Projekt prebudenia kresťanov - Pravda o kresťanstve - Odhalenie klamstiev Cirkvi

Zabudnutá história: Katolícka Cirkev v minulosti vykonávala sobáše aj pre homosexuálov. Megaškandál pre cirkev. Desivá a hrôzostrašná pravda pre konzervatívnych kresťanov

Katolíci nepoznajú svoju vlastnú históriu.Alternatívne média nehovoria pravdu a silne zavádzajú svojich čitateľov. Argumentovať pojmom tradičné hodnoty je nesprávne, pretože v minulosti boli v Katolíckej cirkvi tradičné aj homosexuálne sobáše, ktoré boli inšpirované ešte pred-kresťanskou kultúrou v Európe.
To že v minulosti v Katolíckej cirkvi boli cirkevné sobáše, na to existujú aj seriózne vedecké akademické práce, ktoré si môžete každý dohľadať v angličtine.
Mnohí konzervatívni katolíci sa psychicky zrútia po prečítaní tohoto článku.
Nezabúdajme ani na moment kedy bol pápež František ostro kritizovaný konzervatívnymi kresťanmi, že má tolerantný prístup k párom rovnakého pohlavia.

Tiež sa niekomu môže zdať divné ako je možné, že v cirkvi boli sobáše párov rovnakého pohlavia, keď v Biblii nájdeme tak veľa veršov proti gayom. Háčik je ale v tom, že väčšina veršov Biblie proti gayom, sú translatologicky zle preložené – preklady sú inšpirované hlavne Martinom Lutherom, o ktorom je známe že veľmi nenávidel homosexuálov a ako prvý preložil Bibliu do zrozumiteľného jazyka (grécka alebo latinská a hlavne hebrejská Biblia – ich doslovný preklad je úplne nezrozumiteľný pre človeka 21. storočia a preto preklady sú veľmi subjektívne a poskytujú veský priestor pre prekladateľovu fantáziu). Starý zákon neobsahuje žiadne výroky proti homosexuálom (práve naopak jednoznačný vzťah Jonatána a Dávida), Nový zákon obsahuje len jedno miesto proti gayom, ktoré v minulosti cirkvou nebolo brané vážne. V minulosti v cirkvi sa homosexualita nepovažovala za niečo v rozpore s Bibliou.

Prvé názory v cirkvi odsudzujúce gayov začali byť až v 11. storočí, kedy sa po prvý krát začala homosexualita spájať so Sodomou http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexuality_in_medieval_Europe

Ďalej tu dole je skopírovaný článok Blaženy Ovsenej so stránky sclabonia.sk. Upozorňujem, že článok nie je môj a nie so všetkými odvážnymi názormi/teóriami pani Ovsenej sa ztotožňujem

Upozornenie!!!: Boswell, ktorého autorka cituje/prekladá nie je žiaden amatérsky publicista, ale profesionálny historik a profesor histórie na prestížnej univerzirte

Cirkevné homosexuálne zväzky sme u nás mali už za Svätopluka

Skoro nikto nevie o tom, že zväzky osôb rovnakého pohlavia boli známe už v rannom kresťanstve, zrejme aj v Svätoplukovej ríši. Je to dosť nepredstaviteľné zo súčasného pohľadu, keďže dnešné kresťanstvo sa stavia k homosexuálnym zväzkom odmietavo.

Naozaj, existujú písomné doklady o tom, že v rannom kresťanstve existovali kresťanské obrady na zosobášenie dvoch osôb rovnakého pohlavia. Dočítala som sa o tom v knihe Same-Sex Unions in Premodern Europe (Rovnakopohlavné zväzky v predmodernej Európe) od Johna Boswella. John Boswell zomrel na AIDS v relatívne mladom veku, rok po vydaní tejto knihy.

Boswell dokladuje, že písomné pamiatky o rovnakopohlavných zväzkoch v predmodernej Európe sa zachovali v jazyku gréckom, a predstavte si, v slovanskom(!) – konkrétne z územia Macedónska, resp. Srbska. Sú to hlaholským slovenským písmom písané opisy kresťanských cirkevných obradov. Tak vieme, že dvaja zosobášení muži sa v starej slovenčine nazývali pobratimy a dve zosobášené ženy boliposestrimy. Existuje dokonca dochovaný cirkevný obrad, žehnajúci takýmto zväzkom, ktorý má nadpismolitva na bratotvorenie (modlitba pre bratotvorenie), neskôr čin bratotvoreniu. Neskôr, v modernej dobe, sa tento obrad začal nazývať pobratimstvo. Slovo brat malo kedysi dva významy. Jedným bol brat ako súrodenec, druhým bol brat v zmysle milenec. Pre dobových súčasníkov sa jednalo o význam milencov a formu erotického zväzku s romantickou väzbou.

Slovania mali pomenovanie na rovnakopohlavné zväzky - ukážka z knihy Rovnakopohlavné zväzky v predmodernej Európe od Johna Boswella.

Slovania mali pomenovanie na rovnakopohlavné zväzky – ukážka z knihy Rovnakopohlavné zväzky v predmodernej Európe od Johna Boswella.

