Základ kresťanskej viery je strach. Strach sa čo i len dotknúť inej literatúry ako tá kresťanská
Obsah
Výzva na zmenu myslenia kresťanov. Odstrániť strach z iných filozofií ako tá kresťanská
To čo nedokážem pochopiť o myšlienkových pochodoch kresťanov je, že až tak fanaticky si žijú vo svojej vlastnej bubline, že nie sú ochotní sa konfrontovať s filozofickými názormi, ktoré kresťanstvo kritizujú. Keď som bol ja kresťanom bol som si ochotný prečítať aj kritické názory na internete. Kresťania sú ale ľudia plní strachu. Majú obrovský strach z akýchkoľvek iných ako kresťanských filozofií. Minimálne v Katolíckej cirkvi panuje názor, že je vážny hriech čítať akúkoľvek literatúru, ktorá je kritická ku viere – v Katolíckej cirkvi je takéto niečo dokonca zakázané.
Človek ktorý má čisté svedomie, nemôže mať strach si prečítať aj argumenty, ktoré sú k jeho náboženstvu kritické. Kresťania zrejme čisté svedomie nemajú. Nič iné ich nezaujíma ako byť maximálne izolovaný a zabarikádovaní v myšlienkovej bubline kresťanstva.
Nepoznám ani jedného kresťana, ktorý by sa mi pochválil tým, že by mal doma literatúru, ktorá je ku kresťanstvu kritická.
Kresťania majú strach nielen ku kritickej literatúre ale aj k akejkoľvek inej literatúre / filozofii ako je tá kresťanská. Znovu nepoznám ani jedného kresťana, ktorý by mal doma inú literatúru ako kresťanskú.
Ďalej poznám mnoho ultra-konzervatívnych katolíkov, ktorí sú nepriateľsky naladení a majú veľkú averziu voči akýmkoľvek iným ako katolíckym autorom. Napríklad knihu protestantského autora by nezniesli.
Človeku, ktorému skutočne ide o pravdu, musí čítať kresťanskú aj proti-kresťanskú literatúru v rovnakej miere.
Ak by mali kresťania čisté svedomie, literatúru kritickú ku kresťanstvu im musí robiť radosť čítať, ale radosť im to nerobí.
Kresťania by po správnosti mali aktívne sami vo svojom vlastnom záujme vyhľadávať literatúru kritickú ku kresťanstvu ako je napríklad táto stránka, pretože akékoľvek polemiky a diskusie človeka posúvajú dopredu. Keď som ja bol kresťanom tak som tak robil, ale 99% kresťanov nie.
Keď sa už aj konečne nájde nejaký kresťan ktorý si je ochotný prečítať aj kritické argumenty na kresťanstvo, tak urobí tak len potichu v tajnosti v súkromí ale určite sa s tým nebude chváliť kresťanským kamarátom, ktorí by mu dali nasne najavo, že si myslia, že je to rúhanie sa proti Bohu.
Aké by to bolo krásne, ak by kresťania boli skutočne otvorení ľudia, ktorí za každú cenu nechcú zostávať svojej informačnej bubline ale aktívne bádajú, hľadajú pravdu a nemajú problém podrobiť svoje vlastné dogmy v ktoré veria aj silnej kritike či skepse. Aké by to bolo krásne ak by kresťania v kresťanských spoločenstvách na miesto tvrdošijnej myšlienkovej izolácie od okolitého sveta, nemali v kresťanských spoločenstvách problém otvorene diskutovať aj o takých kritických argumentoch na kresťanstvo ako je na tejto stránke. V súčasnej dobe je to ale úplne nemožné. Aj v tomto by mala spočívať reforma cirkvi.
Reforma cirkvi by mala spočívať v tom, že katolícki kňazi by mali mať dovolené na svojich kázniach kritizovať dogmy, zabehnuté tradície cirkvi a otvorene hovoriť aj o inej filozofii ako je tá kresťanská. V súčasnej dobe je to v katolíckej cirkvi aj na oficiálne úrovni prísne zakázané: katolícky kňaz by bol označený za heretika a okamžite by dostal padáka – bol by suspendovaný ešte v ten istý deň.
Je veľmi smutné, že pre konzervatívnych kresťanov sa stredovek neskončil. Oficiálne Katolícka cirkev dnes už nevedie zoznam zakázaných kníh ako tomu bolo v minulosti, avšak mnohé pokorné a poslušné ovečky v tejto stredovekej inkvizičnej myšlienkovej línii pokračujú dodnes a základným prvkom ich kresťanskej viery je mať strach z akejkoľvek inej ako kresťanskej literatúry či webstránok.
Všetko je motivované strachom so straty viery, či sprenevery voči Bohu, ak čo i len chytíte do ruky knihu od autora iného náboženstva / filozofie ako tej kresťanskej.
