Filozofická kritika kresťanstva

Témam v tomto článku som sa už podrobne venoval v mnoho hodinových videách. Videá však majú desiatky hodín, sú to argumentačne dobre podložené prednášky, nie však každý si na ne nájde čas, preto sa fakty pokúsim zhrnúť do jedného stručného článku.

 

O čom bude tento článok? Téma bude zhodnotenie súčasnej politickej situácie a budem tiež hovoriť o politických prognózach do budúcna. A to najmä z pohľadu sociálnej psychológie. Veľmi smutné, že mnohé dôležité témy o ktorých tu budem písať sa v médiach vôbec nediskutuje.

Slovensko sa ocitá v hlbokej kríze. Obavy že na Slovensku budú posledné demokratické voľby sú opodstatnené. Z pohľadu sociálnej psychológie budeme hľadať dôvody prečo k tomu došlo.

V tomto článku so dozviete aj veľmi silné argumenty, že významný podiel na súčasnej zlej situácii majú aj média samotné. V článku budem hovoriť o téme extrémnej ekologickej ľavice v médiach a politike, ktorá silne interaguje s veľmi veľkou a významnou voličskou základňou. Veľkosť a významnosť tejto voličskej základe bratislavské média podceňujú a nerozumejú jej. Nerozumejú regiónom.

 

Hneď na úvod je veľmi dôležité zadefinovať základné pojmy. Hlavný pojem, ktorý tu budem spomínať je „extrémna ľavica“. Treba si uvedomiť, že aj politológia sa vyvíja a mení. Pojem ľavica má dnes už iný význam ako ešte pár rokov dozadu. V súčastnosti sa pojem ľavica už nespája len s ideológiou ako socializmus, sociálna politika, či sympatie ku komunizmu. Pod pojmom ľavičiar sa myslí aj osoba, ktorá nepociťuje žiadne sympatie ku socializmu alebo sociálnej politike.

Najviac významný zastupitelia extrémnej ľavice na Slovensku v politike sú Ján Budaj a Jaromír Šíbl a to svojou extrémnou pseudo-ekologickou politikou s nevídane silnou podporou médii.

Mylne sa niekedy používa slovné spojenie ľavicoví liberáli, pretože liberálna politika samo o sebe nie je ľavicová.

Témou ľavicových extrémistov je tiež extrémny feminizmus, extrémna ochrana zvierat, extrémne vegánstvo.

Za ľavicu je mylne označovaná údajná liberálna ideológia o 69 pohlaví. Je to jedna z najviac úspešných virálnych dezinformácii hoaxov extrémne pravicových politikov, pretože žiaden liberálny politik s takouto ideou neprišiel a nič také neexistuje.

V Spojených štátoch extrémna ľavica sa netají tým, aby mali belosi menej práv ako černosi, čo je akási čudná obrátená forma rasizmu.

V USA je aktuálne najväčší problém extrémna polarizácia spoločnosti. Konflikty extrémnej pravice a ľavice. Obe extrémy sú úplne mimo, obe extrémy nemajú pravdu. Spôsobuje to extrémne rozdelenie spoločnosti.

Len ako zaujímavosť, čoraz častejšie sa objavujú informácie, že aj určité frakcie extrémnej ľavice sú podporované z Ruska, či už v USA alebo v Európe. V Českých médiach som videl článok, že pomoc Ukrajine najviac ohrozujú extrémne pravicoví a extrémne ľavicoví kongresmani v kongrese v spojených štátoch. Veľká škoda, že som si odkaz na článok neuložil, ale možno sa vám ho podarí vygoogliť. Takže pomoc Ukrajine neohrozuje len časť Republikánov ale aj extrémna časť Demokratov v ktorej sa sústreďujú ľavicoví politici.

Navyše Rusku môže len vyhovovať vnútorný rozklad a rozdelenie spoločnosti v USA kedy sú dva extrémy v konflikte. Zaujímavý psychosociálny fenomén je to, že niekedy extrémna ľavica a pravica dokážu nájsť záhadné prieniky, s ktorými stredový politik nesúhlasí, prieniky v ktoré odporujú zdravému rozumu. Je ich viac a niektoré vymenujem.

