Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Biblia spochybňuje božstvo Krista

Božstvo Krista vs Biblia

Biblia je najviac kacírska kniha aká kedy bola napísaná, pretože spochybňuje úplne najviac základné dogmy kresťanskej viery. Nielenže nepodporuje božstvo Krista ale ho priamo spochybňuje. Čo si myslíte, prečo cirkev v minulosti zakazovala Bibliu a mali ju dostupnú len kňazi a aj to len vo veľmi nezrozumiteľnej latinčine? Mala na to jasné dôvody.
Kresťania veriaci si neuvedomujú ako veľmi sú manipulovaní. Čítajú Bibliu bez toho aby ju chápali. Neuvedomujú si, že práve držia v ruke tú najviac antikresťasnkú knihu aká bola kedy napísaná.
Základný princíp náboženstva je manipulácia a psychologické zotročenie človeka. To by bolo na osobitnú prednášku vysvetliť psychológiu náboženstva a to ako fungujú egregory a kolektívne vedomie.
 
Pohanom ktorí konvertovali na kresťanstvo, to jest prvým kresťanom, bolo psychicky veľmi ťažké sa úplne vzdať pohanského myslenia. Preto sa snažili si kresťanstvo prispôsobiť svojim predstavám a to za každú cenu. Hľadali čokoľvek v Biblii čo by sa dalo prekrútiť a dezintepretovať aby dali do kresťanstva princíp Božskej dvojice, ktoré boli v pohanstve, v Gréckej a Rímskej mytológii veľmi známe. V nikejskom vyznaní viery máme ešte len božskú dvojicu, čo bolo učenie totožné o božských dvojiciach pohanských bohov. A neskôr sa z božskej dvojice evolučne vyvinula božská trojica, keď k Otcovi a Synovi bol pridaný aj Duch Svätý. Cirkevní otcovia hľadali v Biblii čokoľvek čo by ich pohľad mohlo podporiť a investovali do toho nepredstaviteľné množstvo času a energie. Niekedy zachádzali až do krajne extrémnych interpretácii, ktorých sa cirkev drží dodnes.
Najviac podpory na Božstvo Krista máme v najmladšom a teda najmenej autentickom a najviac zmanipulovanom Evanjeliu podľa Jána, ktoré nepísal Ján ale pohanský konvertita na kresťanstvo a do evanjelia si pridal svoje pohanské myslenie a mýty, ktoré Ježiša prikrášlili. Avšak ani v Jánovom evanjeliu nemáme nič o Božstve Krista hoci nejaké mikro náznaky sa tam dajú nájsť. Ale ani v Jánovom evanjeliu sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o božstve Krista. Sú dve možnosti. Buď ani sám autor Jánovho evanjelia neveril na božstvo Krista, alebo nemal odvahu to napísať „na plnú hubu“.
V článku budem hovoriť aj o manipuláciách prekladov Biblie v prospech Božstva Krista.
 
Ďalší vážny teologický problém Božstva Krista je to, že ani starý zákon neoznačil židovského Mesiáša za boha. Židia neveria že ich mesiáš by mal byť bohom. Kresťania Mesiáša Ježiša ale za boha považujú. Niečo tu nesedí.
 

Správna interpretácia pojmu „boží syn“

Kresťanská teológia hlavného prúdu vychádza z logiky, že keď je Ježiš v Biblii označený ako „boží syn“, tak to je potvrdenie, že Ježiš je boh. V Biblii nájdeme ale viacero pasáži, kde sa hovorí slovné spojenie „boží synovia“ v množnom čísle alebo tiež sa hovorí o božích deťoch. Prví kresťania a pôvodní autori Biblie jednoznačne verili že bežní rádoví veriacich a Kristus sú si vzájomne rovní, že božím synom sa môže stať každý nielen Kristus. Boží syn a božie deti je hierarchicky rovnako vysoký titul. Kresťania čítajú Bibliu bez toho aby jej chápali. Uvedený argument jasne spochybňuje božstvo Krista tak ako jej v súčastnosti chápe hlavný prúd kresťanstva.
 

