Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Nové financovanie cirkví, 2019. Najdôležitejšie úryvky s rôznych článkov v médiach a blogoch

Stanovisko humanistického OZ Prometeus, obsahuje veľmi dobré argumenty k financovaniu cirkvi

Utajené prípravy, ignorovanie verejnosti

Aj preto v roku 2011 inicioval vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer vznik Expertnej komisie na riešenie problematiky financovania cirkví ako platformu pre dialóg a prípravu podkladov pre návrh nového zákona.
Komisia sa schádzala raz-dva krát do roka, naposledy sa zišla, podľa vyjadrenia Ministerstva kultúry, 25. mája 2016 bez toho, že by sa zhodla na jednom riešení financovaní cirkví. V roku 2017 a 2018 sa komisia nezišla ani raz. Preto je prekvapujúce tvrdenie autorov návrhu zákona v predkladacej správe, že predložený návrh je výsledkom dvojročnej spolupráce ministerstva a zástupcov cirkví. Kto, kedy a kde sa schádzal? S expertnou komisiou či bez komisie? Aké vlastne návrhy rozoberali a o čom rokovali?
Doteraz Ministerstvo kultúry o svojej predstave finančnej podpory cirkví rokovalo len s ich predstaviteľmi. Dnes je už určite čas zaujímať sa aj o názory verejnosti, členov cirkví i sekulárnych občanov.
 

Prieskum verejnej mienky o financovaní cirkví, bol ministerstvom ignorovaný

Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV — Demokratickosť a občania na Slovensku II. v roku 2014 by s prijatím zákona, ktorým by sa financovala činnosť cirkví iba poukázaním časti dane od ich členov a sympatizantov súhlasilo až 46,5 % občanov, proti bolo iba 27,5 %. Na otázku aký je ideálny spôsob financovania cirkví odpovedalo 27,5 % respondentov zo štátneho rozpočtu ako doteraz, 16,2 % súhlasí s poukazovaním časti dane od členov a sympatizantov cirkví a 28,3 % sa domnieva, že cirkvi by mali žiť iba z výnosov zo svojho majetku a milodarov. Tieto názory však expertná komisia i predložený návrh ministerstva kultúry úplne ignorujú. Prečo?
 

Upozorňujú, že kresťanské cirkvi poberajú veľké množstvo typov dotácii

Čo zaráža najviac, je skutočnosť, že v správe sa neuvádza ani to, že štát prispieva na činnosť ústredí Katolíckej charity, Evanjelickej a Reformovanej diakonie, pričom na činnosť charitatívnych ústredí ostatných cirkví neprispieva vôbec.
 
Návrh zákona o financovaní cirkví súčasne rozširuje možnosti použitia príspevku aj na výchovné, kultúrne a sociálne aktivity cirkví. Akoby to doteraz nebolo?! Pritom už teraz cirkvi čerpajú zo štátu osobitné príspevky na svoju činnosť v mnohých oblastiach. Okrem príspevku štátu na platy duchovných a ústredie cirkví dostávajú cirkvi z rozpočtu Ministerstva kultúry účelové príspevky na obnovu kultúrnych pamiatok. Cirkevné organizácie získavajú podporu na kultúrne aktivity z grantového systému Fondu na podporu kultúry. Z rozpočtu Ministerstva obrany majú garantované financovanie systemizovaných miest duchovných správcov v ozbrojených zložkách štátu, cez Ministerstvo vnútra aj v polícií, väzniciach, u hasičov, colníkov, ba i u Horskej služby. Ministerstvo vnútra hradí ročne viac ako 84 miliónov eur na základné a stredné cirkevné školy, Ministerstvo školstva poskytuje ďalšie milióny na teologické fakulty, bohoslovecké semináre či celé verejné katolícke univerzity, platí vyučovanie náboženstva na základných a stredných školách.
Cez rozpočty regionálnych samospráv a príslušných ministerstiev sa hradia náklady na školské, sociálne a zdravotnícke aktivity cirkevných zariadení. Ministerstvo financií neeviduje cirkevné zbierky, neeviduje poplatky za omše, krsty, svadby či pohreby (štólové poplatky), nezdaňuje ich rovnako ako nezdaňuje dary v prospech činnosti cirkví. Miestne samosprávy oslobodzujú v zmysle zákona cirkvi od daní z nehnuteľností z bohoslužobných objektov, pričom, ktoré objekty sú to, si určujú samotné cirkvi. Rádio a televízia Slovenska zabezpečujú pre cirkvi vysielanie náboženských relácií a v rámci zmluvy so štátom garantujú aj ich každoročnú výrobu vo výške skoro 1 milióna eur. Cirkevné neziskové organizácie — nadácie či občianske združenia — získavajú od občanov milióny z 2 − 3 % z daní.
Len z tohto stručného výpočtu je zrejmé, že podpora štátu činnosti cirkví vo výchovnej, kultúrnej, zdravotníckej či sociálnej oblasti je mnohostranná a významná, prekračujúca ročne viac ako 200 miliónov eur. V mnohých oblastiach je podpora štátu cirkvám aj správna a užitočná, bez jej podpory by jednoducho mnohé tieto aktivity cirkví neexistovali. Otázka však znie, prečo má štát platiť duchovných a ústredia cirkví, prečo má prispievať na ich prevádzku? Cirkvám sa predsa v rámci reštitúcií vrátil majetok v nadštandardnom rozsahu i čase práve preto, aby sa naplnil základný deklarovaný cieľ: Zabezpečiť ich nezávislosť na štáte a slobodu vierovyznania.
 