Predseda českej extrémistickej ľavicovej strany Zelených Matej Stropnický, čo je politická strana s inak liberálnymi témami, je vášnivý obdivovateľ Putina. Veľmi rýchlo si vygooglite jeho názory. Zaujímavá spojitosť so situáciou v Spojených štátoch. Z liberála sa vykľul ruský agent. Uvidíme ako to dopadne so stranou PS. Možno budeme prekvapení, že niektorí poslanci za túto stranu začnú volať po zhovievavosti k Putinovi a po oslabení pomoci Ukrajine. Uvidíme.

 

A len ako ďalší zaujímavý socio psychologický fenomén je ďalší prienik medzi extrémnou pravicou a ľavicou a ňou je šialený feministický návrh exministerky Kolíkovej o aktívnom súhlase pri pohlavnom styku. Návrh bez akejkoľvek diskusie z odborníkmi, vznikol len ako iniciatíva feministického hnutia na ministerstve. Len tri európske štáty majú zadefinovaný pohlavný styk bez aktívneho súhlasu a z toho ani jeden štát nešiel do tak šialeného extrému ako Kolíkovej návrh. Kolíkova odmietla v návrhu zadefinovať čo je to aktívny súhlas, čo by v praxi znamenalo, že by sa tu vytváral veľký priestor na krivé obvinenia a príliš široký výklad zákona. Páry bez pevného zväzku ako manželstvo by z dôvodu strachu z krivého obvinenia museli podpisovať rôzne formuláre o súhlase oboch partnerov. A presne toto by vyhovovalo aj časti extrémnej pravice, klerikálnym politikom náboženským fanatikom, že sa sexualita radikálne obmedzila a zregulovala. Základný zmysel radikálneho kresťanstva je bojovať proti sexualite, tak prečo sexualitu poriadne nezregulovať zákonom?

A novinári ako vždy zlyhali, znovu išli proti verejnému záujmu. Buď mlčali alebo dokonca proaktívne a iniciatívne prezentovali Kolíkovej návrh ako niečo pozitívne.

 

Dôležitým atribútom ľavicovej politiky je vytvárať rôzne nezmyselné obmedzenia a regulácie. Vidíme to ako aj v Kalifornii v USA, tak aj niektoré návrhy európskej komisie.

 

Extrémne ľavicovú formu ekológie prezentovala aj súčasná prezidentka svojim bojom proti Pezinskej skládke. Čo máte z toho že zatvoríte skládku, keď odpad sa tak či onak musí niekde vyvážať? Žiaden obyvateľ nechce mať skládku vo svojej blízkosti. Je egoistické skládku vo svojej blízkosti zrušiť pričom do skládky v susednom meste sa bude voziť odpadu dvojnásobok.

Ďalej veľmi negatívny vplyv na prezidentku má aj jej partner Juraj Rizman, jednoduchý chlapec so stredoškolským vzdelaním, ktorý je tiež ekologický ľavicový extrémista. Dobre poznám jeho minulosť a činnosť v oblasti ekológie.

Môj názor je taký že prezidentka robí dobrú politiku až na tému ekológia.

 

Ján Budaj je najviac extrémny fenomén v dejinách Slovenskej politiky a to najmä v tom parametri ako sa k nemu zachovali média. Nikdy v dejinách SR sa nestalo že by média pomáhali nejakému politikovi tak extrémne ako Budajovi.

Budaj robil počas celého svojho funkčného obdobia šialené veci, ale väčšina ľudí sa to nedozvedela, pretože média sa rozhodli o všetkých jeho škandáloch mlčať.

Prečo sa média rozhodli manipulovať verejnú mienku zostáva veľkou otázkou.

Faktom je to, že keby média boli rovnako kritické k Budajovi ako ku Ficovi, tak by Budaj vydržal byť ministrom tak maximálne 3 mesiace.

Médiám som posielal obrovské množstvo materiálov na Budaja, ale len malá časť médii sa rozhodla o Budajovi napísať aspoň o 5% škandálov ktorých sa dopustil.