Je otázne, kde mali tieto rovnakopohlavné zväzky korene. Osobne si myslím, že určite ešte v predkresťanských, teda pohanských časoch. Myslím si, že tieto zväzky museli byť známe už v takzvanej Veľkej Morave, resp. v Svätoplukovej Slovenskej zemi.

Ako vieme, západorímsky rítus už u nás bol prítomný prostredníctvom franského duchovenstva. Východorímsky rítus k nám priniesli Cyril s Metodom. Cyril zomrel mladý a chorý, podľa mňa nakazený nejakou pohlavnou chorobou, ako som už niekoľkokrát písala v iných článkoch (napr. tu), aj v mojej knihe. Takmer s istotou môžeme hovoriť, že Cyril bol homosexuál. V jeho životopise sa totiž píše, že bol veľmi krásny, ale netúžil po dare ženy. Ak mal nejaký sexuálny život, a on určite nejaký mal, tak isto nie so ženami. Cyril navštevoval univerzitu, do ktorej chodil aj Michal III., neskôr byzantský cisár, ktorý k nám poslal oboch bratov, Cyrila a Metoda. Michal III. bol homosexuál a za svojho spolunocľažníka/komorníka ustanovil Basila, urasteného, mocného, svalnatého muža. Práve o Basilovi je dochované, že uzavrel minimálne jedno pobratimstvo, hovorí sa však až o dvoch. Z tohoto logicky vyplýva, že aj Cyril musel minimálne poznať štatút pobratimstva a teda byzantské kresťanstvo, ktoré k nám doniesol, tento štatút poznalo. Ak by toto všetko bola pravda, tak by to znamenalo, že na Slovensku sme mali rovnakopohlavné cirkevné zväzky už pred vyše tisícsto rokmi, ba dokonca sme mali aj vlastné názvoslovie pre takéto zväzky – pobratimstvo a posestrimstvo. Je možné, že rozkol medzi rímskym kresťanstvom a byzantským nastal u nás práve kvôli sobášeniu párov rovnakého pohlavia. Toto neviem povedať s istotou, avšak som si takmer istá, že celý príbeh o takzvanej Veľkej Morave, ako som už písala vo svojej knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, bol v skutočnosti jednou veľkou homosexuálnou ságou. Boli to práve homosexuáli, kto rozhodol o osude takzvanej Veľkej Moravy, Slovenskej zeme. Osobne si myslím, že keby cisár Michal III. nebol takým čudákom a vytočeným homosexuálom, ale napríklad starým rozvážnym panovníkom, nikdy by k nám nebol poslal vierozvestcov, lebo by sa mohol obávať ohrozenia a veľkého konfliktu, možno až vojny. Práve mladícka pochabosť a spolužiacke vzťahy s Cyrilom podľa mňa spôsobili, že bez váhania k nám vyslal oboch bratov. Keby Michal III. nebol býval homosexuálom, pravdepodobne by dnes Rusi nepísali azbukou. Možno by sa väčšina južných Slovanov tiež asimilovala medzi ostatné národy. Možby dnes Rusi neboli schopní stavať vesmírne rakety a Rusko by nebolo také veľké a poslovančené. Čo všetko jeden homosexuál zapríčinil…

Aby sme získali predstavu o tom, z akého prostredia k nám prišli Cyril s Metodom, uvediem vlastný preklad ukážky o Basilovi z knihy Same-Sex Unions in Premodern Europe (Rovnakopohlavné zväzky v predmodernej Európe) od Johna Boswella.

John Boswell, Same-Sex Unions in Premodern Europe: Niekoľko storočí neskôr Basil I. (867-886), zakladateľ Macedónskej dynastie, ktorá vládla Byzantskej ríši od 867 do 1156, bol zachytený v dokumentoch ako ten, kto bol dvakrát zaangažovaný v obradných zväzkoch s inými mužmi. Hoci najdôležitejšie zdroje pre jeho život – zozbierané za vlády jeho potomkov až nejaké storočie neskôr – sú protichodné v niektorých bodoch a občas nedôveryhodné, vo veľkej miere sú navzájom konzistentné. Jeho životopisci sa všetci zhodli, že keď Basil pricestoval do Konštantínopolu s ničím iným okrem palice a batoha – mladý chalan z provincií bez väzieb na majetok – spriatelil sa s istým Nikolasom z kostola Sv. Diomeda, ktorý ho zachránil pred spaním na ulici, doviedol ho do kostola, okúpal ho a obliekol, a podporoval ho po nejakú dobu, kým ambiciózny Basil nebol schopný pritiahnuť pozornosť dobre-situovaného dvorana, ktorý bol príbuzným cisárskej rodiny.