Dotácie pre novo registrované cirkvi/ náboženstvá sú nemožné

V spojitosti s registráciou nových cirkví a stanovením výšky jej príspevku zo štátu vznikajú v súvislosti s návrhom zákona otázky: V akej výške sa určí pre novú cirkev príspevok štátu podľa výsledkov sčítania obyvateľov na 1 veriaceho — 9 alebo 117 €? Aká miera solidarity bude prejavená voči novej cirkvi, kto a na základe čoho, akých kritérií, určí jej mieru? Ak nová cirkev nebude menovite uvedená v sčítaní obyvateľov, nebude dostávať žiaden príspevok a bude čakať aj 10 rokov na nové sčítanie? Pritom na jej registráciu zo strany štátu sa vyžaduje 50 000 čestných prehlásení s podpismi plnoletých občanov Slovenskej republiky vrátane ich mena, trvalej adresy a rodného čísla, ktorí potvrdia, že sa hlásia k novej cirkvi a poznajú jej učenie?! Ich prehlásenie nebude štát podľa návrhu zákona o financovaní cirkví akceptovať? Alebo je to len preto, že zmyslom súčasného znenia zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví je de facto zabrániť registrácii novej cirkvi?
 
Navyše návrh zákona v predloženom znení tento systém zabetónuje bez zmeny percentuálneho podielu z celkovej výšky príspevku pre jednotlivé cirkvi na 24 rokov.
V roku 2021 je to už 58 698 004 €. Návrh zákona nestanovuje jasné pravidlá a transparentné rozdelenie príspevkov, zabezpečuje len jediné: trvalý rast výšky štátneho príspevku pre cirkvi pri zachovaní všetkých nerovností a nejasností. Tie sa naopak stávajú zákonom…
 
*************************************************

Miroslav Tížik, sociológ, blog o novom zákone

Miroslav Tížik v blogu viac krát prízvukuje, že hoci politici prezentovali pred médiami nový zákon ako spravodlivejší a výhodnejší pre menšie cirkvi, v skutočnosti presne opak je pravdou. Zmenu budú výhodne hlavne pre Katolícku cirkev 

