale média všetky cenzurovali. A keď upozorníte na korupciu, tak ešte ste na FB stránke zablokovaní. Stranu Demokrati považujem jednoznačne za najviac korupčnú stranu. Boh ochraňuj Slovensko aby sa takýto blázni dostali k moci. Mám silnú vieru v to že sa nedostanú do parlamentu. Ďalší problém, je to že Heger ja fanatický kresťan. Ale ani to pozitívne si z kresťanstva nie je schopný zobrať ako čestnosť a prikázanie nepokradneš. Heger Budaja v kradnutí podporoval.
 

Hanba: Keď niektoré alternatívne média v niektorých parametroch predbehnú média manistreamové

Je naozaj tragikomecké, keď apolitická odborná verejnosť a apolitické autority dostanú viac priestoru v alternatívnych médiach ako médiach manistreamových. Napríklad Youtube kanál Mimi Šramová. Apolitickí členovia súdnej rady nie sú niujakpreviazaní s politikou či politickými stranami. Názory súdnej rady sa médiám hlavného prúdu moc do politickej propagandy a do politických bojov nehodia. Súdna rada tvrdí, že s čurillovcami to vôbec nebolo tak čiernobiele a že novela trestného zákona a zrušenie právneho štátu neznamená zánik právneho štátu a demokracie ako strašia opoziční politici a média.