 

Vo väčšine správach o ich vzťahu sú Nikolas a Basil zosobášení v cirkevnom obrade. Podľa jednej tradície, ráno po tom, ako Nikolas našiel Basila, Nikolas “okúpal a obliekol Basila a bol s ním obradne zosobášený, a mal ho ako spolubývajúceho a spoločnosť.” Iná verzia je omnoho presnejšia ohľadom obradu: “a na druhý deň išiel s ním do kúpeľov a dal mu nové oblečenie a išiel s ním do kostola, kde s ním založil formálny zväzok, a oni sa tešili jeden z druhého.” Čudná posledná pasáž by gréko-kresťanskému čitateľovi pravdepodobne pripomenula biblické: “Tešte sa s manželkou z vašej mladosti.”

Majúc slová v kronike (jedna používa ádelphopoièsiz, iná adelphopoiètoz) a fakt, že zväzok sa udial v kostole, dáva malú pochybnosť o tom, že pisateľ má na mysli nejakú formu cirkevného obradu, ktorá je publikovaná a preložená v tomto texte. Nie je tu nijaký náznak nijakého kmeňového alebo rodinného hľadiska na vzťah, ani krvná výmena; nemalo to nijaký vojenský alebo strategický aspekt, ani nie sú dokladované nijaké okolnosti, ktoré by to vyžadovali alebo zapríčiňovali (napr. záchrana od nebezpečenstva, vážna choroba, čo by všetko boli príčiny v neskorších slovanských vzťahoch založených na tomto modeli). Je to jasne osobný vzťah, podstúpený z osobných dôvodov. Obaja, Basil aj Nikolas, mali žijúcich biologických bratov, s ktorými boli v pravidelnom a blízkom kontakte, takže by ťažko išlo o inšpiráciu z potreby súrodenca. Vskutku, bol to Nikolasov vlastný rodný brat, doktor, kto bol zodpovedný za to uvedenie Basila na dvore, fakt doložený hneď po zväzku v oboch verziách. Ani zmienka o tešení sa nenaznačuje chladný vypočítavý vzťah. Berúc na vedomie tvrdenie Hamartolosa, že zväzok viedol k zdieľaniu domova a kozuba, to silno naznačuje svadbu, po ktorej nasledovalo veselie a zdieľaný život.

Z Basilovej perspektívy, ktorý by inak spal na ulici, formalizovanie Nikolasovho benevolentného záujmu o jeho osobu mohlo byť výhodným, prinajmenšom dovtedy, kým by nenašiel spôsob, ako postúpiť v kariére rýchlešie s niekým mocnejším a známejším. Je menej jasné, čo získal Nikolas z takéhoto náhleho zväzku. Ak zoberieme ten príbeh doslovne – vrátane Nikolasovej nadprirodzenej informácie o Basilovej úžasnej budúcnosti – jeden by mohol vyvodiť, že Nikolas si predstavoval, že nakoniec by profitoval zo vstupu do formálneho zväzku s niekým, kto by sa jedného dňa stal cisárom. Ale aký druh vzťahu to bol? Vysvetlenie je dané Basilovou ďalšou kariérou. Neskôr vstúpil do služieb Theophilosa, ktorý, podľa slov jedného kronikára, “mal veľký záujem o dobre-rodených, dobre-vyzerajúcich, dobre-stavaných mužov, ktorí boli veľmi svalnatí a silní,” a keď videl, aký výnimočný Basil bol v týchto ohľadoch, urobil z neho protostratoriusa (hlavného koniara). Basil “bol ním milovaný viac a viac každým dňom.” Basil bol teda tým, čo by moderní Američania nazvali “hunk-om” (svalnáčom), a bol predmetom najväčšieho obdivu jeho súčasníkmi, či už mužmi alebo ženami.

Kým bol Basil stále v službe u Theophilosa, spravili si spolu výlet do Grécka. Bohatá vdova v Achaii ho zaliala darmi zo zlata a tuctami otrokov. Za jej veľkodušnosť si nežiadala nič iné, len to, aby Basil vstúpil do obradného zväzku s jej synom Jánom. Najskôr odmietol, lebo si myslel, že by potom vyzeral “lacno”, ale nakoniec pristúpil na jej dlhé presviedčanie. “Nič u teba nehľadám ani od teba nepožadujem,” uistila ho, “len, aby si nás miloval a jednal s nami milo.” Dochovaná stredoveká ilustrácia tohoto incidentu ukazuje Basila a Jána zosobášených pred kňazom v kostole, s Gospelom otovreným pred nimi a Jánovou mamou, ktorá sa na to pozerala. Sprievodný obrázok vykresľuje Basila, Jána, a Danelisu (Jánovu mamu) pri stole – bezpochyby umelcove spodobenie oslavy, ktorá zvyčajne nasledovala po takom obrade.

Keď sa následne stal cisárom, Basil ihneď “poslal pre syna vdovy Danelis, udelil mu titul protospatariusa, a zaručil mu intimitu s ním na základe ich skoršie zdieľaného života v obradnom zväzku.” Vdova samotná – teraz už pristará na jazdu – prišla za cisárom na nosidlách, ale namiesto toho, aby žiadala od neho nejakú štedrosť, priniesla viacej extravagantných darov “než takmer žiadny iný cudzí vládca do toho času nedaroval rímskemu cisárovi.” Navyše, ona “ktorá by si zaslúžila byť nazývaná cisárova matka” dala veľký dar zo svojho dedičstva do Peloponézu k svojmu synovi a cisárovi spolu.