Správna interpretácia označenia Ježiša ako „pána“

V Biblii najmä v Pavlových listoch sa veľmi často spomína označenie Ježiša ako „pána“. Ako to ale správne interpretovať. Označiť Ježiša ako „pána“ automaticky neznamená označiť ako boha.
V Biblii novom zákone by sme našli minimálne 50 veršov, z ktorých čo do kontextu veľmi jasne a explicitne vyplýva, že pojem pán nie je to isté a nie sú totožný so slovom Boh. Tieto pojmy sú veľmi jasne odlíšené a to navyše veľmi často v kontexte, že pojem "pán" je niečo nižšie a menšie ako pojem boh.
Kresťania si neuvedomujú, že takmer všade v Biblii novom zákone, kde sa hovorí Ježišovi ako o „pánovi“ je spochybnenie jeho božstva. Pojem pán nielenže nepotvrdzuje božstvo Krista ale ho aj vyvracia.
Pavol podrobnejšie vysvetľuje čo myslí pod pojmom pán. Pojmom pán označil aj rímskeho cisára ako pána na zemi, (ktorí bol v rámci rímskeho náboženstva uctievaný ako nižší boh).
Kresťania tiež verili v tzv. Božie kráľovstvo, verili že sa ho dožijú, verili že rímsky cisár bude zvrhnutý a na miesto neho bude vládnuť panovník Ježiš – to z Biblie veľmi jasne vyplýva.
Tiež Grécka Septuaginta a mnoho národných prekladov Biblie prekladá pojem Jahve ako „pán“ „kyrios“, jedná sa ale o nesprávny preklad. Slovo „pán“ „kyrios“ má v starom a novom zákone veľmi odlišné významy.
 
Prvý list Korinťanom - 1Kor 8,1–6
Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi - ako je veľa bohov a veľa pánov -, 6my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.
 

Odhalenie manipulácie prekladov a správna interpretácia pasáži o Slove Logos Kristovi „bohovi“

Už ranní cirkevní otcovia sa tieto pasáže Biblie snažili manipulovať a dezinterpretovať.
Štandardný preklad je nasledovný:
Evanjelium podľa Jána - kapitola 1
1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
14 A Slovo sa telom stalo aprebývalo medzi nami.
https://obohu.cz/bible/index.php?styl=PR&k=J&kap=1&v=14&por[]=BKRS&por[]=SKP&por[]=TIS&vyberpor=porovnat#v14

Nesprávny preklad je podčiarknutý text. Správny preklad je "prebývalo vo vás".
 
Správna interpretácia: jedná sa o silne gnostický prvok v Biblii, ktorý naznačuje božstvo každého človeka, nielen Krista. Nesprávnym prekladom sa kresťania snažili docieliť, že „prebývalo medzi nami“ je to, že sa jedná o boha Krista, ktorý prišiel na zem medzi ľudí. To ale pôvodný autor Biblie povedať nechcel, jedná sa o zlý preklad.
 

Manipulácia prekladov Biblie v prospech božstva Krista List Filipanom - Flp 2:6

Porovnanie viacero starších prekladov si môžete pozrieť tu.
 
Slovenský katolícky preklad:
On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
 
Kralická Biblia preklad:
Kterýž jsa v způsobu Božím, nepoložil sobě toho za loupež rovný býti Bohu,
 
(len ako zaujímavosť preklad svedkov Jehovovych, ktorí neuznávajú božstvo Krista, je tiež v celku objektívni)
 
Jednoznačne preklad Biblie Kralickej je najviac objektívny.
Ako som už spomínal vo viacero článkoch, čím mladší preklad tým je viac zmanipulovaný v prospech cirkevných dogiem – tak sa to v Biblii deje často na viacero miestach.
Keď si dáte porovnať všetky anglické preklady, je to des a hrôza. Mnohí prekladatelia úplne na drzosť a na hulváta idú z manipuláciou prekladu ešte ďalej ako slovenská katolícka Biblia. Besnenie náboženských fanatikov prekladateľov nepozná hraníc.
Slovenská katolícka Biblia ako aj mnoho anglických a národných prekladov prekladá grécke slovo morfé ako Božskú prirodzenosť, čím chce prekladateľ dosiahnuť manipuláciu čitateľa akoby sa jednalo o grécke slovo ousion (homoousion), prekladané ako prirodzenosť, čo je až trojičná terminológia, ktorá bola vymyslená mnoho rokov neskôr na nikejskom koncile.
 
Význam slova morphḗ v sekulárnom slovníku, pretože cirkevné teologické slovníky boli zmanipulované a sú v rozpore s vedou.
 
