Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Môj „kontroverzný“ protikorupčný aktivizmus z pohľadu psychológie

Môj protikorupčný aktivizmus môže byť pre mnohých ľudí veľmi náročný na pochopenie. Zvlášť pre ľudí, ktorí sú ochotní sa zoznámiť len s povrchnými útržkovými informáciami, súdia na základe nedostatku informácii a podrobnejšie naštudovať problematiku odmietajú. Je ale tiež dôležité analyzovať môj protikorupčný aktivizmus z pohľadu psychológie, prečo je tak náročný na pochopenie.
Pre mnohých ľudí je náročné pochopiť to, že pravda môže byť aj niečo iné ako to čo je verejná mienka. Pre mnohých ľudí je náročné pochopiť to, ako mohli investigatívny novinári zatajiť tak vážne korupčné kauzy v ochrane prírody, ktoré sú svojim rozsahom väčšie ako kauza Gorila. Veď asi by média o tom informovali ak by niečo bola na tom pravda.
Pre mnohých ľudí je náročné pochopiť to, že Ján Budaj, ktorého média vykresľujú ako jedného z najlepších a najschopnejších politikov je v skutočnosti jeden z najväčších darebákov slovenskej politiky.
Otvorene sa musím priznať, že keby som ja sám na vlastné oči nevidel niektoré absurdné veci, sám by som tomu neveril.
                    Ďalší dôležitý psychologický faktor je to, že človek už zo svoje psychologickej prirodzenosti odmieta počuť nepríjemnú pravdu. Vedomie každého človeka odmieta prijať a spracovať nepríjemný fakt, že to s médiami môže byť až tak veľmi zlé. A ono to naozaj veľmi zlé je.
                    Tiež som veľkým kritikom takzvaných mainstreamových médii. Média hlavného prúdu kritizujú predovšetkým priaznivci takzvaných alternatívnych médii, ktoré financuje ruské veľvyslanectvo. Ale ja som radikálny kritik aj takzvaných alternatívnych médii. Negatívny názor na mainstreamové média som si vytvoril na základe priamych autentických skúseností s nimi.
                    Ja som v minulosti médiám veril. Verím som tomu, že keď nejaký novinár hlavného prúdu o sebe prehlási, že je slobodný a nikto mu neprikazuje čo má písať, myslel som si, že hovorí pravdu. Neskôr ale došlo k veľmi nepríjemnému vytriezveniu, keď som si okúsil na vlastnej koži čo je sloboda a nezávislosť investigatívnej žurnalistiky v praxi.
                    Aktuality.sk sú veľmi zaujímavé médium. Pochádza z neho zavraždený novinár Ján Kuciak. Po zavraždení novinára si u verejnosti Aktuality zvýšili svoju vážnosť a dôveryhodnosť, pretože Aktuality sa stali symbolom slobodnej žurnalistiky. Až tak slobodnej a nezávislej žurnalistiky, že to stálo jedného novinára život. Pre mnohých ľudí je veľmi náročné na pochopenie prečo som najväčším kritikom práve Aktualít. Pre mnohých ľudí je psychologicky veľmi ťažké a náročné spracovať extrémne nepríjemnú pravdu. To čo sa deje v Aktualitách je naprosto šialené a normálnemu človeku by sa tomu uveriť nikdy nechcelo. Situácia je horšia ako zlý sen. Za absolútne cynického chrapúňa považujem najmä šéfredaktora Petra Bárdyho, ktorý si Jána Kuciaka zneužil na marketing. Bárdy cynicky zneužil dôveru v jeho médium, ktorú mu ľudia dali po vražde Kuciaka. To čo vystrájajú Aktuality je totálne morálne dno a to má od slobodnej žurnalistiky na kilometre ďaleko.
                    Pre viac informácii si pozrite viacero mojich článkov a videí, kde hovorím o kauzách Aktualít podrobnejšie. Nebudem sa opakovať.
 