Ak by neboli zahrnuté pohlavia, tento incident by sa zdal byť celkom známou črtou predmodernej politickej mapy: bohatá vdova ponúka jej sobáša-schopné dieťa mocnému mladému mužovi na jeho vzostupe, spolu s riadnym venom, dúfajúc, že tak spojí svoje bohatstvo s jeho. Basilov vlastný otec bol oženený za dcéru bohatej vdovy v podobnej paralele. Predošlá Byzantská dynastia, Amoriani, bola založená na podobných, avšak zjavne heterosexuálnych okolností: narodený u chudobných rodičov, nevzdelaný a bez kontaktov, jej zakladateľ Michal II. pokročil dopredu prostredníctvom sily paží a vojenských schopností, až kým nebol schopný zobrať si za ženu Theklu, dcéru vysokopostaveného oficiera, a pritiahol tak pozornosť cisára Lea V., ktorý z neho spravilprotostratariusa – rovnakú pozíciu Basil držal v službe u Theophilosa – a stal sa krstným otcom jedného z jeho synov. Keď sa Leo pokúsil odstrániť Michala na základe obvinení z vlastizrady, bol sám zavraždený a Michal bol korunovaný za cisára.

Vdova Danelis bola omnoho bohatšia než Basil, a keď sa stal cisárom, si uvedomovala, že tým vzťahom nič hmotné nezíska, takže to ťažko môže byť vnímané ako zištné zosnovanie na jej strane. Naopak, každý rok Basilovho života mu posielala drahé dary, a roky neskôr, keď obaja, Basil a jej syn zomreli, vdova prišla opäť na nosidlách, aby navštívila Basilovho syna Lea, teraz cisára, a spravila z neho svojho dediča, hoci mala vnuka a iných príbuzných.

Tie dva príbehy o Basilovi sú podobné: v oboch je božské vyjavenie, kňazovi alebo mníchovi, o Basilovej úžasnej kariére; v oboch vzťah, ktorý bol založený, slúži k Basilovmu prospechu. Je možné, že v cisárskych kruhoch to bolo neskôr známe, že Basil výrazne profitoval ako mladý muž z formálneho vzťahu s iným mužom, a rozdielne kroniky jednoducho dodali rozdielne detaily. Každý zo životopisov, ktoré boli napísané až nejaké storočie po udalostiach, obsahuje buď jeden alebo druhý rovnakopohlavný zväzok; ani jeden neobsahuje oba. Na druhej strane Nikolas sa objavuje vo všetkých najdôležitejších dokladov o Basilovom živote ako dobrodinec, dokoca aj tie, ktoré zmieňujú zväzok s Jánom, a bohaté detaily o vdove Danelis (vrátane jej následných vzťahov s Leom) to robia nepravdepodobným, že bola obyčajným výmyslom. Pravdepodobne Basil bol v zväzku s oboma mužmi. Nie je jasné, že či toto bolo nevhodné v Basilových časoch – alebo že problémy ohľadom majetku by mali vplyv na jeho správanie.

Po tom, ako Basil sformoval svoj vzťah s Jánom a Danelis, bol vzatý do služieb cisára Michala III. [ktorý k nám poslal Cyrila a Metoda, pozn. B.O.], čudného mladíka v jeho neskorých násť rokoch, ktorého tešilo, keď sa obliekal ako prelát a doprial si hojne svoju vášeň pre kone a jazdy. Michal sa tak naviazal na Basila, že ho menoval “spoločníkom v spálni” – larakhopsòmenoz, pozíciu zvyčajne vykonávanú eunuchom – a adoptoval ho ako svojho syna, aj keď Basil bol určite starší než cisár. Nakoniec menoval Basila za spolu-cisára v dramatickej verejnej scéne, oznámiac, že tak spravil, lebo Basil ho zachránil pred potenciálnymi atentátnikmi (čím myslel svojho strýka, Bardasa, ktorýbol jeho najbližším kolegom a radcom pred tým, ako ho Basil žiarlivo zavraždil pred cisárovými očami), a na základe “veľkej lásky, ktorú mi Basil poskytuje.”

Jeden z Michalových moderných životopiscov nejako neochotne pozoruje jeho vzťahy s Basilom:

“Intímne priateľstvo medzi cisárom Michalom a Arménskym sluhom … naznačuje obraz nie veľmi ľúbivej povahy. Zlý, ako Michalov charakter bol, … zdá sa, že ho tiež musíme kreditovať s homosexualizmom: a toto je potvrdené, obidvomi, spravením ho svojím spolunocľažníkom, a že si zvolil, keď ho Basil prestal baviť, pekného chlapca namiesto neho za obľúbeného.”

