Psychológia manipulácie náboženstva. Egregor tlupy. Ľudia nie sú tak slobodní, ako si o sebe myslia
Psychológia je najpomalšie rozvíjajúca sa veda, preto nedokáže v dostatočnej miere vysvetliť fungovanie náboženstva. Ja ako človek, ktorý aktívne medituje a pracuje s podvedomým, dokážem náboženstvo pochopiť lepšie.
Egregor je veľmi široký pojem, je to mnoho vrstvový pojem. Celé kresťanstvo je egregor, existuje egregor Katolíckej cirkvi ako celku, avšak najdôležitejší je egregor, ktorý som nazval „egregor tlupy“, ktorý najviac človekom manipuluje.
Vysvetlím čo to vlastne egregor tlupy je:
Ide o energetické pole, ktoré sa špeciálne vytvára medzi priateľmi, priateľskými väzbami kresťanov. Aby človek mohol byť kresťanom, musí byť v prvom rade maximálne odtrhnutý od reality a zdravého rozumu, musí si človek vytvoriť vlastnú bublinu, vlastný myšlienkový svet v ktorom žije. Bez silných priateľských väzieb medzi kresťanmi, kresťanská viera poriadne nefunguje. To si kresťania veľmi dobre uvedomujú a preto robia maximum pre to, aby si vzájomne medzi sebou vytvárali čo najviac priateľských väzieb. Existujú neskutočne početné tzv. kresťanské spoločenstvá združenia, ktoré majú za úlohu kresťanov čo najviac zjednotiť a vytvoriť priateľské väzby. Aktivity kresťanských spoločenstiev sú rôzne: spoločné modlitby v spoločných priestoroch a tiež vzájomná diskusia medzi sebou.
Kresťan sám ako individuálna bytosť by svoju vieru extrémne rýchlo stratil, pretože na to má slabú energiu aby si dokázal vytvoriť svoj vlastný iluzórny myšlienkový svet. Egregor tlupy má asi najdôležitejší prvok ochrany pred energetickým poľom nekresťanov. Zdravý rozum dokáže kresťanský myšlienkový svet veľmi rýchlo zničiť, preto je veľmi dôležitá energetická ochrana tej našej kresťanskej bubliny, v ktorej sa cítime tak príjemne.
Fanatickí kresťania by sa doslova psychicky zrútili ak by neboli v tlupe, v skupine silných priateľov, ktorí im ich myšlienkový svet podporujú, pretože ich myšlienkový svet v ktorom sa cítia tak dobre by sa veľmi rýchlo zrútil a to by bola pre nich katastrofa. Kresťania majú obrovský strach z toho, ak sa oni sami presťahujú, alebo sa im presťahuje nejaký priateľ, pretože strach so straty viery je obrovský. Fanatickí kresťania sú v skutočnosti veľmi zbabelí ľudia, ktorí majú takéhoto strachu viac ako veľa, že sa im zrúti ich svet.
Slobodná vôľa: Faktom je to, že akonáhle sa sa vytvoria priateľské väzby, akonáhle sa daný človek stane súčasťou kresťanskej tlupy, už niečo ako slobodná vôľa prestáva u jedinca existovať. Daný človek si sám sebe môže nahovárať že je slobodný ale v skutočnosti slobodný nie je. Najrafinovanejšia manipulácia je to ak si daný človek o sebe myslí že je slobodný ale v skutočnosti je manipulovaný a k tomuto tu žiaľbohu presne dochádza. Ľudia si neuvedomujú aké krehké a ľahko zraniteľné tvory sú. Samozrejme rovnako ako v kresťanstvo to funguje aj v islame.
Čo sa stane ak kresťana okolnosti donútia dlhodobo prerušiť priateľské väzby kresťanskej tlupy? Niekedy k tomu môžu okolnosti kresťana donútiť, napríklad ak je nútený odcestovať do zahraničia za lepšie platenou prácou, alebo sa presťahujú v rámci Slovenska. Za takýchto okolností sa kresťania zúfalo za každú cenu snažia hľadať priateľov výlučne medzi kresťanmi. Medzi kresťanmi stále existuje podivná mentalita, že dobrí a slušní ľudia môžu byť výlučne kresťania. Ak si je kresťan predsa len ochotný vytvoriť úprimné priateľstvá s nenáboženskými ľuďmi, ak sa je ochotný stať súčasťou ako kresťanského energetického poľa, tak vtedy u kresťana takmer s istotou dôjde k pozitívnym zmenám. Minimálne sa z aktívneho fanatického kresťana stane pasívny kresťan, ktorý vníma kresťanstvo len ako málo dôležitú súčasť života. Môže dôjsť aj k úplnému zbaveniu sa kresťanstva. K podobnému efektu môže dôjsť ak skupina priateľov tvorí aj kresťanov a nekresťanov, avšak počet nekresťanov je väčší.
