„Odpadnutie“ od viery člena rodiny
Náboženstvo má veľmi silné manipulatívne programy, preto človeka ktorý vyrastal v „pravovernej“ kresťanskej rodine je možné považovať za opravdivého hrdinu, ktorý odolal manipulácii a psychickému zastrašovaniu a terorizovaniu zo strany členov rodiny, kresťanských príbuzných a známych. Takýmto hrdinom je treba dať veľkú psychickú podporu a sú to ľudia, ktorí si zaslúžia určitú formu spoločenského vyznamenania a obdivu.
Istý Peruánsky šaman veľmi ostro kritizuje náboženstvo a považuje ho za systém ktorý ľudí rozdeľuje. A to ako ľudí náboženstvo to rozdeľuje je vidieť hlavne pri tom ak niekto s kresťanskej viery odpadne od viery. Vznikajú velikánske pnutia, napätia a nepokoje v rodine ak sa niekt s kresťanskej rodiny rozhodne konvertovať s kresťanstva na niečo iné.
Pravoverní kresťania majú len slabý zmysel pre náboženskú slobodu. Nechcú prijať fakt a nechcú sa zmieriť s tým, že niekto z ich náboženskej komunity sa už vykašlal na nie ich náboženské sračky a už v to ďalej veriť nebude. Všimol som si, že náboženskí veriaci akoby nie sú schopný pochopiť, nechápu a nedokážu chápať čo sa to vlastne stalo. Proste nevedia ako je možné, že niekto kto bol celé roky od detstva indoktrinizovaný náboženskými sračkami, to teraz zrazu odmieta.
Pre náboženské prostredie je byť sfanatizovaný náboženstvom niečo úplne samozrejmé, normálne a prirodzené. Ak niekto odpadne vnímajú to len ako dočasný stav, že to sa len dotyčný dočasne odchýlil a vychýlil z normálu a určite sa vráti do tej našej náboženskej „normy“ a „normálnosti“. Náboženskí ľudia naivne veria, že dotyčný sa určite vráti späť k náboženstvu.
Odpadnúť od viery je z pohľadu „pravoverných“ kresťanov bláznovstvo.