V kňazských seminároch sa síce stručne vyučuje niečo o iných náboženstvách, ale to len s pozície argumentačnej kritiky iných náboženstiev.
Kresťan by si určite prečítal niečo o filozofii iného náboženstva, ale to len od kresťanského autora, ktorý len dané náboženstvo / filozofiu kritizuje. Kresťanský autor, ktorý by iné náboženstvo kritizoval, by bol označený za heretika, bludára a ak je daný autor v kresťanskom prostredí označený týmito pojmami, diskusia sa skončila, v kresťanskej mysli sa objaví obrovský emocionálny odpor voči takémuto autorovi. Heretik je človek, ktorý chce v myšlienkovom svete kresťanstva zničiť kresťanstvo, je to človek, ktorý sa rúha Bohu, uráža Boha a preto pôjde zaručene do pekla. O kresťanskom autorovi, ktorý by sa pozitívne staval k iným náboženstvám, už s kresťanmi nie je možné normálne racionálne diskutovať, všetko je už len o emóciách.
Vidím akú obrovskú vlnu pohoršenia pre kresťanov priniesol kňaz Michal Lajcha, ktorý navrhol malinkú drobnú kozmetickú reformu cirkvi, ktorá je pre dobro Katolíckej cirkvi, o zdobrovoľnení celibátu, a už vidím ako sa drvivá väčšina konzervatívnych katolíkov na tom neskutočne pohoršuje, nechutne a hnusne ho osočujú a odsudzujú. Ja kresťanov a ich mentalitu naozaj veľmi dobre poznám a neočakávam od nich nič dobré, avšak toto neskutočne prekvapilo aj mňa, že na miesto vďačnosti za návrh na reformu, Miša Lajchu katolíci tak veľmi nenávidia a osočujú, vymýšľajú si o ňom desiatky rôznych nepravdivých historiek aby ho očiernili.
Keď katolíci nie sú schopní zniesť ani Michala Lajchu, ako by mohli zniesť katolíckeho kňaza, ktorý by čo i len naznačil, že je dovolené čítať literatúru aj o iných náboženstvách?
V Katolíckej cirkvi je považované za cnosť a za vernosť Bohu, ak je človek dokonalou ovečkou, ktorá nemá žiadnu individualitu, žiadny vlastný názor, ktorá nerozmýšľa a nikam nevybočuje z jedinej správnej oficiálnej línie učenia Katolíckej cirkvi. V kresťanstve sa považuje za cnosť a ideál to, ak je človek dokonalou kópiou, ktorá nijak nevyčnieva a nijak sa nelíši od ostatných. Konzervatívni katolíci psychicky neznesú ani návrh na kozmetickú reformu cirkvi. Kým základ kresťanstva je byť dokonalou kópiou, základ šamanizmu je byť maximálne individuálny.
Mám návrh pre kresťanov na predsavzatie: „snažte sa celý jeden rok každý deň zamýšľať nad tým ako nenáboženskému človeku vysvetlíte, že máte tak veľký strach z inej ako kresťanskej filozofie.“
Dať si takéto predsavzatie je pre kresťanov veľmi prínosné a užitočné, pretože sú nútení vyjsť so svojho myšlienkového sveta a zamýšľať sa nad iným myšlienkovým svetom. Môže to kresťanom pomôcť sa zbaviť kresťanstva po malých krôčikoch alebo byť aspoň o trochu menej fanatickými a bigotnými kresťanmi.
***
Všetká česť, že existuje obzvlášť pokrokový husitský kňaz Rudolf Špaček, ktorý sa niekoľko krát zúčastnil prednášok organizovaných ezoterikom Igorom Chaunom. To je prejav velikánskej pokrokovosti. Tento človek sa od väčšiny bigotných kresťanov líši.
***
Ak by si kresťan prečítal aj inú filozofiu ako kresťanskú, tak potom by bol nútený rozmýšľať, ale rozmýšľanie bolí.
Kresťania úmyselne chcú byť v nevedomosti. Naprosto nič nevedia o iných filozofiách, náboženstvách, ale nemajú ani len najlepší záujem si o nich čo i len trochu niečo prečítať, ani len pre nejaký všeobecný prehľad a rozhľad.
******************
Niektorí ľudia aby lepšie znášali utrpenie dajú si alkohol alebo drogy, iní utrpenie znášajú tak že zbabelo unikajú pred realitou do paralelného náboženského myšlienkového sveta. Slovo zbabelosť to asi najviac vystihuje osobnosť nábožensky založeného človeka.
