Filozofická kritika kresťanstva

Navzdory tomu, že som kritik Borisa Kollára, na svojom YouTube kanáli a FB stránke som mu adresoval nemalú kritiku, takže nikto ma nemôže obviňovať, že by som bol zaujatý v prospech tohto politika, považujem poslednú mediálnu kauzu Kollára ako otvorenú manipuláciu verejnej mienky. Rozhodne nie som za to, aby Borisa za túto kauzu média chválili, avšak s mediálnym lynčom to média naozaj prehnali. Novinári zašli priďaleko.

 

V každom normálnom človeku vyvolá silné negatívne emócie, ak sa v nadpisoch článkov objavuje, že sa nejaký politik priznal k násiliu na ženách a urobil by to znovu a podobne. Až na to, že ja som si pozrel tlačovú konferenciu Borisa Kollára celú a ukázalo sa, že sa jednalo o mimoriadne zlomyseľne vytrhnuté informácie z kontextu. Práve preto odporúčam aby ste si tlačovku pozreli celú bez zostrihania.

Je dosť možné, že mnohé média viacmenej kopírovali články s Denníka N, bez toho aby si pozreli celú tlačovku.

Média sa rozhodli manipulovať emóciami a zobraziť Kollára ako bezcitného tyrana žien. Média sa neprimeraným spôsobom zapájajú do predvolebnej kampane a správajú sa ako politici. Chápem, že niektorí novinári pociťujú osobné animozity voči Kollárovi, ale všetko by malo mať svoju mieru. Novinári prekročili červenú líniu.

Novinári akosi zabudli, že ich úlohou je informovať a nie dezinformovať a že úloha novinára je hovoriť pravdu a dodržovať aspoň nejaké základné etické pravidlá. Zlomyseľný a cielený mediálny lynč určite tieto podmienky nespĺňa.

V médiach sa spustil akýsi domino efekt akási davová psychóza, ktorá sa už začala vymykať racionalite.

Na jednej strane sa extrémistické ľavicové feministické novinárky tvária ako veľmi im ide o práva žien, hovoria o tom, že Kollár sa dopustil a obhajuje domáce násilie, na strane druhej veľmi necitlivo a cynicky ignorujú práva dieťaťa, ktoré na to doplatilo najviac. Pýtam sa, prečo majú novinári takéto dvojaké metre?

Špinavá práca médii je hrubou a necitlivou urážkou skutočne týraných žien, ktoré skutočne podliehajú domácemu násiliu. Priemerná žena, ktorá čelí domácemu násiliu sa nachádza vo finančne komplikovanej situácii, ktoré jej znemožňujú si kúpiť alebo prenajať byt aby mohla žiť oddelene od muža tyrana. Richterová dostáva od Kollára 3000 eur mesačne na alimentoch a kúpil jej vlastný byt. Média si zastávajú vypočítavú zlatokopku.

Nehovoriac o tom, že verzia Borisa Kollára pôsobí oveľa viac dôveryhodne.

Médiám nie je podozrivé ani to, že Richterová 12 rokov o kauze mlčala, 12 rokov nepodala trestné oznámenie ale akosi záhadne po 12 rokoch presne v obdodí predvolebnej kampane si spomenie, že jej Boris dal pár faciek.

Tiež médiám vôbec nevadí, že v konflikte bola zjavne viac na vine Richterová ako Boris. Tvária sa, že hodiť batoľa o zem je úplne v poriadku.

Tiež novinári Borisovi vyčítajú prečo nepodal trestné oznámenie na Richterovú, nevadí im , že by dieťa vyrastalo bez matky, čo by bol ešte väčší problém. Novinárom vadí, že Kollár nebol zlomyseľný a pomstychtivý k Richterovej, že na ňu nepodal trestné oznámenie. Novinári si sami protirečia a prekrúcajú si informácie ako im to najviac vyhovuje.

Špinavú prácu médii možno označiť ako démonické besnenie.

Novinárom vôbec nevadí, že zrejme ťahajú za jeden povraz s mafiánom Zoroslavom Kollárom.

                     Mediálne ťaženie proti Borisovi Kollárovi vnímam zo strany médii ako mimoriadne neempatické, hrubé, necitlivé. Média sa priživujú na nešťastí dieťaťa. Priživujú sa na nešťastí kompromitovaného Borisa Kollára. Priživovať sa na nešťastí kohokoľvek vnímam ako vážny problém. Je to cynický hyenizmus. Novinári úplne zabudli na empatiu. Zabudli na to, ako by sa cítili oni sami ak by boli na jeho mieste.

