Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

V národných parkoch sa veľa rúbe. O ochrane prírody

                 Faktom je že v národných parkoch sa veľa rúbe. Kým ochranári to dávajú za vinu lesníkom, že im ide o peniaze, lesníci tvrdia, že viacero rokov obhospodarovali lesy podľa priania ochranárov (=bezzásah), lykožrút sa premnožil do neprípustnej miery a potom bolo treba rúbať omnoho viac stromov – to jest celé plošné porasty.
                 Na jednej strane nie je pekný pohľad na plošne vyrúbané lesy v dôsledku napadnutia lykožrútom, na druhej strane rovnaký zlý pohľad a ešte horšie na tom je smrekový porast , ktorý sa nechá v bezzásahovom režime. Z ekologického hľadiska je lesnícka stratégia lepšia, pretože záujmom  lesníkov je po vyrúbaní napadnutých stromov tam čo najskôr vysadiť pôvodné a odolné dreviny. V bezzásahovom režime tam zostane ešte mnoho rokov mesačná krajina bez zelene.
                 Samo o sebe nie je nič zlé ak ŠOP (=Štátna ochrana prírody) bude mať väčšiu moc nad národnými parkami (=právo veta nad všetkými lesníckymi zásahmi - dokonca aj nad súkromnými pozemkami čo je protiústavné), problém je v tom, že ŠOP ovláda veľmi zvláštny ideologický ba až takmer sektársky fanatizmus, že bezzásahovosť je jediný prípustný spôsob ochrany prírody. Tiež je neprípustné, že súkromným vlastníkom lesom ŠOP zakáže robiť sanačné opatrenia (=odstrániť napadnuté stromy) čím im premožený lykožrút narobí obrovské majetkové škody a zožerie celé lesy plošne. 
 
MŽP robí všetko tak ako si praje tretí sektor z oblasti ochrany prírody a minister sa tým ani netají. Ochrana prírody by bola veľmi dobrá vec ak by sa tretí sektor správal naozaj racionálne. Áno zo začiatku sa to zdal ako zaujímavý experiment, nechať smrekové monokultúry na samovývoj, bez zásahu čo to spraví. Tiež bola silná snaha opičiť sa vo všetkom po západe, ísť po vzore nemeckého Bavordského lesa. Mnohým aktivistom sa skutočne podarilo prehovoriť, či už štátnych alebo súkromných lesníkov, vyskúšať experiment bezzásahovosti (i pod vyhrážkami trestných oznámení, čo neraz pre právne nevzdelaných lesníkov zabralo). Dnes sa ale ukázalo, že to bola chyba.
Už dokonca aj Nemci prišli na to, že experiment bezzásahovosti na smrekových monokultúrach nie je dobré riešenie, na boj proti lykožrútu skutočne nasadili armádu a v rezervácii nechýbal tam ani lesný hardvester (lesný kombajn), ktorý dokáže odpíliť a odkonáriť jeden strom v priebehu niekoľko sekúnd, ako môžete vidieť v tomto videu https://www.spiegel.de/video/waldsterben-im-harz-borkenkaefer-hat-katastrophale-folgen-video-99028976.html
 