Keď si investigatívni novinári zamenia svoje poslanie: keď na miesto boja proti korupcii korupčníkov obhajujú a bojujú za nich. Prípady šikany protikorupčných aktivistov

Za jednu s najviac cynických a hienistických vecí, ktorej sa Aktuality dopustili, je vykonštruovaná aféra na opozičného poslanca, ktorý upozornil na viacero korupčných káuz a trestných činov korupčného združenia BROZ. Disponujem priamymi dôkazmi ako združenie BROZ podplácalo Aktuality. Prepáčte mi, ale ja na náhody neverím. Ja osobne som presvedčený, že združenie BROZ si cez Aktuality vybavilo pomstu na opozičného poslanca za to, že upozornil na ich trestné činy. Články na objednávku,ktoré si objednajú vplyvné lobistické skupiny, sú žiaľbohu častou realitou. Mnohí novinári sa absolútne spreneverili svojmu poslaniu. Na miesto toho aby na korupciu upozorňovali, často za korupčníkov bojujú. Nehovoriac o otvorenej šikane, vydieraní a pranierovaní opozičného poslanca za to, že proti korupcii bojoval. Aktuality.sk sa dopúšťajú mafiánskych kočnerovských vydieračských praktík. Navzdory tomu, že Aktuality bojovali proti Kočnerovi, sami sa dopúšťajú jeho praktík.
                    Investigatívna žurnalistika na Slovensku je niečím veľmi zvláštnym. Proti jedným korupčníkom bojujete a druhých korupčníkov podporujete. Všetko závisí od toho, kto si koho podplatí a kto si koho kúpi.
A kauza opozičný poslanec nie je to jediný prípad kedy novinári pomáhali zlodejom a korupčníkom. V jednom článku plnom agresívnych a štvaných dezinformácii, otvorene novinárka Jana Kuvisová Aktuality.sk obhajuje korupciu združenia BROZ. Ďalší prípad je kauza riaditeľa TANAPu Pavla Majku, kedy novinárka Soňa Mäkká otvorene obhajovala korupciu a otvorene útočila na protikorupčných aktivistov.
                    Pre viac informácii si pozrite viacero mojich článkov a videí, kde hovorím o kauzách Aktualít podrobnejšie. Všetko sú podložené informácie.
 