Pre pochopenie významu tohto verša je tiež veľmi dôležité kľúčové sloveso hyparchó, ktoré sa nachádza pred slovom morphḗ.
Problém slova hyparchó je to, že má veľmi veľa významov, čo spôsobilo veľký počet odlišných interpretácii a sporov už medzi prvými kresťanmi ako napríklad biskup Árius (ariánski kresťania) a napríklad cirkevný otec Tertulián.
Úloha cirkvi kresťanských teológov a prekladateľov je manipulovať a klamať veriacich a manipulovať aj grécke prekladateľské slovníky. V sekulárnom slovníku nájdete často odlišné významy ako v teologických. Sekulárny slovník tu.
Význam slova hyparchó je aj začať, začína, vstúpiť do existencie, začínajúc zdola, vstúpiť do existencie, byť po ruke.
 
Možné preklady pasáže ktoré prekladá katolícka cirkev ako „má božskú prirodzenosť“ sú nasledovné:
  • „začínal mať božskú formu“
  • „vstúpil do božskej formy“
  • a podobne.
 
Touto pasážou často teológovia argumentujú ako dôkaz Božstva a preexistencie Krista, teda že žil už odveky a nebol dodatočne stvorený aby posilnili Božstvo Krista.
Zdá sa že pôvodný autor Biblie to myslel presne opačne a naopak veľi tvrdo odsudzuje Božstvo Krista keď chválil Ježiša za to, že sa nevyhlásil za Boha, že si „neulúpil titul Boha“.
Úplne najmodernejšie a najviac zmanipulované anglické preklady tento verš prekladajú tak, že „Ježiš je Boh a svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za lúpež“. To je naozaj šialené ako si náboženský fanatici upravujú Bibliu ako sa im páči. Odkaz a dôkaz tu, kde sú všetky anglické preklady: https://www.biblegateway.com/verse/en/Philippians%202:6
 

Manipulácia prekladov BiblieJn 20:28:"Pán môj a Boh môj!"o „neveriacom Tomášovi“

Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!"
Kresťanskí teológovia hovoria o tejto pasáži ako hlavný Biblický dôkaz o božstve Krista.
Avšak aj kresťanskí teológovia pripúšťajú, že správne preklad môže byť vokatív, teda minimálne spomínajú takúto možnosť prekladu, aj keď s ňou nesúhlasia
Ak by sme pripustili, že vokatív je správne preklad, tak by slová boli len všeobecné zvolanie, ktoré nebolo adresované priamo Kristovi ale všeobecne. V prípade prekladu vo vokatíve môžete na božstvo krista zabudnúť.
Preklad vo vokatíve by bol:
  • „Pane Bože!“.
  • „Pane Bože môj!“.
 
Vo všeobecnosti posledné časti koncov Biblie sa považujú za najmenej dôveryhodné nakoľko väčšinou sa do nich niečo dodatočne pridávalo. A jedná sa aj o tento prípad.
 
Keby sme aj pripustili, že sa tu jedná o pasáž podporujúcu Božstvo Krista, potom musí ortodoxný kresťan a teológ vyriešiť ďalšie ťažké a nepríjemné teologické problémy:
  • čo urobiť z cca 50 biblickými pasážami, ktoré nielenže nepodporujú ale priamo spochybňujú božstvo Krista? Mnoho Biblických pasáži najmä Pavlových listov v kontexte veľmi jasne rozlišuje medzi pojmami Boh (Otec) a Ježiš (Syn). Máloktorí kresťania chápu vážnosť situácie, že tieto pasáže nielenže nepodporujú Božstvo Krista ale v skutočnosti explicitne spochybňujú. Bibliu treba vnímať v kontexte. Nevytŕhať z kontextu len jeden výrok a ďalšie desiatky ignorovať. Pomer 50:1 je príliš nepríjemná presilovka na to aby sa dala ignorovať
  • Ďalší nepríjemný teologický problém je to, že ak uznám božstvo Krista, tak ako potom vyriešiť problém dvoch bohov Otca a Syna? Ako vyriešiť dvojbožstvo Otca a Syna aby sa to začalo podobať na Trojicu? Nielenže v Biblii nenájdeme žiadne pasáže o zjednotení Otca a Syna do dvoj-božstva ale nájdeme pasáže ktoré to explicitne spochybňujú
  • Keby sme sa aj pretvarovali, že Biblia hovorí o zjednotenom dvojbožstve Otca a Syna, tak potom ako si poradiť s Biblickými pasážami, že Ježiš je oveľa nižší, oveľa nižšie božstvo na úrovni anjela ako Otec ako hlásal napríklad Tertulián?
  • Učenie o božskej trojici a božstve Krista je slepá ulička. Dôvod prečo cirkev zakazovala Bibliu do roku 1900 je veľmi jasný. Biblia trojicu spochybňuje.
 