                     Špinavá práca novinárov prináša aj ďalší mimoriadne nebezpečný fenomén do slovenskej politiky. Média neprimeraným a nespravodlivým lynčovaním politika spôsobili to, že úplne demotivujú vstup do politiky slušných ľudí. Prečo by mal ísť do politiky slušný človek, ak nebude mať istotu, že bude na zozname pre média obľúbených politikov a že média ho budú cynicky lynčovať za nejakú drobnú mikro kauzu? Nikto nie je bezchybný. Všetci máme nejaké chyby. Na každého sa dá nájsť nejaký kompromitujúci materiál. Každého politika aj slušného dokážu média zlikvidovať ak chcú. A potom sa čudujme, prečo to v politike tak vyzerá ako vyzerá, prečo majú záujem o politiku len darebáci ľudia, ktorí majú záujem len kradnúť. Perfektný spôsob ako demotivovať vstup do politiky poctivým ľuďom, ktorý chcú ísť do politiky z dôvodu nezištnej služby spoločnosti.

                     Neprimeraným lynčom Borisa média vydali veľmi jasný signál čo môže aj poctivého politika čakať. Vydali jasný signál, že ak chceme akéhokoľvek politika zlikvidovať, tak nemáme na to absolútne žiadne morálne zábrany urobiť špinavú prácu do akéhokoľvek extrému.

                     Nehovoriac o tom, že ani média, ktoré najviac hlasno tvrdia že sú nezávislé v skutočnosti nie sú tak nezávislé a aj poctivého politika môžu média lynčovať len z dôvodu boja proti korupcii ak daný politik nahnevá nejakú korupčnú skupinu ktorá potajomky sponzoruje média. V iných videách a článkoch som podrobnejšie popísal ako si platia novinárov a média korupčné skupiny v oblasti rozkrádania euro projektov na predstieranú ochranu prírody. Existujú na to veľmi silné dôkazy.

 

O kauze za mimoriadne kontroverzne vyjadril Štefan Hamran. Možno považovať sa mimoriadne neštandardné, ak sa k akémukoľvek živému prípadu, nielen politickému, tak podrobne vyjadruje sám policajný prezident. Je podivuhodné, že sa Hamran aktívne až rádioaktívne zaoberá týmto prípadom. Dokonca sa sám priznal, že sa vo vyšetrovaní angažuje on sám, že preradil vyšetrovanie od bežných policajtov do NAKA.

Richterová podala trestné oznámenie, že ju údajne zastrašuje tajná služba tým, že ju sleduje, čo samo o sebe pôsobí ako mimoriadne nereálna a infantilná teória, ktorá pôsobí príliš nedôveryhodne. Ak ju sleduje tajná služba tak jedine z dôvodu, že sa pohybuje v blízkosti Zoroslova Kollára, o ktorom je verejne známe, že ho SIS sleduje. Ak poskytla Richterová polícii fotky vozidiel SIS, tak nemožno vylúčiť, že jej tieto fotky neposkytla tretia osoba. Nehovoriac že môže byť verejné tajomstvo, že niektoré vozidlá patria SIS a nie je ich problém niekde odfotiť. Ďalšia možnosť, že Richterová ani nemusela poskytnúť fotografie a poskytla len náhodne vygenerované čísla ŠPZ, ktoré nie sú v policajných databázach.

                     Podrobnosti o prípade nevieme, aj ja len špekulujem. Jedno je však isté. Hamran urobil obrovskú chybu, že o tejto veci prehovoril. Ďalšia vec, že Hamran porušil zákon o utajovaných skutočnostiach.

                     Denník SME zverejnil dôkazy na úzke prepojenie Hamrana na stranu PS.

                     Nemáme na to priame dôkazy, ale z kontextu toho čo hovoril Hamran na rádiu Extres sa dá usúdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou Hamran konal na základe ex offo v prípade hádky Kollár - Richterová. Verejne vyzývam média nech neodpútavajú pozornosť od podstaty a nech tieto informácie zistia a overia. Zdá sa, že Richterová sama nepodala trestné oznámenie vo veci hádky s Kollárom, ale konal na základe ex offo Hamran. Richtervá podávala trestné oznámenie vo veci sledovania SIS.

Ak je to pravda, že takto konal Hamran, tak jednoznačne sa jedná o najviac bizarný prípad ex offo v dejinách slovenskej polície aby policajný prezident takto konal v prípade jasného priestupku. Ex offo znamená to, že polícia z vlastnej iniciatívy začne vyšetrovať bez toho aby niekto z vonka podal trestné oznámenie. Vážený pán Hamran Vaša úloha je konať ex offo ak sa deje vážny organizovaný zločin, a vážna korupcia, nie v prípade partnerských hádok, ktoré sú priestupok, ktorý sa štandardne trestá 50 eur pokutou.