Korupcia v ochrane prírody: kráľovná korupcie. Nedotknuteľný typ korupcie

Žiaden iný typ korupcie nemá v médiach takú podporu ako tento. V médiach nájdeme mnoho kritiky na mocných oligarchov, len ie na korupčníkov a ľavicových extrémistov v ochrane prírody. Na strane druhej by som sa nečudoval keby si časť šikovnejších oligarchov cez úplatky pre novinárov vedela vybaviť u mnohých médii aby sa mlčalo o ich kauzách, hoci môže ísť o média , ktorí najviac hlasno kričia, že robia slobodnú žurnalistiku. Po mojich skúsenostiach s médiami už naozaj nevylučujem nič.
Oligarchovia si dobre uvedomujú, že média majú veľkú moc a ak si podplatia média, tak sa radikálni zníži pravdepodobnosť, že ich polícia bude vyšetrovať za ich trestné činy. Z histórie samostatnej slovenskej republiky vieme, že mnoho veľkých rýb sa dostalo do basy len vďaka tlaku médii.
                    Je absolútne šokujúce, že aj navzdory tomu, že som médiám poslal asi 60 strán A4 v s popisom korupcie v ochrane prírody plus asi ďalších 15 hodín prednášok, dopadlo to tak, že v médiach sa objavili len asi 5% z toho. Nehovoriac o tom, že dezinformácie o téme korupcie a ľavicového extrémizmu v ochrane prírody majú prevahu nad serióznymi analýzami a informáciami. To je je jasný dôkaz toho, že so slovenskými médiami niečo nie je v poriadku. A to aj navzdory tomu, že slovenské média majú pestrú vlastnícku štruktúru.
Pri mojej skúsenosti s médiami to vyzerá ale na nejakú konšpiráciu akoby mali všetky média jedného skrytého vlastníka, ktorý prikazuje médiám o čom môžu a o čom nemôžu písať alebo akoby tu bola nejaká skrytá tieňová vláda, ktorý by nariaďovala všetkým médiám čom majú a čo nemajú dovolené. Nehovorím, že sú pravdivé tieto konšpirácie, ale konečný efekt je rovnaký akoby tieto konšpirácie pravdivé boli.
                    Každý novinár by sa mal nad sebou zamyslieť čo by mohol urobiť pre zlepšenie tejto situácie. V médiach chýbajú skutočné osobnosti. Osobne si myslím, že žiadne médium poctivú investigatívnu žurnalistiku nevíta, ale našli by sa niektoré média, ktoré by poctivého investigatívneho novinára aspoň ako tak tolerovali. Nie je to len o vlastníkoch médii a šéfredaktoroch, ale aj o každom novinárovi individuálne.
                    Viem si predstaviť že média ktoré vlastnia Jaroslav Haščák alebo Andrej Babiš nebudú investigatívu zrovna vítať, pretože ich samých investigatíva málo stála slobodu, ale na druhej strane si viem, predstaviť, že by bol takýto novinár aspoň tolerovaný. Slovenské hospodárske noviny sú vlastnené Andrejom Babišom.
                    Špeciálne ma zaujal jeden článok zástupcu šéfredaktorky denníka SME Jakuba Fila, kedy reagoval na tlačovú správu ministerstva životného prostredia že medveďov ubúda o téme sčitovania medveďov. Na jednej strane bolo vidieť, že si dal s tým novinár veľa práce, bol to prekvapivo kvalitný článok, musel aj niekoľko dní študovať problematiku, na druhej strane zabudol na tému korupcie, že eurofondy na sčitovanie medveďov sa rozkradli. Akoby existovalo akési nepísané pravidlo, že média majú ešte nejako horko ťažko tolerované kritizovať politiku ministerstva, ale majú zakázané hovoriť o korupcii. Dokonca aj sám Budaj sa priznal ku korupcii so sčitovaním, s tým že vinu zhodil na svojho predchodcu, ale ale žiaden novinár o tom nemal odvahu informovať, že na ministerstve sa kradne. Neverím tomu, že by si novinár Filo nevšimol aj tému korupcie keď si spísaním článku dal tak veľa roboty. Príde mi príliš nápadné a príliš čudné, že sa vyhol téme korupcie.
Všeobecne som si všimol, že Budaja novinári sú ochotní sem tam v nejakej drobnosti kritizovať, ale téme korupcie sa vyhýbajú.
                    Absolútnu nedotknuteľnosť možno pozorovať pri združení BROZ. Médiám som poslal asi 15 poriadne veľkých afér o tomto združení, tie sa nezmohli o nich urobiť ani jeden jediný článok. O slobode a nezávislosti médii tu nemôže byť ani reči. Toto mi žiaden novinár nevysvetlí ako mohli pri takto závažných aférach mlčať, iba ak tým, že šéfredaktori prijali úplatok.
Zo začiatku som médiám veril a naozaj som predpokladal, že im ide o verejný záujem, že takto závažné informácie o korupcii prijímu novinári s veľkou vďačnosťou. To som bol samozrejme ale veľmi naivný. Investigatívny novinári neprejavili ani vďačnosť za to, že som vo voľnom čase nezištne urobil obrovské množstvo práce za nich.
Keby boli investigatívni novinári naozaj slobodní a naozaj nezávislí, tak to by zistili 10 krát viac informácii ako som zistil ja a vyzberali by dostatok dôkazov, aby sa hlavní aktéri korupčníkov ľavicových extrémistov v ochrane prírody mohli dostať do basy aspoň na 8 rokov.
 