Ježiš sa „vyhlasuje“ za „Božieho Syna“ Jn 10:22-38

V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
Ja a Otec sme jedno."
Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!" Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom."
Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -,
prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!
Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!"
 

Správna interpretácia:

  • Ježiš sa vyhlasuje za božieho syna. O biblickom význame pojmu božieho syna a božích detí som už písal vyššie. Pojem Boží syn sám o sebe nepodporuje božstvo Krista.
  • Jedná sa o extrémne kacírsku pasáž v Biblii, o bohoch v množnom čísle. Nie nadarmo je Biblia najviac kacírska kniha. Ak by katolícky kňaz hovoril na kázni o bohoch v množnom čísle, na druhý deň má od biskupa padáka, ale v Biblii je napísané takéto „rúhanie“.
  • Čo chcel tým napísať pôvodný autor? Pasáž o bohoch v množnom čísle možno interpetovať aj ako prvok gnosticizmu, že každý je svojim spôsobom kúskom Boha.
  • Iná interpretácia je že autor chcel pasážou dať najavo vytvorenie mýtu o Ježišovi podobnú gréckej a rímskej mytológii o bohoch v ktorej sa stávali bohovia ľuďmi a ľudia bohmi. Dokonca aj teológovia hlavného prúdu sa zhodujú,že Jánove evanjelium je najmladšie a nepísal ho on ale nejakí jeho učeník / učeníci z 2. storočia. Najskôr sa jednalo o konvertitu z pohanstva na kresťanstvo, ktorému pohanské myslenie ešte stále intenzívne pulzovalo v krvi. Bohovia v množnom čísle sú ale v rozpore s učením o Božskej trojici, takže na mieste kresťanov, by som sa na túto pasáž veľmi neodvolával ako potvrdenie božstva Krista.
  • Keby sme aj pripustili božstvo Krista v tejto pasáži, tak určite by sa jednalo hierarchicky o omnoho nižšie a podriadené božstvo Bohu otcovi, čo je ale v rozpore s učením o Božskej trojici. Ak sa jedná o bohoch v množnom čísle, je ich potom viac nielen Ježiš a z kontextu teda ide o nižšie božstvo. Nehovoriac o iných veľmi početných pasážach v Biblii, ktoré hovoria o Synovi ako o nižšom a podriadenom božstve otcovi.
  • Nevidíme pôvodnému autorovi do hlavy ale pasáže „Ja a Otec sme jedno“ …. „vo mne je Otec a ja v Otcovi“ by mohla byť prvá odvážna špekulácia a nepriamy opatrný náznak kresťanského autora preniesť pohanské učenie o zjednotených dvojbožstvách (ako napríklad dvojica Hermes-Toth) do kresťanstva, do kresťanskej cirkvi. Teda učenie o božskej dvojici, z ktorej sa neskôr vyvinula božská trojica.
    • Problém ale spočíva v tom, že aj keby sme uznali existenciu zjednoteného dvojbožstva, stále biblické pasáže hovoria o Synovi ako o nižšom a podriadenom božstve ako Otec, čo je podľa kresťanov neprípustná heréza. Cirkevní otcovia, keď hovorili o dvojbožstve tak, vždy hovorili o Ježišovi ako o nižšom bohovi ako Otec, napríklad Tertulián.
    • Čo ale potom urobiť s biblickými pasážami, ktoré božstvo Krista jasne spochybňujú a ktorých je oveľa viac? Biblia by sa nemala vytŕhať z kontextu, ale treba ju vnímať komplexne. A čo urobíme z uvedenými cca 50 pasážami, ktoré explicitne spochybňujú božstvo Krista?
    • Na druhej strane „Ja a Otec sme jedno“ ešte nič nenapovedá o jednote potrebnej pre božstvo Krista a božskú trojicu. Aj bežní rádoví kresťania sa snažia byť v jednote s bohom a to neznamená ešte aby bol rádový veriaci osobou v Božskej trojici.
    • Pasáž „vo mne je Otec a ja v Otcovi“, Kralická Biblia „že Otec ve mně jest, a já v něm“ tiež nie je jednoduchá ani jednoznačná na preklad. … A predsa som si dodatočne našiel čas na revíziu prekladu. Doslovný preklad je nasledovný: „Otec vo mne, ja v sebe. Grécke slovo autos je nesprávne preložené. Takže ospravedlňujem sa za hore uvedený text. Vôbec sa ani v náznaku nejedná o nejakú nadštandardnú jednotu otca a syna v uvedenej biblickej pasáži. Biblickí prekladatelia si uvedomujú veľké problémy s božstvom Krista, tak musia manipulovať a prekrúcať preklady Biblie aby to vyzeralo, že tak aspoň niečo je.
 