Prečo tretí sektor stále bojuje za bezzásahovosť aj napriek tomu, že sa ukázalo, že bezzásahovosť je veľmi zlé riešenie? Dôvodov je viacero:
  • priznať si chybu je veľmi ťažké. Ego človeka je príliš vysoko aby i dokázalo priznať chybu. Na priznanie si chyby je už neskoro je to príliš ponižujúce. Nič im neostáva né ako si stáť za svojim slovom.
  • Ochrana prírody sa nám zmenila sa akúsi ideologickú sektu a racionálna diskusia nie je možná.
  • pseudo-ochrana prírody ako dobrý biznis a korupcia. Mnohí ľudia z tretieho sektoru sú si veľmi dobre vedomí deštruktívneho vplyvu bezzásahu, avšak ide im o peniaze a korupciu. Na ochranu prírody sa plánuje vyčleniť omnoho viac peňazí ako doteraz a je to výborný spôsob ako si nakradnúť peniaze za ničnerobenie, či na veľmi pochybné vedecké výskumy skúmať čo u bolo dávno preskúmané. Mnohé korupčné dotácie budú z MŽP smerovať priamo do tretieho sektoru, ktorý bude poverený údajnou ochranou prírody. To nie je len moja predpoveď to sa už reálne stalo!! Na pochybnú ochranu prírody, podľa Natury 2000, išlo z MŽP eurofondov až neuveriteľných 600-tisíc EUR, čo je na bezzásahovosť a na nič nerobenie na jednom území pekne veľká pálka. Tretí sektor sa zmeny ministra vôbec nebojí – bez ohľadu na vlády, či toho aký minister na MŽP bude, tretí sektor má na ministerstve zapustené veľmi silné korene. Každý jeden minister bude silne bombardovaný úplatkami aby podporil predraženú ochranu prírody. Minister László Sólymos zablokoval niektorých aktivistov na Facebooku po tom ako mu slušne a úctivo položili otázku či pri tej pochybnej dotácii 600-tisíc EUR nedostal úplatok

Pozor na aktivistu Juraja Lukáča

Rád by som upozornil na zavádzajúce argumenty tohoto amatérskeho aktivistu, ktorý nemá vzdelanie z oblasti lesníctva. Pán Lukáč nie je ani tak "ochranár" ako šoumen a ochranársky exhibicionista (napr. fotenie sa s transparentom v lese a potom to zdieľa na FB, len aby vykázal nejakú aktivitu pre sponzorov). Tento človek používa argument, že lesníci viac dreva rúbu ako stihne dorásť. Treba však zobrať do úvahy aj argument lesníkov, ktorí tvrdia, že les má storočný cyklus (strom sa vyrúbe po cca 100 rokoch) a nakoľko porasty na Slovensku nie sú vekovo rovnomerne rozložené, je prirodzené, že počas týcto 100 rokov sa v niektoré roky rúbe menej iné viac. Pán Lukáč sa odvoláva na svoju filozofiu, že ťažba dreva musí byť stále rovnaká, argumentuje len porovnávaním ťažby sa 10-30 ročné obdobie, teda nie za 100 ročné obdobie. Pán Lukáč nepochopil systém lesníctva.
 

Ďalšie informácie

Kým na Slovensku ministerstvo životného prostredia pripomína uzavretú sektu, ktoré s nikým iným nechce diskutovať len so pseudo-ochranárskymi aktivistami. Mimochodom László Sólymos to aj verejne viac krát prehlásil a povedal to úplne na rovinu, že všetko robí tak ako mu hovorí kontroverzný tretí sektor.
V ČR je diskusia okolo lykožrúta ďaleko viac racionálna, kde nedávno v parlamente po búrlivých diskusiách odmietli rozšírenie bezzásahu.
 

Nemecko vs lykožrút kôrovec. Radikálna zmena stratégie ochrany prírody. Viac info v popise po videom

 

Noninárka presstitútka Jana Kubisová z Aktualít propaguje korupciu a zvrátený ekoterorizmus, ktorý poškodzuje prírodu. Z vypočítavého podnikateľa urobila hrdinu-ochrancu prírody

