Filozofická kritika kresťanstva

O čom bude tento článok: O veľmi silných a racionálnych argumentoch, že kresťanstvo je škodlivé. Vedecko psychologické dôkazy. Nebude sa jednať o subjektívne filozofické argumenty ale o objektívnu vedeckú argumentáciu.

Ďalej článok doplním aj o svoj filozofický pohľad, ktoré argumenty proti kresťanstvu ešte zosilnia.

 

Napísať tento článok ma inšpirovalo na základe kázania istého liberálneho katolíckeho indického kazateľa a mnícha, ktoré sa mi dostalo len čisto náhodou. Mnoho teológov by jeho kázanie považovalo za kacírske, avšak uvedomil som, si že daný kazateľ v podstate excelentne a trefne zhrnul najväčší problém kresťanstva.

 

V psychologickej odbornej literatúre nájdeme toho veľa ako veľmi dôležité je mať rád sám seba, čo je veľká pravda. Samozrejme myslím zdravú lásku k sebe, nie egoizmus, narcizmus a podobne. Pokiaľ človek nemá rád sám seba, čo je mimochodom aj hlavný problém kresťanov, potom z toho vznikajú rôzne psychologické problémy a komplexy.

Základ kresťanskej viery je nemať rád seba. Byť kresťanom je psychicky mimoriadne náročné a stresujúce.

Základ kresťanského učenia je dedičný hriech. Krst podľa kresťanského učenia dedičný hriech neodstráni a spôsobí len to, že veriaci má aspoň nejakú šancu byť spasený, čo znamená sa nedostať po smrti do pekla mučený na nekonečne dlhú dobu. Kresťania veria v boha, ktorý sa na nich hnevá 24 hodín denne a sedem dní v týždni, pretože zdedili dedičný hriech po Adamovi. Preto kresťania čelia veľmi nepríjemnému psychickému tlaku a stresu.

                       Ateisti, alebo sekulárni ľudia zďaleka nemusia čeliť takýmto nepríjemným psychickým tlakom ako poctivo praktizujúci kresťania alebo inými slovami náboženskí fanatici či fundamentalisti.

                       Tým, že kresťania neustále musia myslieť na ich nahnevaného boha kvôli dedičnému hriechu, nemôžu mať ani radi samých seba. Už samo o sebe viera v dedičný hriech znamená, že človek sám seba považuje za špinu a nemôže mať seba rád.

                       Náboženstvo síce kresťanov klame, manipuluje a programuje aby verili na milujúceho boha, ale to je len slovná fráza. Keď sa pozrieme na kresťanské náboženstvo podrobnejšie, o milujúcom bohu nemožno byť ani reči.

Kresťania tvrdia, že milujúci Ježiš za mňa zomrel aby ma spasil. V praxi to ale znamená, že Ježišova smrť dáva len nejakú šancu byť spasený. Tiež Ježišova mučenícka smrť sa po psychologickej stránke nespája u kresťanov s ničím pozitívnym a ešte viac ich tento koncept psychologicky zotročuje. Cítia sa byť bohu silne zadĺžení. A pocit neustálej zadĺženosti niekomu je psychologicky mimoriadne negatívny. Neustále máte pocit, že musíte bohu lásku opätovať, vrátiť, pretože ste dlžníkom. Silne praktizujúci kresťania sa snažia vrátiť lásku a prejaviť lásku bohu tým, že chodia každý deň do kostola a dlho sa každý deň modlia, čím strácajú obrovské množstvo drahocenného času a energie. Kresťania príliš veľa dbajú na to aby odovzdali čo najviac lásky, pozornosti a energie bohu, zabúdajú však na lásku k sebe. Kresťan je len obyčajný otrok, ktorý slúži bohu a odovzdáva mu svoju energiu a čas.

 

Spomínaný liberálny kazateľ hovoril aj o inom psychologickom nebezpečnom princípe v kresťanstve. Tvrdil, že kresťania chodia každý deň do kostola a dlho sa každý deň modlia, čím strácajú obrovské množstvo drahocenného času a energie, aby vôbec mohli nadobudnúť pocit, že ich boh ich má rád. A sám tento prístup k viere, ktorý praktizuje 99% kresťanov veľmi ostro kritizoval. Byť kresťanom je po psychologickej stránke naprosto sebazničujúce. Kazateľ zvýrazňoval to, že „boh vás má rád automaticky aj z vašimi chybami a nemusíte o jeho lásku bojovať“.