Cirkvi s najväčšou podporou dostanú z malého balíka určeného na prerozdelenie najviac. No a malé cirkvi, najmä tie s počtom vyznávačov okolo tisíc duší, budú aj do budúcnosti ohrozené, že sa im táto časť dotácie zníži. Totiž ak pri katolíckej cirkvi by k zníženiu príspevku došlo v prípade poklesu počtu členov v budúcich desiatich rokoch o státisíce obyvateľov Slovenska, v prípade tých najmenších by stačil pokles už aj o sto duší. Vyzerá to, akoby bol tento princíp zásluhovosti prebraný z dielne strany SaS, ktorá tiež prezentuje rovnú daň ako spravodlivú.
Návrh zákona zjavne prináša pokrivený princíp spravodlivosti, zodpovedajúci viac neoliberálnym princípom trhovej efektívnosti ako princípom ochrany náboženských práv a slobôd.
. Štát sa tiež uchýlil v dôvodovej správe k viacerým zahmlievacím formuláciám, keď posilnenie privilégií a zvýšenie nerovností nazýva väčšou solidaritou a väčšou spravodlivosťou.
… Pri predpokladanom znižovaní počtu duchovných v mnohých cirkvách je to istým spôsobom zavedenie perpetua mobile na výrobu stále vyššej podpory cirkvám, najmä najväčšej z nich.
….. No ide o zachovanie princípu solidarity len medzi tými, čo dostávali finančný príspevok doteraz. Z 18 registrovaných príspevok od štátu poberalo len 12 cirkví, no popri cirkvách mali samostatné rozpočty aj viaceré právne subjekty zriadené najväčšími cirkvami (charity, Ekumenická rada cirkví a iné subjekty, ktoré vlastne ani neboli samostatnými podľa zákona registrovanými cirkvami), ktorých rozpočty budú teraz zarátané do sumy pre materské cirkvi.
 

Kňazi stratia aj posledný princíp slobody, nezávislosti a autonómie, ktorú doteraz mali. Biskupom sa dá ešte väčšia moc, biskupi budú mať ešte väčšiu moc šikanovať kňazov za názor. Biskup má po novom možnosť potrestať kňaza vo forme nižšej výplaty a dať vyššiu výplatu lojálnemu, servilnému kňazovi. Cirkev po novom môže zneužiť finančné prostriedky na politické kampane (ako napr. kontroverzná Aliancia za rodinu)

Navrhovaná úprava prináša niekoľko zásadných zmien, na ktoré neupozorňuje alebo ich šikovne zahmlieva. Prvou je, že ruší doterajší systém prispievania na platy duchovným zo strany štátu. Tí boli takto považovaní za ľudí pracujúcich vo verejnom záujme. Návrh zákona s duchovným ako pracujúcim vo verejnom záujme neráta. A tým, že finančnú podporu prenáša úplne na cirkev ako inštitúciu, robí verejnoprospešnú inštitúciu z cirkvi.
                  Znižuje sa týmto nielen ochrana duchovných pred možnou svojvôľou hierarchie, a teda aj ich sloboda výkonu povolania, no zároveň sa symbolicky stráca ich priama zodpovednosť a väzba k verejnosti. Už budú v podobnej pozícii ako bežní zamestnanci súkromnej firmy, ktorá síce žije aj zo služieb štátu, no jej pracovníci nie sú verejnými zamestnancami, a teda nemajú ani podobnú pracovnoprávnu ochranu a postavenie. Duchovní budú zodpovední už len cirkevnej vrchnosti.
                  Nejasné zostáva, či kňazom zostanú tabuľkové platy, ako mali doteraz, garantujúce isté minimálne štandardy, alebo budú financovaní cirkvou „výkonovo“, čo dáva vrchnosti „slobodu“ dať zaslúžilým a najvýkonnejším oveľa viac a najnevýkonnejším dať menej, ako mali základný príjem dodnes. Práve garancia elementárnych príjmov duchovným a zavedenie ich poistenia boli niektorými z dôvodov prijatia v súčasnosti už odmietaného zákona z roku 1949. Aj z tohto dôvodu prišli zákon pri jeho prijímaní do parlamentu podporiť desiatky kňazov, najmä tých nižšie postavených, lebo to pre nich znamenalo garantovanie istej elementárnej úrovne životných príjmov.
 

Neúmerná štedrosť cirkvám

Otázkou, ktorá naznačuje demokratický deficit tohto návrhu zákona, je, prečo v nábožensky neutrálnom štáte majú mať práve cirkvi vytvorené lepšie podmienky na poskytovania verejnoprospešných činností ako iní aktéri či dokonca ako samotné inštitúcie štátu?
….. Žiadna sféra verejného života nezaznamenala v posledných desiatich rokoch také bezprecedentné zvýšenie štátnych príspevkov ako cirkvi, keď výdavky narástli takmer o 40 percent. Tieto údaje o raste podpory zo strany štátu naznačujú, že v posledných rokoch požívali cirkvi výnimočnú pozornosť a podporu štátu, dalo by sa povedať, že sa stali najstrategickejšou oblasťou investícií štátu.
….. Ani obce, ani súkromní zriaďovatelia zariadení poskytujúcich takéto služby nemajú na svoje činnosti takú špecifickú podporu, ako získali práve cirkvi. Takisto to neznamená, že po udelení takýchto príspevkov sa cirkvi nebudú môcť pri vykonávaní týchto činností uchádzať o ďalšie verejné zdroje ako doteraz.
 