Manipulácia prekladu Rim 9:5 v prospech Božstva Krista

 
Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.
 
Preklad Kralickej Biblie už z ďaleka nie je taký jasný:
Jejichž jsou i otcové, a ti, z nichžto jest Kristus podle těla, kterýž jest nade všecky Bůh požehnaný na věky. Amen.
 
Stačí len drobne upraviť preklad, nezmeniť ani jedno slovo v Kralickej Biblii, len čiarkou rozdeliť na dve vety a zrazu Kristus prestane byť Boha a veta má úplne iný význam:
Jejichž jsou i otcové, a ti, z nichžto jest Kristus podle těla, kterýž jest nade všecky.
Bůh požehnaný na věky. Amen.
 
A naozaj je Kristus „nad všetkým“ ako sa prekladá v Biblii?
Grécke slovo „pás“, ktoré teológovia prekladajú ako všetkým ma veľmi nejasný význam. Zvlášť to, že strongové číslo G3956 πᾶς, πᾶσα, πᾶν má veľmi netradičný mnohotvar, čo by napovedalo na mnoho významov. V Biblii skloňované ako πάντων) . To by bolo veľmi zaujímavé ak by sa k tomuto vyjadril nejaký sekulárny skúsený prekladateľ staro-gréčtiny.
 
A naozaj je Kristus „nad všetkým“ ako sa prekladá v Biblii?
Teraz si podrobnejšie rozoberieme predložku „nad“, ἐπί, [epi].
Aj teologické slovníky dávajú tejto predložke mnoho významov. Sekulárny slovník tu.
Lepší preklad by bol „na všetkom“, „pri všetkom“ ako „nad všetkým“, čo by už radikálne zmenšilo božské vlastnosti Krista.
 

Ježišove Božské super-schopnosti. Manipulácia prekladov. List Filipanom - Flp 3

On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
 
Kralická Biblia:
„Kterýž promění to tělo naše ponížené, tak aby bylo podobné k tělu slávy jeho, podle mocnosti té, kteroužto on mocen jest i všecky věci podmaniti sobě“.
 
Preklad Kralickej Biblie je ďaleko viac opatrný s Kristovými Božskými super schopnosťami. Kresťanské cirkvi sa vyžívajú v manipulácii prekladov. Čím mladší preklad, tými viac zmanipulovaný. Kralický preklad hovorí skôr o tom, že Kristovi pomôže mocnosť so vzkriesením tela. Pod pojmom mocnosť sa zrejme metaforicky myslí Boh Otec.
Na podrobnejšiu lingvistickú analýzu, už žiaľ nemám čas.
 

Ďalšie Biblické pasáže

Vybral som nielen pasáže ktoré podporujú moje videnie, ale dokonca v tomto článku som dal ešte väčší priestor argumentácii náboženských fanatikov, ktorí majú opační názor ako ja.
 
Hebr 2,7
Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil
(Najvyššie možné antikresťanské rúhanie v Biblii označiť Ježiša ako menšieho od anjelov).
 