 

Sám som bývalý kresťana a vyrastal som v silne nábožensky fanatickom prostredí. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že percentuálne nájdete neporovnateľne viac zakomplexovaných jedincov s veľmi problematickou povahou medzi silne praktizujúcimi kresťanmi ako medzi sekulárnymi ľuďmi. To len potvrdzuje to, že kresťanstvo psychologicky človeku ubližuje.

Každý máme nejaké psychologické komplexy. Ale kresťanstvo psychologické komplexy a rôzne psychologické zranenia ešte radikálne zosilňuje a zhoršuje.

V psychológii je známe slovné spojenie komplex menejcennosti. O tejto téme nájdeme mnoho odbornej psychologickej literatúry. Kresťanstvo samo o sebe človeku vyvoláva psychické poškodenie komplexu menejcennosti už len kvôli viere v dedičný hriech.

Tiež môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že silne praktizujúci kresťania po etickej stránke nie sú na tom o nič lepší ako priemerný sekulárny človek. Kresťanstvo psychologicky človeka silne zotročuje, posilňuje v človeku psychologické komplexy, zhoršuje protivnú povahu, čo spôsobuje že priemerný kresťan je po etickej stránke buď rovnaký alebo väčšinou ešte horší ako sekulárny človek.

A vidíme to aj v politike, že politici, ktorí sú kresťanskí fundamentalisti, sú ten najväčší hnus aký si len vie človek prestaviť a to nie je náhoda. Len ako príklady poslankyňa Záborská nič iné nerieši v parlamente ako len rozdeľovanie spoločnosti bojom proti interrupciám, poslanec Vašečka sa nenávistne vyjadril k LGBT komunite a prirovnal ich ku zvráteným ľuďom, poslanec Štefan Kuffa LGBT ľudí prirovnal k tomu, že oni vlastne ani nie sú ľudia. Expremiér Heger, hoci mal podrobné informácie o tom, aká šialená korupcia sa deje na ministerstve životného prostredia nielenže Budaja toleroval ale dokonca proaktívne podporoval.

                       Dokonca keby sme aj vychádzali z názoru, že kresťania nie sú horší ale sú na tom rovnako v dodržiavaním etickým zásad, stále to nie je v poriadku, pretože náboženskému fanatikovi náboženstvo veľmi silne prikazuje sa správať eticky ale sekulárnemu človeku to nikto a nič neprikazuje.

A z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že toľko farizejov, ktorí vodu kážu a víno pijú ako medzi náboženskými fanatikmi v žiadnej inej spoločnosti nenájdete.

 

Poviem z vlastných skúseností ako to vidím. Náboženstvo vôbec človeku nepomáha, pretože veriaci sa vylaďujú na falošnú predstavu boha, na zlé energie, na egregor.

Za to náboženstvo funguje veľmi dobre ako čierna mágia.

                       Len ako poznámka na okraj kresťania sa netaja tým, že sa modlia za politikov aby pánbožko ovládol ich myseľ, „aby ich pánbožko zmenil“,čo je forma čiernej mágie na ovládnutie a manipulovanie slobodnej vôle politika.A funguje to naprosto perfektne.

 

Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že keď som sa zbavil náboženstva, zbavil som sa aj viacero psychologických komplexov. Pozitívna zmena v tejto oblasti bola veľká.

 

Náboženské modlitby z človeka energiu odoberajú. Ale aj keď modlitba kresťanom nie je príjemná, sú tak zmanipulovaní že im to nevadí alebo sa spoliehajú že po smrti ich za ich obetu pánbožko odmení.

Naopak, keď ja v rámci pokročilého spirituálneho systému sa vylaďujem na skutočného Boha, nie náboženskú predstavu, tak cítim ako mi to energiu dobíja. Ak poprosím o pomoc či už „skutočného Boha“ alebo pozitívne mocné bytosti z vyšších dimenzií, tak skutočne dostanem pomoc. Mám to aj experimentálne a štatisticky potvrdené že to naozaj funguje. V obdobiach keď prosím alebo neprosím o pomoc je vidieť radikálne rozdiely ako sa mi darí riešiť rôzne rozmanité problémy, čo sa pri praktizovaní náboženstva zďaleka nedalo povedať. Rovnako je to i s telepatickou komunikáciou keď prosím o rady, i informácie ako riešiť daný problém či výzvu. Dostať cenné rady z vesmíru je nemalý benefit, ktorý ale pri praktizovaní náboženstva nebol.

                       Môj spirituálny systém nie sú prázdne ezoterické frázy. Nepovažujem sa za ezoterika. Spiritualita je pre mňa predovšetkým úspešná prax.