Liudprand z Cremony, západný súčasník Basila, ktorý bol v Konštantínopole a učil sa grécky, a ktorého rodina bola spojená s dvorom po celé generácie, zjednodušil ten príbeh v jeho latinskej verzii, ale narážal silno na tú istú vec:

“Cisár Basil … bol z chudobnej Macedónskej rodiny, a prišiel do Konštantínopola … pod jarmom chudoby slúžiť istému opátovi. Tak keď Michal, ktorý bol vtedy cisárom, prišiel po modlidby do kláštora, v ktorom [Basil] pracoval, videl, že bol výnimočne krásny a oslovil opáta a žiadal, či by mu tento chlapec mohol byť daný (alebo: že či on môže byť daný tomu chlapcovi). Zoberúc ho do paláca, dal mu úrad spoločníka v spálni [komorníka].”

Zhruba o rok neskôr Basil zaranžoval a zúčastnil sa na Michalovom atentáte v jeho posteli a odvtedy vládol sám.
Vzácna komplexnosť cisárskych zdrojov počas tejto periódy robí ťažkým dekódovať dynastické vzťahy Michala a Basila pred Michalovou smrťou. Bury sumarizoval celú vec takto:

“Dôverná intímnosť, ktorá existovala medzi Michalom a jeho spolunocľažníkom/komorníkom [Basilom] bola dokladovaná zaujímavou manželskou dohodou, ktorú cisár schválil. Basil bol už vtedy ženatý, ale Michal zapríčinil, že sa rozviedol s manželkou, a oženil ho so svojou vlastnou predošlou milenkou, Eudociou Ingerinou. Ale toto bolo len formálne manželstvo; Eudocia zostala cisárovou milenkou. Aj Basilovi bola poskytnutá milenka vhodného postavenia, aj keď nie jemných rokov. … Tak tri devy, Eudocia Ingerina, Eudocia Augusta z Dekapolisu (Michalova manželka) a Thecla Augusta, zaplnili medzi nimi dvomi štyri pozície manželiek a mileniek cisára a komorníka.”

Obrázok 13. Stredoveké zobrazenie cirkevného zväzku byzantstkého cisára Basila I. a Jána z 12. alebo 13. st. Skylitzes matritensis. Vpravo kňaz sobáši Basila a Jána v kostole. Stoja pred otvorenou knihou (pravdepodobne Chálospevy, ktoré sú často zmieňované v samotnom obrade). Naľavo Jánova matka, Danelis, hostí zábavu pre novú dvojicu. Všetky postavy sú identifikované menami napísanými nad nimi. (Biblioteca National Madrid)

Obrázok 13. Stredoveké zobrazenie cirkevného zväzku byzantstkého cisára Basila I. a Jána z 12. alebo 13. st. Skylitzes matritensis. Vpravo kňaz sobáši Basila a Jána v kostole. Stoja pred otvorenou knihou (pravdepodobne Chálospevy, ktoré sú často zmieňované v samotnom obrade). Naľavo Jánova matka, Danelis, hostí zábavu pre novú dvojicu. Všetky postavy sú identifikované menami napísanými nad nimi. (Biblioteca National Madrid)

Kniha Johna Boswella ďalej hovorí: Od 14. storočia sa Západná Európa chopila zúrivej a posadnuto-negatívnej zaujatosti voči homosexualite ako k najstrašnejším hriechom. V gréko-kresťanskom svete bola táto zmena menej extrémna, ale stále evidentná. V dôsledku toho sa stali rovnakopohlavné zväzky akýmsi legalizovaním “hriechu, ktorý nemohol byť pomenovaný”. V 19. storočí synóda kráľa Grécka zakázala tieto obrady ako “konanie proti zákonu, proti prírode, … proti zdravému úsudku, dušuzničujúce zlo a chyba, zvláštny a nepochopiteľný zväzok, konanie proti Bohu a zákonu, inštitút mimo a celkom cudzí cirkvi”. Ten obrad sa vytratil z väčšiny Západnej Európy, na rozdiel od Strednej a Východnej Európy, a žiadne latinské verzie neprežili, hoci museli byť vykonávané po latinčinsky v Írsku, a pravdepodobne niekedy v Taliansku.

 

V niektorých regiónoch miestne autority mohli zakázať tieto obrady, ale toto malo pravdepodobne malý dopad na dávny a hlboko-zaužívaný kresťanský rituál. Biskup z Ponzoni v strednej Dalmácii zakázal túto ceremóniu v roku 1620, ale viac než storočie neskôr bol Alberto Fortis svedkom a obdivovateľom takéhoto obradu dvoch žien, ktorý sa konal v kostole v Dalmácii.

“Priateľstvo, tak citlivé medzi nami, že sa môže zmeniť čo i len pre najmenší dôvod, trvá veľmi dlho medzi Morlakmi. Oni z neho spravili niečo ako súčasť svojho náboženstva, a formujú tento posvätný zväzok pred oltárom. Slovanský obrad má špeciálnu predpísanú modlitbu, ktorý spája dve priateľské osoby – dvoch mužov alebo dve ženy – v prítomnosti celej občiny. Ja som sa zúčastnil spojenia dvoch dievčat, ktoré sa stali posetrami v kostole Perusiču. Šťastie, ktoré svietilo v ich očiach po spečatení tohoto posvätného zväzku, demonštrovalo zúčastneným, aká jemnosť citu prebýva v ich dušiach, nepoškvrnených – alebo, aby som bol presnejší, neskazených spoločnosťou, ktorú my nazývame ‘civilizovanou’.”