Praktizujúci kresťania sú chorí ľudia, robia všetko preto aby boli myšlienkovo čo najviac izolovaní od ostatného sveta, nepoznám ani jedného kresťana, ktorý by mal doma literatúru akejkoľvek inej literatúry ako tej kresťanskej. Kresťania sú k iným filozofiám veľmi netolerantní (napr. o ezoterike hovoria, že je to okultizmus od satana) a so straty viery majú doslova strach čítať knihy / webstránky akejkoľvek inej ako kresťanskej literatúry. Táto vec asi najviac vystihuje mentalitu kresťana.
Praktizujúci kresťania sú chorí ľudia, robia všetko preto aby boli myšlienkovo čo najviac izolovaní od ostatného sveta, nepoznám ani jedného kresťana, ktorý by mal doma literatúru akejkoľvek inej literatúry ako tej kresťanskej. Kresťania sú k iným filozofiám veľmi netolerantní (napr. o ezoterike hovoria, že je to okultizmus od satana) a so straty viery majú doslova strach čítať knihy / webstránky akejkoľvek inej ako kresťanskej literatúry. Táto vec asi najviac vystihuje mentalitu kresťana.
Aspoň o trochu viac tolerantnosti k iným filozofiám by mohli mať kresťania ak by si o nich aspoň niečo prečítali. Ale títo zbabelí ľudia úmyselne chcú zostať v nevedomosti, úmyselne chcú byť neinformovaní.
A skupina kresťanských priateľov si vzájomne potvrdzujú svoje videnie sveta, žijú si vo svojom svete.
A skupina kresťanských priateľov si vzájomne potvrdzujú svoje videnie sveta, žijú si vo svojom svete.
Kresťania sa stavajú na iné filozofie / náboženstvá veľmi nepriateľsky, nedôverčivo a podozrievavo.
Odpadnutie od viery v kresťanstve
Plná krása kresťanstva sa ukáže vtedy ak niekto z rodiny odpadne od náboženstva a zbaví sa kresťanstva. Za takýchto okolností bývajú v rodine obrovské konflikty. Kresťania ako-tak dokážu tolerovať nekresťanov, avšak ak odpadne kresťan od kresťanstva, napríklad syn dcéra v kresťanskej rodine, zrazu z toho vzniknú obrovské konflikty. Hovorí sa, že základ kresťanstva je láska. Ale je prejav lásky to ak kresťanskí rodičia sú netolerantní ku svojmu synovi / dcére, za to, že odpadol od náboženstva? Ďalej existujú veľmi silné pokusy odpadnutého človeka od náboženstva preorientovať znovu na náboženstvo a daný človek musí čeliť nepríjemnej šikane.
Počet kritických filozofov ku kresťanstvu je príliš malý
Náboženskí a nenáboženskí ľudia si žijú vo vlastných bublinách vo vlastných svetoch čo nie je dobré. Teda presnejšie kresťania sa veľmi zaujímajú o nekresťanov, veľmi aktívne sa zaoberajú tým aby ich presvedčili na kresťanstvo, avšak naopak nenáboženskí ľudia si žijú vo vlastnom svete a o kresťanstvo sa nezaujímajú.
Kým kresťania vydávajú desiatky tisíc knižných titulov o tom ako evanjelizovať to jest presvedčiť nekresťanov na kresťanstvo, naopak neexistuje takmer žiadna literatúra, ktorá by sa snažila kresťanov odhovoriť od kresťanstva, respektíve literatúra kritická ku kresťanstvu.
Kým kresťania sa veľmi starajú do nekresťanov, nekresťania sa nestarajú do kresťanov čo je obrovská chyba.
Ak už aj konečne ide o kritiku kresťanstva, tak najčastejšie ide o rôzne ateistické či humanistické združenia, ktoré obhajujú filozofiu materializmu. Argumentovať proti kresťanstvu zastaralou skostnatelou filozofiou materializmu, je na výsmech. Argumentovať jedným klamstvom proti druhému klamstvu je slepá ulička a je to pre kresťanstvo skôr reklama.
V Českej republike je síce v celku silná ezoterická komunita od ktorej by sme mohli očakávať nejakú kritiku kresťanstva, avšak nedeje sa tak.
Nevidel som prakticky ani jedného blogera, ani jednu Facebookovú stránku, ktorá by prezentovala nejaké rozumné argumenty proti kresťanstvu. Veľmi smutné. Kresťanov nemá kto prebúdzaťa kresťania si pokojne spinkajú vo svojej nevedomosti myšlienkovej bubliny. Za takýchto okolnosti teda určite nehrozí to, aby sa Katolícka cirkev reformovala.
Kiež by a bodaj by prišla doba kedy sa na celú túto planétu budú masovo inkarnovať duše – filozofovia, ktorí budú kresťanstvo kritizovať vecnými argumentami.
Kiež by a bodaj by prišla doba kedy argumentačne kritické stránky ku kresťanstvu na sociálnych sietiach budú mať tak veľký úspech, že ich už nebude môcť katolícka cirkev ignorovať.