Je dosť možné, že aby sa zakamuflovalo to, že Hamran konal takto bizarne, trestné oznámenie podali neskôr dodatočne aj jeho kamoši zo strany PS.

                     Jedno je však isté. Štefan Hamran urobil veľkú chybu, že sa takto aktívne až rádioaktívne zapájal do predvolebnej kampane. Policajný prezident by sa nemal správať ako politik.

 

Média si neskutočne protirečia. Na jednej strane tvrdia, že chcú aby vládli demokratické politické strany a majú veľký strach, že tu budú zostavovať vládu strany Smer, SNS a Republika a na druhej strane média robia všetko preto aby sa tak stalo. Kvôli tejto kauze môže Kollár skončiť pred bránami parlamentu tesne pod 5% hlasov. Ak sa tak stane a ak takto prepadnú demokratické hlasy, potom nech sa novinári na nikoho nevyhovárajú ale nech sa sťažujú na seba samých, ak tu budú zostavovať vládu 3 spomínané strany a nech si novinári zožerú, čo si sami navarili.

 

Dôvodov je viacero. Okrem spomínaných dôvodov možno média chceli odpútať pozornosť aj od aktuálnej kauzy na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré vrhá zlé svetlo ako aj na prezidentku tak aj na stranu PS, pretože zatkli Martina Ondráša zo strany PS.

NAKA konala na základe podnetu Partrika Magdoška.

Táto policajná akcia jednoznačne mala politickú motiváciu a tvrdenia OĽANO treba brať s rezervou.

Martina Ondráš poznám ako človeka, ktorý nemá extrémne ľavicové názory, je to rozumný a racionálny človek a medzi ľavicových extrémistov v strane moc nezapadá. To, že polícia zatkla poradcu na ministerstve ktorý nemá za nič zodpovednosť možno vnímať ako celkom unikátny bizár.

To však neospravedlňuje média nespravodlivým spôsobom odpútavať pozornosť pri kauze Boris Kollár.

Medzi Patrikom Magdoškom a Ondrášom existujú veľmi silné osobné animozity, chlapi majú medzi sebou dlhodobo veľmi ostrý slovný konflikt. V každom prípade ani pán Magdoško na mňa nepôsobí ako dôveryhodný človek, je to právoplatne odsúdený človek, a snímky z obrazovky, ktoré ukazoval Ondráš verejne na Facebooku ako komunikoval na FB v súkromných správach s Magdoškom jasne napovedajú, že pán Magdoško má problém s alkoholom.

Ale to som už trochu odbočil od témy.

                     Ďalší dôvod prečo média boli neprimerane útočné voči Kollárovi je ten, že na média majú extrémne silný vplyv korupčné skupiny v oblasti euro-fondových dotácii na ochranu prírody. V prípade načítanejšieho internetového denníka sa nám dokonca podarilo nájsť priame dôkazy, ako korupčná skupina platila denníku. Podrobne o tom hovorím v iných videách a článkoch. Treba otvorene povedať, že Sme rodina zatrhla biznis podvodníkom ako Marcel Slávik a tiež odmietli schváliť legislatívne zmeny, novelu zákona, eurofondovému oligarchovi multimilionárovi a rozkrádačovi euro projektov Jaromírovi Šíblovi o téme národné parky. Nepochybujem, že lobistické skupiny, ktoré kradnú eurofondy musia neskutočne zúriť od zlosti voči strane Sme rodina, že im takto Kollár zatrhol ich neetický biznis.

                     Ďalší dôvod mediálneho lynču je ten, že rôzne zakomplexované novinárky, ľavicové feministické extrémistky mali konečne príležitosť si prekrútením Kollárovej kauzy spropagovať svoju ľavicovú feministickú ideológiu.

 

Média a novinári sa vo všeobecnosti netaja tým, že Boris Kollár rozhodne nepatrí medzi ich obľúbených politikov. Prečo je tomu tak, to zatiaľ nevysvetlili. Faktom je že Kollár mal v roku 1993 spoločnú firmu s človekom, z ktorého sa neskôr stal mafián. Môže byť toto dôvod, prečo novinári nemajú radi Kollára? Časť novinárov by určite argumentovala aj takýmto spôsobom.

Až na to, že Andrej Kiska je ešte väčší „mafián“ ako Boris Kollár a Kiska je naopak veľký miláčik médii, ktorému prepáčia aj veľké kauzy. Dôvod týchto dvojakých metrov k dvom politikom mi zatiaľ žiaden novinár nevysvetlil.