Šéfredaktori odmietajú vysvetliť, prečo sa tak zachovali a svoje čudné správanie nezdôvodnili.

Investigatívnou žurnalistikou sa zaoberajú len denník Aktuality a Denník N. Tieto denníky najviac hlasno o sebe hlásia ako robia slobodnú a nezávislú žurnalistiku. Skúsenosti s týmito denníkmi ma ale priviedli k presvedčeniu, že novinári v týchto denníkoch nie sú ani slobodní ani nezávislí.

Osobne som presvedčení že mnohí novinári a najmä šéfredaktori sú ľudia s horšou karmou ako politici.

Človek by očakával, že väčšina novinárov a najmä šéfredaktorov vyznáva nejaké základné hodnoty ako zmysel pre verejný záujem, zmysel pre dobro, pravdu a spravodlivosť. Všetko je to mýtus.

Je absolútne šokujúce kam až ďaleko sú ochotní zájsť novinári, kam až ďaleko sú ochotní prerážať dná. Prečo sa takto média rozhodli je skôr otázka na nich – mne to zatiaľ nevysvetlili.

Viacero novinárov hlavného prúdu písalo články v prospech korupčných skupín v oblasti ochrany prírody a šéfredaktori ich v tom podporovali. Aktuality a Denník N prijali úplatky od týchto korupčných skupín, aby písali v ich prospech.

Najviac šokujúci škandál bolo to, že redakcia Aktuality prijala nemalé peniaze od korupčného pseudo ochranárskeho združenia BROZ za vytvorenie propagandistického videa. Nahral som o tejto šialenej afére dve videá, kde to vysvetľujem oveľa viac podrobne. Tri dni a tri noci som nespal z toho že Peter Bárdy bude ochotný zájsť až tak ďaleko. Nuž ale pravda je zrejme taká, že prijímať úplatky od rôznych korupčných záujmových skupín je bežná prax údajne nezávislých médii a tento jeden úplatok, ktorý nedopatrením unikol na verejnosť bude asi len vrchol ľadovca.

Škandál ako si korupčná skupina objednávala článok u údajne nezávislých médiach je rovnako alebo viac závažný ako to keď si objednával článok u skorumpovaných novinárov Marián Kočner.

Tiež sa veľmi čudujem, prečo sa aj média vzájomne viac nekontrolujú a nekritizujú si svoje vlastné finančné korupčné záujmy. Verejný záujem je u novinárov na poslednom mieste.

Média nefungujú transparentne. Ak by mali média povinný transparentný účet, zrazu by sme sa dozvedeli pravdu o tom ako údajne nezávislé fungujú, keby sme tam videli pofidérne inzercie a pofidérne platby od korupčných lobistických skupín. Mnoho ľudí by tak zostalo absolútne šokovaných, keby sa dozvedeli nepríjemnú pravdu o svojich milovaných obľúbených médiach, že vôbec nie sú nezávislé.

A to ani nehovoríme o tom, ako niektorí údajne nezávislí novinári môžu dostávať peniaze neoficiálne od rôznych záujmových skupín v hotovosti aby písali na objednávku.

Neuznávam Roberta Fica, mám na neho veľmi negatívny názor, na tlačovkách hovorí veľa klamstiev ale v jednej veci má podľa mňa pravdu, že oligarcha Oszkár Világi si platí niektorých novinárov.

Najviac fascinujúce ako majú novinári obrovské dvojaké kilometre čo sa týka korupcie na rôznych politikov a rôzne korupčné skupiny. Toto je jasný indikátor že niečo tu nebude s médiami v poriadku. Je to indícia ktorá vedie k tomu, že novinári sa správajú ako politici a píšu podľa toho aká lobistická skupina ich platí.

Tiež je zaujímavý fenomén, že investigatívna žurnalistika na Slovensku od roku 2020 prakticky zanikla. Média riešia skôr nejaké drobné mikro kauzičky na odpútanie pozornosti od vážnych afér a za celé tri aj pol roka boli vydané maximálne tak 3 naozaj poctivé investigatívne články, čo je žalostne málo. Pasívne informovanie o tom, ako si polícia vedie s niektorými politicky exponovanými kauzami nepovažujem za investigatívnu žurnalistiku. Verejne vyzývam šéfredaktorov médii nech vysvetlia prečo je tomu tak. Zatiaľ som od ich vysvetlenie nepočul.