Nasleduje Sinajský Euchologion [11. – 12. st.] [staroslovenčina] Text pochádza z Macedónska, ale napísaný je v staroslovenčine, s hlaholskými písmenami. Text publikoval Rajko Nahtigal, Euchologium Sinaiticum. Starocekrvenoslovanski Glagolski Spomenik, Slovenska Akademija Znanosti in Umetnosti v Ljubljani. Filosofsko-Filološko-Historični Razred, 1 (1941). Prekladám z angličtiny do slovenčiny. Ospravedlňte kvalitu, ale v cirkevnom názvosloví sa až tak nevyznám. Je jasné, že sa nebudem doslovne zhodovať s Bibliou. Na to by bolo treba pasáže citované z Biblie presne odpísať.

Modlitba za bratotvorenie (zväzok dvoch mužov)
Umiestniac ich pred oltár, dekan povie túto dekanskú modlitbu:
V pokoji sa modlíme k Pánovi.
Pre nebeský pokoj.
Pre pokoj všetkých.
Pre ich spojenie do zväzku ľúbenia a života, modlime sa k Pánovi.
Pre týchto služobníkov Božích, _______ a _______, a pre ich zväzok v Kristovi, modlime sa k Pánovi.
Aby Pán, náš Boh, spojil ich v dokonalej ľúbosti a nerozlučnom živote, modlime sa k Pánovi.
Aby im bola zaručená zdržanlivosť a úprimná ľúbosť, modlime sa k Pánovi.
Pre posvätený dar drahocenného tela a krvi Ježiša Krista, ktorú by mali obdržať bez hriechu a vydržať v zväzku bez závisti, modlime sa k Pánovi.
Aby im a nám boli zaručené všetky veci potrebné k spáse, modlime sa k Pánovi.
Aby oni a my sme boli ochránení od utrpenia, nebezpečia a potreby.
Ochraňuj, ochráň.
Najsvätejší, najčistejší.

 

ii.
Modlitba za rovnakopohlavný zväzok.
Ó, náš Pán Boh, ktorý nám dopraje, čo žiadame pre našu spásu, ktorý nám prikázal milovať sa navzájom a odpustiť si navzájom naše hriechy, požehnaj, Pán, hospodin dobra, milovník ľudstva, týchto dvoch služobníkov Tvojich, ktorí sa milujú navzájom s ľúbosťou ducha a prišli do svätého chrámu so želaním obdržať Tvoje posvätenie a požehnanie; dopraj im nebojácnu vieru a úprimnú ľúbosť, a rovnako ako si Ty dal Tvojím svätým učeníkom a apoštolom Tvoj pokoj a lásku, dopraj ich tiež im, Kristus, náš Boh, dajúc im všetky tie veci, ktoré sú nevyhnutné pre spásu a večný život.
(Zvolanie) Lebo Ty si svetlo pravdy a večného života, a Tebe dávame slávu a chválu, Otec a Syn a [Svätý Duch].

iii.
Potom sa modlí dekan:
Slyšme múdrosť svätého evanjelia.

Kňaz číta z Jána [17:1, 18-26]:
Ježiš pozdvihol oči na svojich učeníkov a povedal, “Otče, …
Ako si Ty poslal mňa na tento svet, rovnako ja som tiež poslal ich na tento svet.
A pre nich samých ja posväcujem seba, aby oni tiež mohli byť posvätení cez pravdu.
Nemodlím sa len za týchto samotných, ale tiež pre tých, ktorí uveria vo mňa cez ich slovo;
že oni všetci môžu byť jeden; ako Ty, Otče, si vo mne, a ja v Tebe, že oni tiež môžu byť v nás: že svet môže veriť, že Ty si ma poslal.
A slávu, ktorú si mi dal, som dal im; že oni môžu byť jeden, rovnako ako my sme jeden:
Ja v nich, a Ty vo mne, že oni môžu byť urobení dokonale v jednom; a že svet môže vedieť, že Ty si ma poslal, a miloval ich, ako si miloval mňa.
Otče, chcem, aby oni tiež, ktorých Ty si mi dal, boli so mnou, kde ja som;
aby mohli vidieť moju slávu, ktorú si Ty dal mne: lebo Ty si ma miloval pred stvorením sveta.
Ó, spravodlivý Otče, svet Ťa nepoznal: ale ja som Ťa poznal, a títo vedia, že Ty si ma poslal.
A ja som im zvestoval Tvoje meno, a budem ho zvestovať: aby láska, ktorou si Ty ma miloval, mohla byť v nich a ja v nich.”