Mentálne narušená novinárka Jana Kubisová nazvala vypočítavého podnikateľa vlastníka pozemku za ochrancu prírody, hoci on sám sa za neho nepovažuje. Sám o sebe tvrdí, že ide mu len o peniaze, nechce byť stratový pretože vysádzanie stromov je nákladné, preto je jednoduchšie si zavolať na pomoc ekoteroristov, ktorí zatlačia na úrady aby sa z tej lykožrútom zničenej pustatiny stala rezervácia . Potom mu už povinnosť vysádzať stromy zo zákona odpadá a ušetrí peniaze.
                    Kým Janko Kuciak bol úžasný a čestný človek, ktorý bojoval za zákonnosť, naopak novinárka Jana Kubisová vo svojom článku propaguje nezákonnosť, obchádzanie zákona a poškodzovanie prírody. Sú len dve možnosti: buď pani novinárka je psychicky narušená alebo ju niekto platí.
Ak lesný porast zničí lykožrút, zo zákona je povinný vlastník pozemku ho zalesniť vysádzaním stromov čo je pochopiteľne veľmi nákladné. Vypočítavý oligarcha vlastník pozemku Richard Benýšek sa v rozhovore priznal, že mu neide o ochranu prírody ale o peniaze – nechce byť totiž stratový. Chlapík chce obísť zákon tým, že si zavolá na pomoc ekoteroristov (sektárskych ochranárov – ľudí, ktorí sa priväzujú o suché stromy) ekoteroristov ktorí zatlačia na štátne úrady, aby jeho pozemky – tá pustatina bola vyhlásená za bezzásahové územie, za rezerváciu.
Pani Kubisová svoju prácu jednoznačne nezvláda, je to čierna ovca ktorá infiltrovala do Aktualít, propaguje obchádzanie a porušovanie zákona, robí opak toho čo Kuciak.
Tiež je veľmi pochybné, že pani Kubisová robí rozhovor s českým oligarchom – to priamo odporuje zásadám Aktualít, ktoré bojujú proti korupcii.
Pani Kubisová má tiež možno poriadne vypláchnutý mozog rôznymi ekoteroristickými aktivistami – sektárskou ochranou prírody. Existujú nielen náboženské sekty, ale aj pseudoekologické sekty
                    Celá podstata práce presstitútky pseudo-novinárky Kubisovej spočíva v sledovaní ekoteroristov, ochranárskych siekt na sociálnych sietiach ako je napríklad OZ Prales alebo „My sme les“, ktorých hlavnou filozofiou je bojovať proti vysádzaniu stromov v lykožrútom zničených lesoch. Dať priestor aj serióznym odborníkom ktorí majú iný názor na ochranu prírody, ju ani nenapadne. Ide ešte o horšiu kvalitu žurnalistiky ako robia alternatívne média čo sa týka fanaticky jednostranného spôsobu informovania.
                    Prepáčte mi za výraz, ale bol by som chuť pani Kubisovú označiť určitým vulgarizmom – pri takýchto ľuďoch sa už normálne nedá. https://www.aktuality.sk/clanok/723368/chcem-aby-sa-hluchan-vratil-vytvorime-mu-podmienky-hovori-sukromny-majitel-lesa/
 

