Náboženstvo vs. sekta. Liečebné centrá pre obete siekt
Obsah
- Zabúdame, že aj náboženský fanatizmus sa prakticky stáva sektou.
- Obeť náboženského fanatizmu nemá slobodnú vôľu. Je úplne robotizovaná náboženstvom a na miesto svojej mysle, svojho rozumu používa kolektívnu myseľ egregoru náboženstva, energetických programov náboženstva.
- Spoločnosť veľmi podceňuje problém náboženstva. Čím je náboženstvo väčšie, čím väčší počet vyznávačov má, tak tým silnejší egregor sa vytvára a tým silnejšie dokáže manipulovať myseľ členov a nečlenov náboženstva. Nenáboženskí ľudia, nečleni daného náboženstva si neuvedomujú že náboženský egregor má vplyv aj na ich myseľ. V praxi sa to prejaví tým, že ľudia sú prehnane tolerantní k náboženstvu, nepovažujú náboženstvo za problém a nepovažujú kresťanom za potrebné im pomôcť sa vyslobodiť z otroctva.
- Tzv. liberálny kresťan je človek ktorý sa snaží z náboženstva zobrať len to pozitívne
Ľudia sa veľmi rozčuľovali nad tým, keď uzrelo svetlo sveta video, kde minister Krajčí hovoril ako vyháňal diabla z jogína a o tom ako mu preplo v hlave z Ducha Svätého. Ľudia si neuvedomili to, že to čo hovoril Krajčí je teologicky naprosto oficiálnou mainstremovou súčasťou Katolíckej viery. 99% katolíckych kňazov verí v to, že joga je od satana. Tiež letničná forma kresťanstva o ktorej hovoril Krajčí je tiež úplne oficiálnou súčasťou Katolíckej cirkvi. Ľudia nepochopili že Krajčí je len veľmi malá časť problému. Tým skutočným problémom je kresťanstvo, ktoré sa nám za posledné roky radikalizuje a fanatizuje na miesto pozitívneho trendu evolúcie. Tiež je veľký problém, že je len veľmi slabo počuť hlas umiernených kresťanov, ktorí kritizujú fanatických kresťanov.
Podobne ako s Krajčím je to aj s kňazom Kuffom, ktorého síce niektoré média radi kritizujú, avšak samotné média zabúdajú, že umiernení Kuffovia sú väčšina katolíckych kňazov. Sekulárna spoločnosťjeveľmi tolerantná ku kresťanstvu, pretože nechápe čo to vlastne kresťanstvo je.
Podobnosti náboženstva a sekty. Rozvody, rozbitá či rozdelená rodina
Počul som o tom, že v prípadoch kedy jeden človek z manželského páru odíde od jehovistov a druhý nie, končí to rozvodom. Rovnako to ale platí aj v prípade kresťanstva, len sa o tom až tak veľmi nehovorí. Náboženský kresťanský fanatizmus môže neraz skončiť rozvodom. Nielen sekta dokáže rozdeliť a rozhádať rodinu, ale aj náboženstvo, napríklad keď časť rodiny náboženstvo odmieta, môžu z toho vzniknúť nemalé nepokoje. Konflikty medzi rodičmi a deťmi sú dosť častým fenoménom, hlavne ak dieťa náboženstvo odmieta.
Náboženstvo ako psychická porucha osobnosti
Psychológia je najpomalšie rozvíjajúca sa veda v porovnaní s ostatnými vednými disciplínami, preto psychológia až tak veľký problém v náboženstve nevidí.
Bohužiaľ ani spoločnosť ako celok si tento spoločenský problém neuvedomuje a nechápe mu.
Ak ľudstvo nezaradí vo svojej evolúcii spiatočku, o 100 rokov už budú určite existovať prvé psychoterapeutické centrá, ktoré budú pomáhať kresťanom.
Spoločnosť si neuvedomuje obrovský manipulatívny potenciál náboženstva.Fanatický kresťan úplne stráca slobodnú vôľu. Nemalo by nám byť ľahostajné, že títo ľudia majú poškodenú psychiku a ich myseľ je úplne ovládaná energetickými programami náboženstva.
Po správnosti by mal vzniknúť osobitný psychiatricko - psychologický odbor, ktorý bude pomáhať obetiam náboženského fanatizmu.
Tiež nevidím dôvod, prečo by už dnes nemohli existovať psychológovia, ktorí by sa venovali pomoci náboženským fanatikom. Bez toho aby existovali príbuzní, ktorí obeť kresťanskej sekty zavedú ku psychológovi to však fungovať nebude. Bolo by dobré ak by sa zmenil postoj celej spoločnosti k náboženstvu. Priviesť osobu ku psychológovi pod určitým psychologickým tlakom považujem za správne, pretože náboženstvo je manipulácia samo o sebe, navyše kresťanstvo vo svojom základe učí rafinované nanucovanie svojej viery neveriacim. Obeti bolo náboženstvo nanútené nedobrovoľne a aj nedobrovoľne môže byť privedená ku psychológovi, ktorý jej pomôže.
Kedy je náboženstvo už choroba / nemoc? Diagnóza
Kedy sa náboženstvo stáva už otroctvom?
V psychológii a psychiatrii je dobre známy pojem nelátková závislosť. Môže byť závislosť napríklad na hazardných hrách. Náboženstvo pre niektorých ľudí je závislosť. Sú úplní otroci rôznych náboženských akcií bez ktorých si nevedia predstaviť život. Sú závislí na svojom kňazovi, spovedníkovi, či náboženskom vodcovi. Pociťovali by depresie a abstinenčné príznaky ak by si počas dňa nepustili náboženské rádio, televíziu, či autoritatívne kázanie náboženského vodcu z internetu.
Ďalšie príznaky náboženstva ako choroby: neschopnosť diskutovať o kritických argumentoch na adresu náboženstva či náboženského vodcu. Obeť otrok kresťanskej sekty či náboženského fanatizmu sa cíti podráždený, nervózny, dotknutý a urazený ak počuje kritické argumenty na náboženstvo. Kritiku neprijíma. Pri diskusii je pre neho typické, že odbieha od témy, nereaguje na predložené argumenty a melie si svoje. Diskusia o náboženstve je vedená vo veľmi nervóznej atmosfére.
Vo všeobecnosti náboženskému človeku sa veľmi ťažko pomáha. Ak s ním diskutujete o náboženstve, náboženský fanatik Vašu pomoc neprijíma a na miesto toho sa domnieva že nie jemu ale Vám je treba pomôcť. Ak máte problém s náboženstvom tak predsa problém je u Vás. Náboženský človek sa domnieva, že náboženský fanatizmus je norma, že to je prirodzený stav duše a všetci sekulárni ľudia to sú v skutočnosti pomýlení ľudia mimo Božiu prirodzenosť. Vy sa snažíte náboženskému fanatikovi pomôcť, on Vás však vníma za najväčšieho nepriateľa, človeka od Satana, ktorý sa snaží zničiť jeho vieru, pretože tak ho náboženstvo naprogramovalo.
Diskusiou sa dá veľa pomôcť. S náboženským človekom sa ale nedá diskutovať, a keď sa s ním nedá diskutovať pomôcť mu je možné len veľmi ťažko.