Objektivita médii o obrovských škandáloch na Budajovom envirorezorte je rovnaká akoby pre média bola zavedená oficiálna štátna cenzúra kritizovať envirorezort a za kritiku hrozilo za to väzenie. Konečný efekt je presne rovnaký.

 

Odpoveď povedal sám šéfredaktor Peter Bárdy v rozhovore s Ivanom Megom, že „za klesajúcu a rekordnú nedôveru si my novinári s veľkej časti môžeme sami“. Peter Bárdy bol príliš úprimný a preriekol sa. Sám Peter Bárdy si uvedomuje akú špinavú robotu robí, avšak peniaze od korupčných skupín sú pre neho viac ako čestnosť a etika.

Nedôvera v média hlavného prúdu úzko súvisí so súčasnou rizikovou politickou situáciou.

Ja sám si vážim Aktuality za všetku dobrú robotu ktorú robia. Ale rôzne propagandistické dezinformačné články v téme ochrana prírody najmä od psychopatickej novinárky Jany Kubisovej sú poriadna stoka. Ľudia z vidieka, ktorí sú najviac emocionálne spätí s prírodou vnímajú tieto dezinformácie veľmi citlivo a osobne, čo spôsobuje nedôveru v médiach hlavného prúdu.

Nikto neurobil pre propagáciu alternatívnych médii viac ako Aktuality a Denník N, ktorí šírili najviac absurdných dezinformácii o tejto téme.

Osobne považujem Petra Bárdyho, Matúša Kostolného a ďalších šéfredaktorov za vlastizradcov, pretože nikto neurobil toľko práce pre propagáciu extrémnej pravice ako oni.

                    Dňa 15. mája 2022 čo je viac ako rok dozadu som nahral vizionárske video s názvom

„Média propagujú krajnú pravicu a stranu SMER. Kde je chyba a ako to napraviť? Ako Ján Budaj kryje korupciu strany SMER. Dvojaké metre médii“.

Jedná sa o neuveriteľne vizionárske video, ktoré nikdy nebolo tak aktuálne ako dnes.

Poslal som ho v čase vydania aj médiam, ale novinári sa zjavne dodnes nepoučili zo svojich chýb.

                    Je tragikomické ak niektoré média vodu kážu a víno pijú. Na jednejs trane bojujú proti pro-ruský, dezinformáciam, na druhej strane sami šíria absurdné dezinformácie o téme ochrana prírody. Lož má ale krátke nohy.

 

Navzdory informačnému bojkotu informovať čo sa na ministerstve dialo, stále sa aspoň 25% populácie informácie dostanú rôznymi formami. Šialená politika Budaja zanechala v slovenskej spoločnosti nemalú traumu a jazvy z ktorej sa bude spamätávať dlhé roky. Média podcenili význam toho ako obrovskú voličskú základňu Ján Budaj vytočil do nepríčetná a ľudia sú frustrovaný naozaj opodstatnene.

Medzi žiadnou inou skupinou populácie nenájdete tak vysokú koncentráciu bláznov ako medzi či už pravicovými alebo ľavicovými extrémistami. Ján Budaj sa obklopil ľavicovými polobláznami a tak aj jeho politika vyzerala. Ján Budaj už viac naštvať nemohol obyvateľov vidieka, špeciálne obyvateľov z oblastí národných parkov.

Základ ideológie ľavicových extrémistov v oblasti ochrany prírody je nenávisť voči lesníkom a to hlavne za to, že vysádzajú stromy. Ján Budaj sa obklopil na ministerstve práve takýmito ľuďmi ako Michal Wiezik. Šialenci nemajú čo hľadať na vysokých postoch ale stalo sa. Prvý štátny tajomník Juraj Smatana patrí medzi najradikálnejších ľavicovým extrémistom na Slovensku, tiež razil túto ideológiu. Nejakého novinára z Bratislavy tento problém netrápi, avšak ľudia z vidieku, ktorí sú emocionálne hlboko spätí s prírodou, je mať takéhoto ministra veľmi urážlivé takto dehonestovať prácu lesníkov. Niet lepší nápad ako vytvoriť obrovskú polárizáciu a napätie v spoločnosti dať za ministra Budaja.