Keď žurnalistika úplne stratí svoj zmysel: to jest informovať

To ako sa zachovali média k Jánovi Budajovi je čistá katastrofa. Väčšinou jeho politiku podporovali. Úloha novinárov je kontrolovať politika či neklame. Média ale pri Budajovi túto kontrolu úmyselne nerobili a tvárili sa že nič nevidia a dezinformácie šírili ďalej. Tak veľký darebák ako Ján Budaj si ale takúto ochranu médii určite nezaslúžil. Budaj klamal prakticky vždy a všade. Keď klamal Budaj o odborne zložitejšej problematike, tak tam sa mohli novinári aspoň vyhovoriť, že ja nič ja muzikant, ja sa v tej problematike nerozumiem, tak nemám dôvod nešíriť Budajove dezinformácie ďalej a nemám dôvod jeho klamstvám oponovať.
Budaja naša odborná komunita označuje ako generátor klamstiev. Na klamanie si už príliš zvykol a niekedy sa mu klamstvá vymkli kontrole ako obhajovať sa, že „medveď je vegetarián“, alebo pri spolupráci s ŠtB argumentoval, že eštebáci sú tak imbecilní hlupáci, ktorí nevedia napočítať koľko je dva plus dva, ktorí mu boli ochotní pomôcť utiecť druhý krát za hranice tým, že mu vydajú pas. Tiež obhajoval spoluprácu s ŠtB, že nimi spolupracoval preto, lebo nechcel eštebákov strieľať. Na takéto bláznovstvá by neuveril Budajovi ani človek s poriadne podpriemerným IQ.
Rovnako absurdné schizoidné klamstvá šíril Budaj počas celej dĺžke jeho úradu aj o téme ochrany prírody.
                    Dezinformácie o Budajovi a o ochrane prírody sú začarovaný kruh. Novinári uverili svojim vlastným klamstvám. Novinári sa stali obeťami svojich vlastných klamstiev.
 

Financovanie štátnej ochrany prírody cez úplatky

Je verejne známe, že Štátna ochrana prírody (ŠOP) je z časti financovaná aj zo súkromných zdrojov, čo je ale extrémne kontroverzné, pretože je to úplatok. Dokonca aj združenie BROZ sa na svoje FB stránke prerieklo a priznalo k tomu, že financuje ŠOP. Podať na takéto nekalé praktiky trestné oznámenie by bolo zrejme zbytočné, pretože advokáti BROZu by vedeli čo majú robiť. Snažili by sa argumentovať, že to nespĺňa definíciu úplatku.
O čo sa vlastne jedná? Keď dostane BROZ alebo iné podobné združenie či organizácia dostane dotácie z EU, časť týchto prostriedkov BROZ pošle aj ŠOP za vďačnosť pri asistovaní s projektami. Jedná sa o oficiálnu platbu na účet ŠOP. Platba je zrejme zarátaná aj do oficiálneho účtovníctva ŠOP. Ja tomu hovorím „legalizovaný“ úplatok, alebo zoficiálnený úplatok. Netreba zabúdať, že všetci zamestnanci ŠOP sú úradníci, ktorí vydávajú vážne rozhodnutia. Sú to verejní činitelia. ŠOP nie je štátna firma. Z morálneho hľadiska je to jednoznačne úplatok. Zamestnanci ŠOP sa cítia byť mimoriadne zaviazaní súkromnému združeniu ak dostanú od nich finančnú odmenu.
Je mimoriadne kontroverzné aby akíkoľvek verejní činitelia dostávali pofidérne platby a finančné odmeny od akýchkoľvek súkromných inštitúcii. Vždy to vytvára konflikt záujmov. ŠOP je absolútne prehnitá inštitúcia s absolútnou korupciou. To Vám potvrdí každý odborník, nielen ja. Žiaden iný štátny úrad neprijíma takéto podivné platby ako ŠOP.
Po Budajovej „reforme“ budú mať všetky Národné parky a chránené krajinné oblasti právnu subjektivitu, to jest samostatné financovanie, samostatné hospodárenie, to jest osobitný bankový účet. Podplácanie zamestnancov ŠOP bude ďaleko viac priame a efektívne.

Závažnosť situácie

Len asi máloktorí novinári si uvedomujú závažnosť situácie.
Asi by sa málokomu páčilo, ak by sme dali neobmedzenú moc najradikálnejším neonacistom na Slovensku nad rómskymi osadami.
Nuž ale podobní problém vznikol s národnými parkmi. Národné parky defacto spravujú krajne lavicoví extrémisti ktorí považujú najviac hodnotní lykožrútom zožratý les so rozpadnutým ekosystémom. Národné parky boli odovzdané extrémistom ničiteľom.
Každého človeka, ktorý má lásku ku prírode zabolí srdce čo sa deje pod hlavičkou darebáka Jána Budaja, ktorého ovládajú nebezpečný blázni, ktorými a obklopil.
Mlčanie novinárov je trestuhodné. Len oni môžu s touto zúfalou situáciou niečo urobiť.