Má sa to nájsť na siedmu nedeľu po Veľkej Noci. A keď kňaz končí evanjelium, dekan hlaholí dekanskú modlitbu.

iv.
Kňaz spraví modlitbu pred stolom:
Pán Boh všemohúci, ktorý si stvoril ľudí na Tvoj obraz a podľa Tvojej chuti a dal im večný život, ktorých tešilo, že Tvoji svätí a slávni apoštoli Peter a Pavol, a Filip a Bartolomej, boli spojení spolu nie prostredníctvom krvi, ale vernosťou a láskou, ktorí považovali za potrebné sa stretnúť, aby svätí mučeníci Serge a Bacchus mohli byť spojení spolu, požehnaj tiež týchto Tvojich služobníkov, _______ a _______, spojených spolu nie pôrodom, ale vierou a láskou. Dopraj im, aby sa ľúbili navzájom, nech pokračujú bez závisti a bez pokušenia po všetky dni ich životov, prostredníctvom sily Tvojho Svätého Ducha a modlitieb Svätej Matky Boha a všetkých Tvojích svätých, ktorí Ťa velebili počas vekov.
(Zvolanie) Lebo Tvoja je moc a Tvoje je kráľovstvo, Tvoja je sila [a sláva. V mene Otca, Syna a Ducha Svätého, teraz a navždy. Amen.]

v.
Kňaz zvýši hlas a modlí sa: Pokoj všetkým.
Dekan: Milujme sa navzájom.
Potom kňaz pobozká pár a oni seba navzájom. Potom sa dekan modlí: Pokloňme naše hlavy pred Pánom.

vi.
A kňaz povie svoju modlitbu potichu:
Ó Pane, náš Boh, Ty si pôvodca lásky, vládca mieru a spasiteľ všetkých, daj na nás Tvoju lásku, naplnenie zákona, a dopraj nám, aby sme mysleli na to, čo je od Ježiša, Tvojho Syna, nášho Pána. Daj nám obdržať jeden druhého s ľúbosťou, ako Tvoj jediný syn obdržal nás, a dopraj nám, aby sme slúžili jeden druhému v láske a najsrdečnejšie naplnili zákon Krista.
(Zvolanie) Lebo Tvoja je sláva a moc, Otče, Syn [a Svätý Duch].

vii.
A potom sa kňaz modlí, zdvihajúc ramená:
A dopraj nám, ó Pane, pravdivo Ti slúžiť.
Ľudia: Náš otec, [ktorý si na nebesiach, posvätené buď Tvoje meno, príď kráľovstvo Tvoje, ako na Zemi, tak i na nebesiach, daj nám chlieb každodenný, a odpusť nám naše hriechy, ako i my odpúšťame našim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale ochráň nás od zlého. Amen.]
(Do konca.)
(
Zvolanie) Lebo Tvoje je kráľovstvo, moc a [sláva].

viii.
A potom dekan povie:
Uzrite svätosť pre svätosť.
A kňaz, zdvíhajúc baldachýn nad oltárom, povie:
Uzrite posvätenú svätosť svätých.
Ľud: Ty jediný si svätý, ó Pane, Ježiš Kristus.
A dá prijímanie obom.

ix.
A po prijímaní kňaz zoberie staršieho zo zobratých a ten starší vezme mladšieho za ruku a kňaz, vedúc ich oboch, spieva ôsmy tón Dávida.
Pane, [veď ma] v [Tvojej] pravde.
Otoč sa opäť, Ty, Bože hostí, pozri sa z nebies, uzri a navštív tento vinič; A miesto vinohradu, kde ho Tvoja pravica zasadila….
(Verš) Požehnaný je človek, ktorý sa bál Boha, ktorý sa veľmi potešil v jeho príkazoch.
Pane, Pane, pozri sa dolu z Nebies.
(Verš) Uslyš, ó Pastier Izraela, Ty, ktorý vedieš [Jozefa ako dobytok];

x.
(Verš) [Uzri,] aké dobré a ako potešujúce to je [pre bratov bývať spolu v zväzku.
Je to ako vzácna masť na hlavu, ktorá stiekla dolu na bradu, dokonca Áronovu bradu: ktorá zišla dolu na sukňu jeho odevu;
Ako rosa Hermonu, a ako rosa, ktorá zostúpila z hory Sinaju: lebo tam Pán prikázal požehnanie, dokonca život naveky.]

A tak spievajúc tento celý žalm, verš po verši, až do konca, oni pridajú tento verš:
Pane, Pane, pozri sa nadol z Nebies….

xi.
Potom oni zaspievajú chválospev mučeníkov, nasledujúc tón.

xii.
A potom: Sláva buď Otcovi a Synovi: a Svätému Duchu. Ako to bolo na počiatku, je teraz, a bude naveky: svet bez konca. Amen.

xiii.
A chválospev Matke Boha.

Existuje aj text v srbčine z 1. pol. 14. st..

Kto boli Serge a Bacchus?

Serge a Bacchus boli dvaja rímski vojaci vysokých hodností na konci 3. a na začiatku 4. storočia, ktorí sa tešili takému blízkemu priateľstvu s cisárom Maximiliánom, že mohli mať priateľa ustanoveného za guvernéra provincie. Tiež boli kresťania, zjednotení vo svojej vzájomnej láske spôsobom, ktorý pripomínal kresťanskú heterosexuálnu zosobášenú dvojicu.