Takýmto spôsobom vytočíte do nepríčetná minimálne 10 až 15 percent voličov.

Ďalší problém Budaja je to, že existujú silné dôkazy že Jána Budaja defacto úplne riadila korupčná skupina BROZ, ktorá rozkradla minimálne 70 miliónov eur eurofondov. Dokázateľne sa väčšina z týchto eurofondov rozkradla minimálne v hodnote 95%. Veľmi podrobne o tom hovorím v niekoľko desiatok hodinových prednáškach. Človeku ktorý tieto informácie počuje prvý krát sa to môže zdať absolútne neuveriteľné, že môže byť takéto niečo pravda. Stačilo by ak by média naozaj slúžili verejnému záujmu a naozaj si robili svoju priemernú prácu, ktorá sa od novinárov vyžaduje a nebojkotovali informovať o týchto aférach, tak bol by z toho škandál minimálne rovnako veľký ako Gorila a hrozilo by že by ľudia išli do ulíc demonštrovať rovnako ako pri kauze Gorila.

Prečo sa novinári a média rozhodli k naprosto iracionálnemu šialenému činu, manipulovať verejnú mienku, ísť proti verejnému záujmu a zatajiť takto vážnu aféru ktorá je zrovnateľná s Gorilou je otázka na nich. Ja som od nich zatiaľ odpoveď nedostal.

Tiež by som sa rád opýtal novinárov na dvojaké kilometre na korupciu pri strane Smer a pri Jánovi Budajovi.

Hoci som všetky média informoval, nevyšiel ani jeden článok o tom, že aj strana OLANO mala svojho veľkého finančného oligarchu, ktorý zbohatol na rozkrádaní eurofondov na falošnú ochranu prírody Jaromír Šíbl. Verejne vyzývam média nech povedia a vysvetlia prečo mlčali a zatajili pred verejnosťou takto závažnú informáciu. Kde je tu verejný záujem?

                    Ďalej média šírili obrovské množstvo dezinformácii z tlačových správ ministerstva. Agresívne klamstvá a dezinformácie bola základná pracovná metóda ministerstva. Viac krát som na to upozorňoval média aby si informácie overovali, tie si však povedať nedali. Kým pri strane Smer boli média veľmi obozretné či ministri za túto stranu neklamú a informácie si overovali, naopak média pri Budajovi si neplnili základnú úlohu overovania si informácii či politik hovorí pravdu a dezinformácie prezentovali ako hotové pravdy. Zaujímavé dvojaké metre ku strane Smer a k Budajovi. Žiadam šéfredaktorov o vysvetlenie prečo takto konali.

Asi najviac významná dezinformácia ministerstva bolo to, že označili pravdivé informácie za hoax, že deforma národných parkov bude len o rozširovaní bezzásahu. Ministerstvo pravdivé informácie označilo za klamstvá, ktoré šíria len fašisti. Po schválení novely zákona sa ale naozaj ukázalo že deforma národných parkov je len o bezzásahu, čo tvrdilo 99% odborníkov od samého začiatku, ale média stále nekriticky pristupovali k ministerstvu akoby hovorilo len pravdu aj naďalej. A je to len jedna z niekoľko desiatok až stoviek dezinformácii Budaja, na ktoré som média upozornil.

                    A reforma národných parkov? Nuž odpoveď na to, o čo vlastne v tejto reforme ide dal sám Budajov človek, šéf Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska, že ide len o to, aby sa dalo získať viac eurofondov na údajnú ochranu prírody. Má to len jeden háčik, že eurofondy na ochranu prírody sa rozkrádajú v neuveriteľných percentuálnych pomeroch a podrobné dôkazy som zverejnil vo svojich mnoho hodinových video prednáškach. Zaujímavá bola mozgová masáž médii, ktoré prezentovali reformu národných parkov ako niečo pozitívne. V prípade dvoch médii máme dôkazy že tak nerobili zadarmo.