"Vedecká analýza" ochranárov, ktorú zneužili na útok proti lesníkom

Nakoniec sa mi podarilo dodatočne zistiť, že celá štúdia bola sfalšovaná. Výsledky z leteckých snímkov hovoria o opaku toho, že by sa vo väčšine prípadov lykožrút šíril z hospodárskych lesov do rezervácii.
Navyše aj abstrakt štúdie bol radikálne zmenený od doby, kedy bola štúdia na tlačovke slávnostne zverejnená ešte v neoficiálnej predbežnej podobe. Vyššie postavený akademický pracovník, ktorý mal za úlohu štúdiu schvaľovať, do abstraktu nenapísal nič čo by naznačovalo podstatu štúdie - z kade kam sa šíri lykožrút, čím dal nepriamo najavo veľmi nízku relevanciu a demagogickú metodológiu štúdie.
                    Zverejním tu viacero uhľov pohľadov na túto analýzu.
Existuje aj kontroverzná vedecká štúdia, ktorú robili niektorí lesníci s SAV a Štátna ochrana prírody (ŠOP). Bola to štúdia, nie vedecký výskum ako to nazvala ŠOP. Metóda štúdie bolo na základe satelitných a leteckých snímkov sa snažiť určiť či sa lykožrút šíri z rezervácie do hospodárskych lesov alebo opačne a to na základe odumierania smrečín. K osobným návštevám rezervácii nedochádzalo.
Samotný text štúdie znie dosť kontroverzne a nepôsobí nezávislo nakoľko sa v štúdii priznávajú, že ju robili len z dôvodu aby spochybnili tvrdenia lesníkov z čoho cítiť emócie hnev a zaujatosť voči lesníkom, ktorí majú iný názor na spôsob ochrany prírody bezzásahovosťou. Našťastie finálny text štúdie bol neskôr upravený do prijateľnejšej podoby v porovnaní s verziou, ktorá bola zverejnená na tlačovej konferencii. Tiež by bolo veľmi zaujímavé sa spýtať cez infozákon kto a v akej miere financoval túto štúdiu. Ak by bola z väčšej časti financovaná s ŠOP, tak nezávislosť štúdie by bola otázna. ŠOP spadá priamo pod MŽP a minister sa verejne chválil, že je sluhom treťosektorových fejkových ochranárov prírody, ktorí pripomínajú skôr ochranárske sekty.
Cieľom štúdie bolo spochybniť časté tvrdenie lesníkov, že z bezzásahovej rezervácie sa šíri lykožrút do hospodárskych lesov. Pokúšali sa teda dokázať opak.
                    Do akej miery je táto štúdia relevantná je otázne. Vyžadovalo by si to veľmi podrobný posudok nejakého nezávislého odborníka, ktorý by aspoň na menšej vzorke rezervácii prekontroloval ich prácu. Mohlo dochádzať aj k subjektívnym interpretáciám a prispôsobovanie si výsledkov podľa ideológie.
                    Veľmi silný faktor, ktorý mohol štatisticky veľmi skresliť analýzu ochranárov je faktor, že buffre môžu byť omnoho väčšiu rozlohu ako rezervácie a to hlavne pri menších rezerváciách. Potom je štatisticky úplne logické, že na väčšej ploche to jest v buffroch, kde sú hospodárske lesy bude viac stromov napadnutých lykožrútom teda z toho logicky dedukuje, že z buffrov kde je viac napadnutých stromov sa šíri lykožrút do rezervácie. Aby bola takáto analýza skutočne štatisticky seriózna a objektívna, vždy musí byť okolie rezervácie to jest buffre a rezervácia samotná rovnaká rozloha. V metodológii tejto analýzy sa ale tvrdí, že buffre majú fixnú vzdialenosť od hraníc rezervácie, takže pri takejto metodológii už v samom základe nieje možné urobiť ani objektívnu ani relevantnú analýzu. Vzdialenosť buffrov od rezervácie majú až 2000 metrov, takže predstavte si rezerváciu s rozlohou 1 kilometer štvorcový a okolo jej hraníc dvojkilometrový buffer. Rozloha buffru by tak niekoľko násobne prevyšovala rozlohu rezervácie. A rezervácii s malou rozlohou je čo do počtu veľká väčšina.
                    S istotou však vieme povedať, že chlapci sa pomýlili minimálne pri rezervácii Sokolec na pohorí Tribeč.
                    V každom prípade len do dvoch tretín rezervácii sa podľa ich výsledkov šíril lykožrút z hospodárskeho lesa do rezervácie. Pri jednej tretine to dopadlo inak, takže štúdia nijak nespochybňuje tradičné tvrdenie lesníkov, že lykožrút sa často môže šíriť z rezervácie do hospodárskeho lesa.
                    Riaditeľ ŠOP slávnostne zverejnil túto štúdiu na tlačovej konferencii, kde sa zúrivo pustil do kritiky lesníkov, pričom vo výraznej miere dezinterpretoval oficiálne výsledky štúdie, pretože štúdia nijak nespochybňuje tradičné tvrdenie lesníkov a samotná štúdia dokumentuje aj prieniky lykožrúta z rezervácie do hospodárskych lesov.
                    Hoci riaditeľ ŠOP na tlačovej konferencii prezentoval štúdiu ako víťazoslávne víťazstvo nad lesníkmi, pravda je taká, že nie je čo oslavovať, pretože ochranári si odporujú sami sebe. ŠOP a mimovládky by chceli rozšíriť bezzásahovosť v národných parkoch aj na ich časti ktoré sú teraz hospodárske lesy o ktorých hovoria, že sa z nich šíri lykožrút do rezervácii. Tomuto sa hovorí nasrať si do huby. Súčasná novela zákona posilnila bezzásahovosť v národných parkoch, čo bolo v rozpore s uvedenou štúdiou.
                    Ďalší rozmer problému.Riaditeľ ŠOP kritizoval lesníkov za to, že z hospodárskych lesov sa šíri lykožrút do rezervácii. Háčik je ale v tom, že kritizuje lesníkov za čo sú zodpovední ochranári samotní. Za tento fenomén ale nesú väčšiu zodpovednosť ochranári ako lesníci, takýmto spôsobom ochrana prírody len kritizuje seba samu. V prvom rade ochranári by si svoje rezervácie mali chrániť ako prví. To že sa lykožrút šíri z hospodárskych lesov do rezervácii na to prišli až poriadne neskoro až v roku 2018 a aj to len so satelitných snímok, nie na základe fyzických návštev rezervácii. To teda nie je dobrá vizitka ochrany prírody. Úlohou ochrany prírody je chodiť po teréne, nie sedieť v kanceláriách. Ochranári nemajú prehľad čo sa vlastne deje v rezerváciách.
Väčšinu plochy národných parkov tvoria hospodárske lesy a menšiu časť rezervácie.
V prípade že sa ukáže, že sa lykožrút šíri z hospodárskeho lesa do rezervácie, je povinnosť ochranárov upozorniť lesníkov na tejto fenomén a poprosiť ich o odstránenie napadnutých stromov. Lesníci nemajú právo ale povinnosť v národných parkoch v hospodárskych lesoch spíliť napadnuté stromy. Tiež sú ochranári povinní vyjsť lesníkom v ústrety so všetkými povoleniami, ktoré na to potrebujú. Ak si lesníci svoju povinnosť neplnia, tak potom môžu ochranári na lesníkov podať trestné oznámenie. V praxi ale vieme, že to tak nefunguje. Ochranári v národných parkoch sa snažia lesníkom skomplikovať plnenie svojich povinnosti ako sa len dá a lesníkov nikdy nežiadali aby v hospodárskych lesoch robili sanáciu, to jest odstránenie napadnutých stromov.
 