Bolo to vtedy, keď Serge a Bacchus, ako hviezdy žiariace radostne na Zem vyžarovali svetlo viery v Ježiša Krista, začali očarovať palác.

 

Súc ako jeden vo svojej láske ku Kristovi, boli tiež nerozdielni jeden od druhého v armáde sveta, spojení nie spôsobom povahy, ale cez vieru, vždy spievajúc a hovoriac, “Uzri, aké dobré a aké radostné to je pre bratov prebývať v jednote!”

Po čase, vskutku, vyprovokovali závisť u tých menej obľúbených. Najhorší nepriatelia ich udali za to, že boli kresťania, čo vyvolalo hnev cisára. Prikázal im obetovať jeho modlám. Odmietli.

Ihneď cisár prikázal, aby im odrezali opasky, tuniky a všetky vojenské hodnosti, zlaté náhrdelníky boli vzaté z ich hrdiel, a obliekli ich do ženských šiat; takto boli vedení cez stred mesta k palácu, nosiac ťažké reťaze okolo ich krkov.

Bacchusa ubičovali na smrť takým spôsobom, že tí, čo bičovali, boli po akte unavení. Serge bol uväznený.

Vladár, frustrovaný svojou porážkou, prikázal, aby Bacchus nebol pochovaný, ale hodený za táborom ako mäso pre psy, divú zver a vtáky. Potom sa zdvihol a odišiel. Keď bolo telo pohodené neďaleko tábora, zástup divej zvery sa okolo neho zoskupil. Vtáky, letiace vo vzduchu, nedovolili krvilačným šelmám sa ho dotknúť a držali stráž počas noci.

Medzičasom požehnaný Serge, hlboko deprimovaný a so zlomeným srdcom zo straty Bacchusa, nariekal a plakal, “Nie dlhšie, bratu a spolubojovník, budeme my spolu spievať, ‘Uzri, aké dobré a aké radostné to je pre bratov prebývať v jednote!’ Si odo mňa oslobodený a odišiel si do neba, nechajúc ma tu samého na Zemi, teraz som len jeden, bez pohodlia.”

Po tom, ako povedal tieto veci, tej istej noci požehnaný Bacchus sa zrazu objavil pred jeho tvárou takou žiarivou ako u anjela, majúc oblečenú vojenskú uniformu, a hovoril s ním. “Prečo plačeš a trúchliš, bratu? Ak som bol od teba odobratý s telom, stále som s tebou v zväzku, spievajúc a recitujúc, ‘Pobežím po ceste prikázaní, keď ty zväčšíš moje srdce.’

Popnáhľaj sa potom, sám, bratu, cez nádhernú a dokonalú spoveď, aby si sa oddal a získal mňa, keď ukončíš cestu. Lebo koruna spravodlivosti pre mňa má byť s tebou.”

Na druhý deň bol Serge prinútený bežať takmer 10 míľ v topánkach s klincami smerujúcimi do chodidiel. Antiochus jazdil vedľa neho v koči. Počas noci sa jeho chodidlá zahojili, čo Antiochus považoval za čarodejníctvo, keď na ďalší deň uvidel, že Serge nemá problém chodiť. Prinútil Serga bežať ďalších 9 míľ v tých istých krutých topánkach, a keď ho toto neodradilo, prikázal ho popraviť.

serge

Obrázok 5. Ikona zo 7. storočia Svätých Serga a Bacchusa, ktorí nosia zlaté náhrdelníky tradične s nimi spájané a pri nich je zobrazený Kristus v tradičnej rímskej polohe pronuba/-us (“matron cti” alebo “družba”, často božstvo), dohliadajúc na sobáš muža a ženy. Pôvodne z kláštora Sv. Kataríny na hore Sinai, teraz uložené v kyjevskom múzeu východných a západných umení.

Záver

Vždy som si myslela, že kresťanské odmietanie zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia, je dielom Satana a zlého ducha. Ako som tu práve ukázala, zväzky osôb rovnakého poklavia určite poznal aj Cyril s Metodom. Možno boli praktizované aj na našom území za Svätoplukovej vlády. Nečudovala by som sa. Kresťanstvo sa pokrivilo až neskôr, keď tak veľmi zbohatlo, že potrebovalo pohľady od svojich nakradnutých peňazí nasmerovať niekam inam – zlízli si to homosexuáli. Homosexuáli teda dodnes platia za nakradnuté kresťanské bohatstvo. Múdry človek chápe tento podvod a dobrý človek sa pridá na stranu dobra a základnej pravdy.

1 Comment

  1. Admin

    #

    Kritika kritikov knihy Johna Boswella. Ide o profesora z prestížnej univerzity, ktorej absolventom bol aj Donald Trump
    http://sourcebooks.fordham.edu/pwh/bosrevdisc-kennedy1.asp
    https://en.wikipedia.org/wiki/Adelphopoiesis
    https://en.wikipedia.org/wiki/Same-Sex_Unions_in_Pre-Modern_Europe

Basic HTML tags are allowed.