                    A téma medveďov? Časť spoločnosti je otrávená veľkým množstvom dezinformácii ministerstva o téme medveďov, ktoré média s radosťou šírili bez toho aby si informácie overovali. Situácia je veľmi vážna a Budajovci s neriešením tejto problematiky pohnevali obrovskú časť voličskej základne. Môj odkaz že 5% voličov bude voliť aj podľa toho ako sa stavajú politické strany k tejto otázke. Istý ľavicový extrémista, ktorí sa vysmieval z problému, že v intraviláne mesta Detva chodí medveď, som napísal nasledovnú odpoveď:

„Kde sa berie vo Vás toľko cynizmu? Nehanbíte sa? Hovorí Vám niečo empatia? Pokiaľ by ste Vy bývali v Detve a každý deň sa stresovali, či sa Vám dieťa zo školy vráti živé a zdravé, či ho nebude naháňať medveď, potom by ste pochopili.“

                    Budajovci šírili dezinformácie, že téme medveďov sa nedá účinne riešiť lebo EU. Má to ale jeden háčik. Členské krajiny EU ako Slovinsko, Fínsko, Švédsko lovia medvede vo veľkom. A takto by sa dalo vyvracať desiatky dezinformácii budajovcov jedna po druhej.

 

Zaujímavé, že nevidím v moc veľký záujem aby takzvané demokratické strany mali ako prioritu riešiť ľavicový extrémizmus a korupciu v ochrane prírody. Pre KDH, Sme rodina a Hlas je to aspoň nejaká okrajová téma a iné politické strany ani len nenaznačili, že je to pre nich téma.

Strany Smer a Republika sa ostrejšie ohradili voči extrémne ľavicovej forme ochrany prírody.

Takýmto spôsobom sa demokratické strany sami dobrovoľne oberajú o voličov. A môžu si za to sami svojou vlastnou hlúposťou.

Potom nech sa čudujú média a mediálni analytici, prečo majú takzvané nie demokratické strany tak vysoké volebné preferencie. Bratislavská kaviareň je úplne mimo realitu.

Zahrávame sa tu s príliš veľkou voličskou základňou. To či sa 15% voličov pridá na jednu alebo druhú stranu nie je jedno.

A nemyslíte si, že nízke volebné preferencie Hegerovej strany Demokrati je náhoda. Strana zahŕňa Budaja, a jeho tajomníka, Šíbla. Heger v korupcii a iných bláznivých zlyhaniach Budaja všemožne podporoval. Nič sa nestalo, len mu to voliči zaslúžene spočítali. Heger s Budajom skúšali do akého extrému to voliči ešte znesú a voliči im to spočítali.

 

Ako aj Matovič tak aj Heger boli dobre informovaní s ako veľkými škandálmi je spájaný Ján Budaj. Napriek tomu pri afére porovnateľne veľkej ako Gorila nekonali, tolerovali ju, nechali zahnívať a tvárili sa že nič nevidia. Špeciálne od kresťanského politika Hegera by som očakával, že mu korupcia bude vadiť, ten sa ale správal nekresťansky.

Strany OĽANO a SaS uspeli vo voľbách na základe protikorupčnej rétoriky. Dodržať sa im to podarilo mizerne. Obe strany, obe poslanecké kluby odhlasovali návrh poslanca, milionára a oligarchu v jednej osobe Jaromíra Šíbla o deforme národných parkov. Poslanci boli oboznámení, že návrh nemá nič spoločné s ochranou prírody a ide len o Šíblov biznis. Napriek tomu zahlasovali proti svojmu svedomiu.

Voliči majú plné právo byť frustrovaní a to s naprosto racionálnych dôvodov.

Strana Smer aspoň pred voľbami nikdy nesľubovali že bude bojovať proti korupcii. SAS a OLANO to sľúbili a to je rozdiel.

Strany SAS a OLANO podviedli voličov a to čo spáchali je karmicky veľmi zaťažujúce.