Takto si podľa tohto zákona nebudú môcť za rovnakých podmienok rozvíjať svoj svetonázor ani vyznávači náboženstiev, ktoré u nás nie sú registrované, ale ani ľudia bez cirkevnej príslušnosti (asi štvrtina populácie Slovenska), medzi ktorými je veľa vyznávačov humanistických princípov, ktoré sú u nás aj v ústave vysoko cenené.
 
Viac svätosti za viac peňazí (Matúš večne živý) Miroslav Tížik, sociológ https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/520059-viac-svatosti-za-viac-penazi-matus-vecne-zivy/
 
**********************************************

FRANTIŠEK JEDINÁK

FRANTIŠEK JEDINÁK reformu financovania cirkvi tak, že Katolícka cirkev sa „poistila“ – aj keď poklesne počet veriacich, dotácie zostanú rovnaké:

Preto bol potrebný nový zákon o financovaní cirkví. Štát je pri ňom zdanlivo „prezieravý“. Počet veriacich sa časom mení, preto dáva do neho klauzulu, že ak ich počet poklesne, môže financovanie cirkvi znížiť. Je tu však paradox. Zníženie musí presiahnuť v dvoch sčítaniach za sebou priemer 10 %. Teda, aby sme si to vedeli predstaviť, keď za 20 rokov poklesne počet veriacich v priemere o 10 %, tak cirkev môže prísť o časť peňazí. Neuveríte, ale RKC s tým súhlasí. Nuž, súhlasí, lebo vie, že takýto pokles by mohol nastať iba vtedy, ak by veľké množstvo veriacich neočakávane, nejakým záhadným spôsobom odišlo na druhý svet, kde údajne pokračuje ich večný život.
 

Reštitúcie cirkevného majetku už prebehli v dostatočnej miere

Existuje ešte jeden „nepriestrelný“ argument, prečo treba financovať cirkvi. V minulosti ich štát obral o majetok. Cielene sa zabúda, že sa uskutočnili reštitúcie a cirkvi „svoj historický“ majetok podľa platných zákonov mohli, aj žiadali vrátiť a bol im vrátený.
 

Poľsko a odluka cirkvi

Ba dokonca, z neznámych dôvodov, ani príklad katolíckeho Poľska „nemôže“ byť inšpirujúci, hoci tam socializmus bol. Od 1. januára 2014 totiž veriaci v Poľsku svoju cirkev financujú sami. Poľská vláda premiéra Tuska dokázala to, čo je na Slovensku stále považované za utópiu – odstrihnúť cirkev od štátneho rozpočtu zavedením asignačnej cirkevnej dane.
 
Zdroj:
*******************************************************************************

Politici si kupujú biskupov čoraz otvorenejšie

Je čas zobrať biskupom štátny bianko šek. Pomôže to veriacim i celej spoločnosti.
Autor je teológ, pôsobí ako doktorand na Karlovej univerzite v Prahe, je členom Progresívneho Slovenska.
 
Zrejme si pamätáte, ako predstavitelia najväčších náboženských spoločností na Slovensku podporili prezidentského kandidáta Maroša Šefčoviča. Teraz vláda biskupom rekordne zvýši finančnú dotáciu.
Len ťažko sa ubrániť predstave, že ide o odmenu za verné spojenectvo vládnej koalície a náboženských predstaviteľov.
Tento model financovania náboženských lídrov aktívne motivuje k tomu, aby podporovali ruku, ktorá ich živí – teda strany súčasnej vládnej koalície. Zároveň platí, že ani veriaci, ani obyčajní duchovní nemajú v náboženských spoločnostiach žiadnu reálnu moc.
Vedenie náboženských spoločností disponuje financiami na platy všetkých podriadených a môže rozhodovať o ich budúcnosti.
Veriaci v zahraničí môžu nezodpovedným náboženským lídrom odoprieť ďalšie financovanie. U nás to neplatí – štát biskupom prispeje bez toho, aby sa reálne zaujímal o to, ako s financiami preláti nakladajú, a čo si vlastne veriaci myslia.
 
