Spoveď – sviatosť zmierenia: stredoveká praktika
Také niečo ako spoveď, do 21. storočia jednoznačne nepatrí. Je pod ľudskú dôstojnosť, aby veriaci ponižujúco vymenoval kňazovi všetky svoje najviac intímne hriechy a slabosti. Takéto praktiky boli pochopiteľné v cirkevnom stredoveku, ale do 21. storočia takéto sektárske praktiky jednoznačne nepatria. S pohľadu psychológie a šamanizmu človek robí rôzne hriechy a slabosti najčastejšie nie preto, že je za to „morálne zodpovedný“, ale kvôli rôznym psychologickým komplexom a programom, za ktoré človek nemôže. S pohľadu psychológie a šamanizmu je praktika sviatosti zmierenia absurdná.
Obzvlášť citlivá a ponižujúca je spoveď v prípade, ak kňaz daného človeka osobne pozná, teda nie je mu cudzí. Tento problém je hlavne v menších mestách a dedinách.
Štát by mal spoveď vyhlásiť za sektársku praktiku a zákonom ju ilegalizovať.
V tejto veci je treba v pozitívnom spomenúť protestantské cirkvi, ktoré sú menším zlom: tie spoveď neuznávajú a nepraktizujú.