Vedecká analýza vyvracia tvrdenia lesníkov o lykožrútovej kalamite http://www.sopsr.sk/web/?cl=20380
 

Chyby lesníkov

Kým fejkoví ochranári sú vyše 20 rokov veľmi aktívni, robia mnoho aktivizmu, sú aktívni na sociálnych sietiach, komunikujú s politikmi, médiami,
lesníci sa začínajú prebúdzať až teraz, že komunikáciu s verejnosťou netreba podceniť. Lesníci sa prebudili neskoro. Ale lepšie neskoro ako vôbec. 20 rokov vytrvalého aktivizmu ochranárskych organizácii z tretieho sektoru zanechalo svoje ovocie proti občianskej nečinnosti lesníkov.
Lesníci nepochopili, že ak chcú mať verejnosť na svojej strane, musia byť aktívni na sociálnych sietiach, musia sa aktívne snažiť presadiť v médiach, musia robiť aktivizmus, musia komunikovať s verejnosťou a informovať ju. Keby sa všetky urbáre na Slovensku finančne poskladali na mimovládnu organizáciu, v ktorej by pracovali piati zamestnanci na plný úväzok, ktorí by robili aktivizmus, verejná mienka aj politici by mohli byť omnoho viac naklonené lesníkom.
 

Iniciatíva My sme les vyhlásila vojnu vysádzaniu stromov