Prelátom čoraz viac
Politici si kupujú lídrov náboženských spoločností čoraz viac. Počas posledných desiatich rokov platilo, že štátna dotácia sa zvyšovala len mierne, prinajlepšom v státisícoch eur. To sa zmenilo až v roku 2016, keď dotácia medziročne narástla o viac než milión.
Podobný nárast nasledoval aj o rok neskôr. V rokoch 2018 a 2019 dotácia rástla ešte rýchlejšie, v oboch prípadoch medziročne o viac než tri milióny eur. Ani vo volebnom roku to nebude inak. Tento rok dostanú biskupi necelých 48 miliónov eur. Budúci rok to bude až 52 miliónov.
A toto nie je konečná suma: cirkvi dostávajú od štátu ďalšie mnohomiliónové dotácie. Štát platí učiteľov náboženstva v základných školách – no o tom, kto bude za štátne peniaze učiť náboženstvo, svojvoľne rozhodujú len biskupi.
Štát takisto financuje sedem teologických fakúlt. Opäť platí, že o tom, kto bude vyučovať na verejnej vysokej škole, rozhodujú len a len biskupi. Náboženské spoločnosti dostávajú aj peniaze od štátu na aktivity, ktoré sú vo verejnom záujme: štát dotuje napríklad cirkevné školy a zariadenia sociálnych služieb.
Výsledkom je, že náboženské spoločnosti každoročne stoja štát desiatky miliónov eur. Pravidelný bianko šek, najnovšie na úrovni 52 miliónov, dopĺňajú mnohomiliónové nepriame dotácie, ktoré prakticky nie je možné presne vyčísliť.
 