Je fascinujúce ako náboženskí fanatici tvrdošijne odmietajú si nájsť priateľov aj medzi inými ľuďmi ako kresťania.
Aktívni kresťania robia všetko pre to, aby sa vyhýbali v komunikácii s nekresťanmi ako to len ide. Snažia sa od nekresťanov maximálne izolovať. Kresťania komunikujú s nekresťanmi iba vtedy ak evanjelizujú – snažia sa presviedčať na svoju vieru a vtedy vystupujú ako dominantní manipulatívni agresívni „alfa-samci“, ktorí sa snažia druhých manipulovať.
Diskusia s kresťanmi. Má diskusia s kresťanmi nejaký význam? Rieši to niečo? Juj aké by to bolo krásne ak by bolo možné aj s aktívnymi kresťanmi seriózne priateľsky diskutovať o náboženstve. Zo začiatku som to skúšal, ale prišiel som na to, že to nie je možné. Ak sa seriózne snažíte s kresťanmi diskutovať, tak oni Vás berú ako nepriateľa, oni si z Vás nepriateľa urobia, pretože Vy im narušujete ich videnie sveta a to je pre nich veľmi bolestivé. Hoci sa snažím byť maximálne úctivý, kresťania pri diskusii začínajú byť veľmi nervózni a agresívni. Nie je možné zabezpečiť to, aby takáto diskusia prebiehala v pokojnej atmosfére, kresťan vytvorí veľmi bojovú atmosféru a pri takýchto napätých bojových emóciách už akákoľvek seriózna diskusia stráca svoj význam. Kresťan po diskusii tak či onak svoj názor nezmení, pretože on má ďalších desiatich kresťanských priateľov, ktorí mu jeho videnie sveta potvrdia a pomôžu zostať v iluzórnej myšlienkovej bubline kresťanstva, ktorá je od reality veľmi vzdialená.
Kresťania majú strach čo i len na sekundu vykuknúť z ich myšlienkového bunkra. Pre mnohých kresťanov je strach najsilnejšou motiváciou v ich bigotnej slepej viere.
Každý škodlivý egregor má silný ochranný mechanizmus. Ak začnete slušne, pokojne, seriózne a faktograficky diskutovať či už s kresťanom alebo človekom veriacim na agresívnu politickú propagandu, daný človek ktorý je obeť negatívneho egregoru začne byť agresívny a diskusia nemá žiaden význam. Aj v tomto spočíva ochranný mechanizmus.
Individualizmus ako pozitívny faktor. Referendum v roku 2015 iniciovaným Alianciou za rodinu sa ukázalo ako v celku dobrý demografický indikátor na to ako sú nábožensky založení ľudia v mestách a ako na dedinách. Ukázalo sa, že na dedinách je viac náboženstva ako v mestách. Prečo je tomu tak? V mestách žijú ľudia viac individualisticky (čo má svoje výhody aj nevýhody) kým na dedinách sú spoločenské väzby viac úzke a ľudia medzi sebou vytvárajú viac priateľstiev, čím vytvárajú aj silnejší náboženský egregor tlupy.
(Poznámka na okraj: Pokiaľ chce napredovať človek čistou spirituálnou cestou šamanizmu a so spirituálnym vývojom to myslí veľmi vážne, tak žiadne spoločné meditácie nie sú žiadúce, človek musí vždy meditovať sám v miestnosti, človek musí sám napredovať, pretože tak je to najviac efektívne. Je to pravý opak náboženstva. Už len s princípu je dôležité keď človek pracuje sám bez vonkajšej pomoci alebo byť slepo vedený. Aby to však niekto zle nepochopil – to neznamená, že by tento typ spirituálnej cesty mal niečo proti priateľstvám a spoločenských väzbám – týka sa to len meditácii (nie sú vhodné ani spoločné meditácie).)
Kresťanov vnímam ako slabé zúfalé duše, ktoré unikajú pred realitou, utrpením, strachmi, do ilúzie náboženskej bubliny.