Filozofická kritika kresťanstva

Kým učenie šamanizmu hovorí, že je treba maximálne používať a rozvíjať rozum a zároveň sa snažiť čo najviac cítiť, čo najviac rozvíjať cítenie, náboženstvo hlása presne pravý opak.

Šamanizmus a náboženstvo vždy boli a sú postavené na opačnej filozofii. Kým náboženstvo vedie človeka k zaslepenosti, šamanizmus človeka vedie k poznaniu.

 

Kníhkupectvám sa prelamujú regále od nesmierne bohatými a početnými titulmi kníh. Ja ako bývalý kresťan, ktorý vyrastal v silne náboženskom prostredí hovorím záhada je ale v tom, že medzi obrovským množstvom náboženskej literatúry, by ste darmo a márne hľadali knihu o citoch, emóciách a o tom, ako je treba rozvíjať cítenie. To je ale zvláštne!! Naproti tomu psychológia sa tejto téme venuje v celku dosť. Je to zaujímavý a zvláštny paradox.

Používať a rozvíjať svoje cítenie je v prostredí náboženstva a cirkvi tabu téma o ktorej sa úmyselne nehovorí.

 

Náboženstvo v samom základe zakazuje človeku používať cítenie, zakazuje v človeku to čo je prirodzené, potláča v človeku prirodzenosť. Náboženstvo učí človeka viere, slepej viere, učí človeka byť slepým, slepo veriť, slepo veriť na primitívne dogmy a to je v priamom rozpore s cítením človeka.

Ak by veriaci nepotláčali cítenie veľmi rýchlo by prišli na to, že náboženstvo im nedáva energiu, ale naopak im energiu vysáva. (Náboženský egregor Boha vždy človeku energie viac zoberie ako dá).

Najzákladnejšia a najvyššia dogma kresťanstva a islamu je v sebe potlačiť myslenie a cítenie, čo ja zasa naopak základ učenia šamanizmu.

                Nedokážem pochopiť, ako niektorí veriaci ktorí majú 65 rokov a celý život strávili vo fanatických kresťanských spoločenstvách, sami na sebe vidia, že náboženstvo im nič nedáva, sami musia cítiť ako im náboženstvo berie energiu a napriek tomu sú tak zaslepený, že ani po 65 rokoch svojho života nie sú schopní prísť k rozumu a stále hovoria aké je to náboženstvo úžasné. Je pre mňa veľmi bolestivé sa dívať na takýchto totálne zúbožených a zotročených ľudí, ktorí sú totálne psychické trosky, ktorí sa váľajú v tom hnuse náboženských výkalov a nazývajú to tými najposvätnejšími vecami. A ani po mnoho desiatkach rokov nevedia prísť k rozumu a ako ich to náboženstvo zotročuje.

                U veriacich je rozvíjaný jedine jediný druh cítenia, citov. A týmto cítením je iba strach. Strach s kazateľa, strach z autority kňaza, autority cirkvi, strach či budem spasený, strach či sa nedostanem do pekla. Strach je jediná motivácia byť veriacim.

               Sektárske hnutie Bethel (čo je najväčšia a najviac manipulatívna svetová kresťanská sekta) síce dáva veľký dôraz na emócie a emocionálne prežívanie viery, avšak tu sú emócie len otrocky hypnotizérsky zneužívané na náboženskú indoktrinizáciu a manipuláciu. Kým sekta Bethel sa špecializuje na slepé a zaslepené vyhľadávanie pozitívnych emócii, v šamanizme emócie a city znamenajú niečo presne opačne: cítenie a city sa používajú ako zmyslový orgán na identifikovanie toho čo je pozitívne a čo negatívne, čo je správne a čo je nepsrávne.

Sekta Bethel je údajne jedna z najrýchlejšie rozrastajúcich sa letničných kresťanských cirkví na svete. Manipulačné techniky tejto sekty sa mi zdajú až psychologicky príliš rafinované a prefíkané na to, aby to bol len nejaký nevinný kresťanský projekt. Celý projekt Bethel je podľa môjho názoru dielom špičkových psychiatrov a psychológov, ktorý to možno robili na pokyn nejakej tajnej služby. Sekta Bethel ani toho nemá veľa spoločného s kresťanstvom, celá sekta sa mi to zdá ako projekt a dielo špičkových psychológov.

 

Rozvíjať cítenie patrí medzi základné učenie šamanizmu. Cítenie človeka prinúti prestať sa váľať vo výkaloch negatívnych myšlienok. Žiaden človek, ktorý má dobre rozvinuté cítenie nebude fanúšikom alternatívnych médii, ktoré nerobia nič iné ako plnia ľudí nenávisťou, zlosťou, frustráciou, rozdeľujú a poburujú ľudí proti sebe (viac tu http://krestanstvo.czweb.org/tag/alternativne-media ).

Ak sa človek snaží cítiť, vidí ako ho negatívne myšlienky ničia. Ľudia si neuvedomujú aké sú mocné bytosti ako ich myšlienky tvoria realitu.

                 Človek ktorý dokáže cítiť, bude vždy pociťovať odpor k náboženstvu a vždy bude pociťovať ako z neho náboženstvo energiu berie.

                 Človek ktorý dokáže cítiť, môže významne pomôcť ľuďom s ktorých je cítiť negatívne energie a povzbudiť ich k pozitívnemu mysleniu.

                 Človek ktorý dokáže cítiť, sa dokáže vyhnúť ľuďom ktorí na Vás energeticky parazitjú, ktorí s vás vysávajú energiu, ktorí sú plní negatívnej energie. Človek tak prestáva byť slepým zneužívaným otrokom.

 

 

Náboženstvo resp. viera je vo svojom základe o úplnom potlačení a zničení rozumu - bez toho viera nie je možná. Katechizmus túto s pohľadu veriacich drsnú pravdu, hovorí bez servítky na ústa: Celkom jednoznačne "protikresťanský" prvok v katechizme. Toto je citát katechizmu:
Citát katechizmu:143 Vierou človek úplne podriaďuje Bohu svoj rozum a svoju vôľu. Celou svojou bytosťou dáva súhlas Bohu, ktorý zjavuje. Túto odpoveď človeka Bohu, ktorý zjavuje, nazýva Sväté písmo „poslušnosťou viery“.

Autori katechizmu sa netaja tým, že náboženstvo je o otrockej poslušnosti a podriadenosti: Citát katechizmu:
I. Poslušnosť viery
144 Poslúchať (ob-audire: po-slúchať) vo viere znamená slobodne sa podriadiť počutému slovu, lebo jeho pravdivosť zaručuje Boh, ktorý je Pravda sama.