Biskupi milujú komunistický zákon
Pozoruhodné je, že biskupi i vládni politici si obľúbili model financovania, ktorý zaviedol komunistický režim s jediným cieľom: podriadiť náboženské spoločnosti totalitnému režimu.
V roku 1949 prijali komunisti dvojicu zákonov, ktoré cirkvi výrazne obmedzili. Je absurdné, že dnes je zrušený len jeden z nich, a druhý naďalej platí.
„Neexistuje mechanizmus, ktorý by náboženských predstaviteľov donútil skladať účty spoločnosti – a príliš často ich neskladajú ani vlastným veriacim.„
Prvý zákon zriadil obávaný Štátny úrad pre veci cirkevné – úrad, na ktorého čele nestál úradník, ale minister, a ktorý bol v 50. rokoch zodpovedný za hrubé porušovanie náboženskej slobody a tvrdé prenasledovanie duchovných, ktorí s novým režimom nekolaborovali.
Druhý zákon platí v novelizovanej podobe dodnes: zaviedol financovanie cirkví štátom a mnohí predstavitelia náboženských spoločností ho v danej ére považovali za nebezpečný.
Zákon dodnes robí presne to, na čo bol určený: zveruje financie do rúk úzkej skupine predstaviteľov náboženských spoločností, s ktorými sa predstavitelia štátnej moci vedia dohodnúť pomerne ľahko – dnes aj bez toho, aby boli potrebné komunistické represívne praktiky.
Najmä v prípade veľkých cirkví platí, že obyčajní duchovní sú od svojich nadriadených finančne závislí a veriaci ľud nemá prakticky žiadnu moc ani v tých spolkoch, ktoré si svojich lídrov formálne volia.
Dnes nahradzujeme komunistický zákon novým – ten však má presne rovnaký dosah, a betónuje komunistické riešenie, ktoré škodí všetkým okrem niektorých politikov a vrcholných predstaviteľov náboženských spoločností.
Lídri náboženských spoločností dosiaľ dostávali dotáciu podľa počtu duchovných. Po novom bude výška dotácie nadväzovať na počet ľudí, ktorí svoju príslušnosť k danej náboženskej spoločnosti uvedú v sčítaní obyvateľov.
Preláti tak dostanú bianko šek aj vďaka ľuďom, ktorí sa k viere prihlásia len formálne, hoci ich stav ich náboženskej spoločnosti nijako nezaujíma a na náboženskom živote sa nezúčastňujú.
Pritom najmä v prípade tých najväčších náboženských spoločností platí, že omnoho zdravšie fungovanie by bolo možné vtedy, keď by vedúci predstavitelia museli brať ohľad na názor aktívnych veriacich.
Arogantný prístup lídrov rímskokatolíckej cirkvi k veriacim, ktorí protestovali proti odvolaniu arcibiskupa Bezáka, by nebol možný, ak by rozhnevaný veriaci ľud mohol arcibiskupovi Zvolenskému a kolektívu odoprieť ďalšie financie.
Podobná situácia je v evanjelickej cirkvi. Účasť na živote cirkvi a na voľbách biskupov je mizivá. Generálnemu biskupovi Eľkovi stačilo na zvolenie 8300 hlasov. Dotáciu bude poberať na viac než 300-tisíc občanov, ktorí sa k cirkvi prihlásili v sčítaní.
A keď sa pred časom tisíce evanjelikov búrili proti praktikám bývalého vedenia cirkvi na čele s Milošom Klátikom, mohli okrem podpisovania petície urobiť pramálo. Museli teda počkať na koniec jeho dlhého, šesťročného mandátu.
Podobne sa mnohým po slovensky hovoriacim členom reformovanej cirkvi nepozdávalo, ako sa zbližuje vedenie cirkvi s Orbánovi naklonenou reformovanou cirkvou v Maďarsku.
No a najbizarnejším príbehom je takzvaná starokatolícka cirkev na Slovensku, vedená Augustínom Bačinským. Bačinský sám seba vyhlásil za arcibiskupa (starokatolíci arcibiskupov až na jediného v Utrechte nemajú), prerušil kontakty so starokatolíkmi v zahraničí a "cirkev" pripomína skôr firmu sídliacu v rodinnom dome.
Má jedinú farnosť v Nitre a okrem rodinných príslušníkov duchovných veľa ďalších členov nemá. A predsa tento rok inkasuje od štátu 127-tisíc eur.
Na druhej strane, na Slovensku dnes pôsobia aj starokatolíci, ktorí sa k Bačinského únosu cirkvi nehlásia, nemajú však žiadnu registrovanú cirkev a nepoberajú žiadne štátne dotácie.
 
Najhoršie zo všetkých riešení
Súčasný model financovania náboženským spoločnostiam na Slovensku škodí. Prospeje však biskupom veľkých cirkví, ktorým dáva moc na úkor veriacich. (A takisto arcibiskupovi jednej lokálnej kuriozity.)
Daňových poplatníkov takéto registrované partnerstvo vládnej moci a prelátov stojí 50 miliónov eur ročne. Neexistuje mechanizmus, ktorý by náboženských predstaviteľov donútil skladať účty spoločnosti – a príliš často ich neskladajú ani vlastným veriacim.
Cirkvi by mali fungovať presne tak, ako všetky ostatné združenia občanov: musí v nich prebiehať diskusia aktívnych členov, model financovania musí byť aspoň sčasti postavený na aktívnej participácii veriacich a vedenie náboženských spoločností musí byť schopné skladať účty vlastnej komunite.
A áno, ak náboženské spoločnosti vykonávajú činnosti vo verejnom záujme, je úplne legitímne, aby im finančne pomáhal aj štát. Musí sa to však diať transparentne a tak, aby náboženskí predstavitelia nemohli zobchodovať svoje politické aktivity za dotácie od aktuálnej vládnej koalície.
Tak súčasný, ako aj "nový" zľahka upravený model financovania priamo vyzýva biskupov, aby spolupracovali s politickou mocou, ktorá ich živí. Nemôžeme sa potom čudovať, keď preláti pár dní pred voľbami robia štafáž kandidátovi vládnej strany.
Dnes si za 52 miliónov eur kupujeme najhoršie zo všetkých možných riešení.
 

0 Comments

  1. No comments yet.

Basic HTML tags are allowed.