Ak máme byť ale naozaj objektívni, tak strany SAS a OLANO nie sú na tom čo do korupcie oveľa lepšie ako Smer. V niektorých parametroch sú dokonca na tom ešte horšie ako strana Smer. To sa ani strane Smer nepodarilo to čo OLANO mať v poslaneckom klube charizmatického oligarchu ktorí o svojom korupčnom návrhu dokáže presvedčiť nadpolovičnou väčšinou poslancov v parlamente aby zahlasovali za legislatívnu úpravu v prospech jeho korupčný zlodejský biznis aby mohol kradnúť ešte viac. Keď Smeráci kradli tak to bolo na ministerstvách nie v parlamente cez schválenie zákonov.

                    Ďalší parameter v ktorom sa stalo OLANO horšie ako strana Smer bola neschopnosť vyvodiť personálnu zodpovednosť za ministrov ktorí veľmi vážne zlyhali. Pri Budajovi bol omnoho vážnejší dôvod na odstúpenie ako pri Matovičovi, napriek tomu sa tak nestalo. Andrej Babiš nemal problém odvolať viacero svojich ministrov ak zlyhali. Ani strana Smer nemala problém odvolať svojich ministrov ak zlyhali ako napríklad exminister zdravotníctva alebo exminister obrany po vybuchnutí muničného skladu v Novákoch Františka Kašického v roku 2007. Zaujímavé, že strana OLANO nemala ani toľko sebareflexie ako Smer.

                    Rovnaký podiel ako politici majú na zlých náladách spoločnosti aj samotné média, ktoré keby sa nerozhodli cenzurovať škandály Budaja, strana OLANO by bola pod tlakom a musela by Budaja odvolať. Ak by bol Budaj odvolaný včas a ak by bol nahradený slušným a protikorupčným ministrom, tak obrovské napätie ktoré Budaj vyvolal, by v spoločnosti pokleslo a nemuseli by sme riešiť obavy či tu budeme mať posledné demokratické voľby.

Novinári si ale chybu nepriznajú, nie sú ochotní sa poučiť so svojich chýb, odmietajú si priznať spoluzodpovednosť za súčasnú situáciu v spoločnosti.

Tiež je tragikomické sa dívať na novinárov, ktorí sa na jednej strane tvária ako bojujú proti Ficovi a na druhej strane urobili všetko preto aby ľudia alternatívne média sledovali, čo posilnilo zlé nálady v spoločnosti, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu aby voliči volili Fica a extrémnu pravicu. Mnohí novinári vodu kážu a víno pijú.

 

Všetko by malo svoje pozitíva a negatíva.

Novinári ako Bárdy a Kostolný by konečne dosiahli svoj sen. Vládol by im Fico s Republikou, ktorých si sami tak dlho pestovali. Nech si títo novinári zjedia čo si navarili. Nech sa im len vráti karma.

Takzvané demokratické strany v opozícii budú mať čas na zhodnotenie kde robili chyby, poučiť sa zo svojich chýb, a odtrpia si spravodlivý trest v opozícii za chyby ktorých sa dopustili.

Média budú mať tiež dosť času a priestoru sa poučiť so svojich chýb.

A možno sa danej vláde podarí aspoň čiastočne očistiť ochranu prírody od extrémnej ľavice a od korupcie typu, že 97% peňazí z euro projektov sa rozkradne.

Ďalšie pozitívum vlády z extrémnej pravice je to, že média budú k takejto vláde kritické čo je správne. K Budajovi boli média absolútne nekritické a dopadlo to veľmi zle. Najhorší je taký politik, ktorý sa necíti byť kontrolovaný médiami a to je prípad Budaja.

Negatívum extrémne pravicovej vlády by bolo že by daní politici mali viac priestoru v médiach prezentovať svoje toxické názory ako treba obdivovať Putina za jeho politiku, ako treba nenávidieť Ukrajincov a menšiny. V prípade, že by sa začala prikláňať verejná mienka na stranu týchto politikov, a dochádzalo by ku zhoršovaniu nálad v spoločnosti, skutočne by to mohlo viesť smerom k diktatúre, čo by bola ďalšia tragédia.

Nedokážeme dopredu namodelovať ako situácia dopadne, neviem to ani ja.