Kto je to vlastne Andrej Kiska? Videl som verejné video kde údajný bos Popradského podsvetia Reichel sa priznal, že obchodoval s Kiskom a Kiska od neho kúpil nehnuteľnosť. Ďalej v roku 2020 sa objavili kompromitujúce videá na Kisku, ktoré sú priamym dôkazom toho, že Kiska kúpil kradnutý pozemok o ktorom vedel, že je kradnutý. Navyše sa zistilo, že Kiska kupoval daný pozemok od osoby ktorá bola už v čase kupovania veľmi úzke prepojenia na mafiu.

Takže kto je tu teraz väčší „mafián“? Andrej Kiska či Boris Kollár?

Aby toho nebolo málo, tak Kiska zbohatol na neetickom spôsobe podnikania, na firme Triangel, ktorá zanechalá tisíce ľudí v exekúciách, pretože úroky znásobili vymáhanú sumu o mnohonásobok.

Naopak o Borisovi Kollárovi nie je známe, že by sa venoval neetickému podnikaniu.

Kollár je človek s jednoznačne lepšou karmou ako Kiska. A dvojaké metre médii by sa vysvetľovali novinárom len veľmi ťažko.

A teraz si predstavte, že by sa stal Kiska ministrom. Našťastie sa nestal, ale keby sa stal, tak by kradol ako straka, kradol by možno viac ako Smeráci. Keď kradol v malom, ukradol pozemok, tak kradol by aj vo veľkom.

                     Zaujímavý príklad dvojakých metrov médii je to, že média sa cynicky priživovali na nešťastí Kollára, keď si po vážnej havárii poškodil chrbticu, bol hospitalizovaný, napriek pandemickým opatreniam ho navštevovali v nemocnici niektorí ľudia, ktorí pomáhali sestričkám. Od vtedy prischla Kollárovi prezývka papaláš, vznikol naratív o Kollárovom papalášizme. Nechcem si nijak zastávať Borisa, avšak novinári to jednoznačne prehnali s tým, ako sa priživovali na nešťastí iného človeka. Bolo to mimoriadne neetické a necitlivé.

Navzdory tomu podstatne viac závažná kauza Andreja Kisku, si už zďaleka nevyslúžila tak veľkú mediálnu pozornosť – jednalo sa o zneužívanie lietadla vládneho špeciálu, ktoré Kiska zneužíval na svoje súkromné cesty medzi Bratislavou a Popradom. Práve toto Kiskovo správanie možno plným právom označiť za papalášizmus. Koľko peňazí stojí taký jeden vzlet sa radšej ani nepýtajte. Zrejme pôjde o stovky tisíc eur. Nehovoriac o uhlíkovej stope, ktorá je minimálne 1000 krát väčšia ako jazda autom. To ľavicovým médiam, novinárom, ktorí si najviac zastávali Kisku, ktorí sa tvária ako veľmi im ide o ekológiu, akosi nevadilo.

                     Za mimoriadne pohoršujúce možno považovať to, ako sa zachovali niektoré média pri kauze daňových podvodov Kisku, kedy niektorí novinári dokonca obhajovali daňové podvody. Daňové podvody sú trestný čin, ale ak ich urobí Kiska, zrazu to trestný čin nie je. Aspoň tak to vnímajú niektorí novinári s Denníka N.

 

V kauze Boris Kollár bol aj zvláštny a manipulatívny prístup médii, ktoré dali za pravdu jednoznačne Richterovej, pričom veľkú časť Borisovych argumentov nezohľadnili, nespomenuli ich aj napriek tomu že ich na tlačovke spomenul alebo a keď jeho jeho argumenty obhajoby spomenuli, tak sa ich snažili čo najviac zosmiešňovať. Toto má veľmi ďaleko od slobodnej, nezávislej žurnalistiky.
Vypočítavej zlatokopke, ktorá dostáva od Borisa alimenty 3000 eur mesačne a dostala od neho vlastný byt, a napriek tomu sa Facebooku tvári že je Boris jej najväčší nepriateľ by som neveril ani nos medzi očami. Napriek tomu, média sa tvária, že Richterová je ich jediný dôveryhodný zdroj informácii, hoci jej správanie a kredibilita už viac pofidérne byť nemôže. Jediné čo tu dáva logiku, je to, že za podivným a nelogickým správaním Richterovej je Zoroslav Kollár.
Novinárom nie je podozrivé ani to, že 12 rokov Richterová mlčala a až po 12 rokoch o období predvolebnej kampane prehovorila.
Jedná sa o mimoriadne špinavú a neetickú prácu médii. Úloha médii nie je prekrúcať informácie a manipulovať ale hovoriť pravdu. Novinári nepochopili, že ich úloha je informovať a nie dezinformovať.