 

Domnievam sa, že pri tejto téme to dopadne podobne ako s témou ilegálnej migrácie z roku 2015. Najprv na to, že povinné kvóty sú zlé riešenie mali odvahu upozorniť len politici z extrémnej pravice. Neskôr aby Ficovi nebrali preferencie Kotlebovci aj Fico začal presadzovať politiku, že povinné kvóty sú zlé riešenie. Neskôr aj väčšina členov strany PS uznali že kvóty sú zlé riešenie.

Domnievam sa že podobne to dopadne aj s mediálnou a politickou korektnosťou v oblasti ochrany prírody. Cenzurovaním škandálov v ochrane prírody zo strany médii sa môže tento proces čo do časového rámca predĺžiť ale raz k nemu dôjde. Dôjde k tomu že raz aj pre média bude cenzúrovanie týchto škandálov neudržateľné a budú musieť o tom prehovoriť.

Tiež aj takzvané demokratické strany si uvedomia, že ak chcú mať dobré preferencie, riešenie šialenej korupcie v ochrane prírody musí byť vysoká priorita.

 

V mene ekológie, v mene ochrany prírody pred emisiami amoniaku, Holandská vláda sa rozhodla pre likvidáciu jednej tretiny farmárov, ktorí sa nachádzajú v chránených územiach európskeho významu Natura 2000. Niektorí politici sa netaja tým, že skutočný dôvod je extrémna vegánska ideológia. Ďalší politici tvrdia, že ideálny stav by bolo zlikvidovať nie tretinu ale polovicu farmárov ktorí chovajú hovädzí dobytok. Farmárov čaká len jednorázové odškodné od štátu. Extrémne ľavicová pseudo ekologická ideológia nám trochu pripomína vyvlastňovanie a kolektivizáciu za socializmu. Bláznovstvo a besnenie extrémnej ľavice v Holandsku nepozná hraníc.

V Holandsku sú typické rodinné firmy, rodinné farmy, ktoré boli budované aj niekoľko generácii a majú často viac ako 100 ročnú tradíciu.

Média sú v Holandsku extrémne ľavicovo orientované, podobne ako na Slovensku a proti farmárom vystupňujú veľmi nenávistne a to najmä za ostrejšie formy protestu, pretože farmárom ide o holú ekonomickú existenciu.

Média farmárov osočujú že sú proti ekológii, keď sa nechcú dať vláde podrobiť a protestujú.

Medzi Slovenskom a Holandskom vidíme mnohé spojitosti. Škoda že si zo západu berieme len to negatívne a nie to pozitívne.

Politická strana farmárov navzdory agresívnym útokom médii a masáži verejnej mienky v regionálnych voľbách skončila ako prvá, uvidíme ako sa im bude dariť v parlamentných voľbách.

 

Po voľbách z roku 2020 sa podarilo extrémnym aktivistov úspešne presvedčiť podpolovičnú väčšinu poslancov o zákone, ktorý pre obyvateľov vidieka označuje ako priestupok mať psa uviazaného na lanku alebo retiazke. Zaujímavá disproporcia. Ak uviažete psa na retiazku na dve hodiny kvôli návšteve ktorá sa bojí psa, je to priestupok, ale ak obyvateľ mesta v byte v neprirodzenom prostredí zabudne vyvenčiť psa dva dni, priestupok to nie je. Nehovoriac, že pri niektorých dobre urobených retiazkach má pes ďaleko väčší priestor na pohyb ako v byte.

Toto je ochrana zvierat podľa ľavicového extrému.

Nezodpovední politici a extrémni aktivisti vytvárajú napätie medzi vidiekom a mestom.

 

Tieto informácie sa objavujú čím ďalej tým častejšie. Takýto názor prezentoval jeden z najviac známych českých novinárov Jíři X. Doležal.

Ďalej jeden zamestnanec Výskumného ústavu jadrovej energetiky tvrdil, že extrémna ľavica v Nemecku podporovaná z Ruska chce vytvoriť závislosť Nemecka na ruských fosílnych palivách, na uhlí a to bojom proti jadrovej energetike. A skutočne Nemci odstavením jadrových elektrárni pália viac uhlia.