Ján 14:28
Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja.
(Ježiš ako podriadená a nižšia bytosť Otcovi. Kacísrska veta v Biblii. To ak by na kázni povedal katolícky kňaz, že Syn je niečo menej ako otec, na druhý deň dostane od biskupa suspenzáciu)
 
1 Kor 11,3
Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.
(Kacírska anti-kresťanská a anti-Trojičná myšlienka, že Otec nie je rovný ale je hierarchicky nadradený Synovi)
 
Ján 17:3
A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
(Z kontextu jasne vyplýva, že daný Biblický autor nepovažoval Ježiša za boha. Takýchto a podobných pasáži nájdeme v Biblii minimálne cca 50)
 
Ježiš jej povedal: "Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.
(Ježiš dáva jasne najavo, že nie je bohom, ale len bežným veriacim, ktorý tiež verí a potrebuje veriť v Boha)
 
No darmo si ma ctia,
lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«
Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov."
A hovoril im: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.
(Síce pasáž mimo témy, ale veľmi aktuálne pre súčasnú cirkev, ktorá si vytvorila viac príkazov a zákazov ako je v samotnej Biblii, ako napríklad zákaz antikoncepcie, masturbácie, vytvorenie učenia o dedičnom hriechu, pekle ako večnom treste, homofóbne učenie a mnoho ďalšieho)
 
Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš,
(Z kontextu jasne vyplýva, že Ježiš nie je Boh, ale len prostredník medzi Bohom a ľuďmi)
 
A na mieste, kde sa im hovorilo:
»Vy nie ste môj ľud«,
tam sa budú volať Synmi živého Boha."
(gnostický prvok v Biblii. Boží Syn nie je len Kristus ale každý človek)
 
A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno
ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.
Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.
(Ďalšia pasáž spochybňujúca božstvo Krista. Ak by bol Kristus boh, nemusel by sa modliť)
 
a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista,
ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.
(takýchto a podobných pasáži nájdeme v Biblii minimálne 50. Z kontextu textu jasne vyplýva, že autor neuznáva Božstvo Krista. Boh je jedna entita a Kristus je oddelená druhá entita. Sám Kristus nie je dostatočne mocná bytosť aby priniesla „blahoslavenú nádej a príchod slávy“. Kresťania nevedia čítať Bibliu s porozumením. Nechápu, že táto pasáž nielenže nepodporuje Božstvo Krista ale hovorí aj priamo proti nej. Ak teda autor Biblie veril v Božskú a ľudskú podstatu Krista, tak v súvislosti s druhým príchodom Krista by zdôraznil tú Božskú podstatu čo neurobil)
 
Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha
a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha."
(pasáž nijak nepodporuje božstvo Krista)
 
A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život.
Deti moje, chráňte sa modiel!
(Správna Interpretácia. Autor týmto nechcel povedať, že Ježiš je boh, ale vysvetľuje že pod pojmom „Pravý“ myslí Boha)
 
Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov.
Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.
(Argument preexistencie Krista, ktorí posilňuje jeho božstvo.
Dokonca aj medzi teológmi hlavného prúdu existuje zhoda, že kniha zjavenia je najmenej autentická a je to najmladšia kniha zo všetkých a napísaná s dlhým časovým odstupom od ostatných evanjelií a listov. Mnohí teológovia považujú knihu Zjavenia za apokryfnú, to znamená, že nič by neprotestovali ak by bola z Biblie vylúčená úplne)
 
A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky
(Ježiš nie je boh, pretože nemá schopnosti sprostredkovať Ducha Svätého priamo ale musí o to poprosiť Otca)
 
Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som."
(posilňujúci argument pre božstvo Krista, ktorý nebol stvorený ale žil odveky. Netreba ale Bibliu vytŕhať z kontextu. Opačných argumentov v Biblii sa nájde viac.
Alternatívny preklad je: „Prv ako sa Abrahám narodil, ja som existoval“, čo by mohlo naznačovať reinkarnáciu, resp preexistenciu všetkých duší pred inkarnáciou, nielen Ježiša. V gréckom prostredí kedy autor písal Jánove evanjelium, bola reinkarnácia veľmi známa s hermetickej filozofie, takže nikto nemôže túto moju interpretáciu úplne zavrhnúť)
 
aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
 
Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
(posilňujúci argument dôležitosti a tým nepriamo božskosti Krista)
 
On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia,
(posilňujúci argument pre božstvo Krista, ktorý nebol stvorený ale žil odveky. Netreba ale Bibliu vytŕhať z kontextu. Opačných argumentov v Biblii sa nájde viac)
**************************
Mimoriadne zaujímavá je pasáž Biblie, kde Ježiš odmieta aby sa mu klaňali. Jasný argument proti uctievaniu a božstvu Krista.
 

Keď nás Ježiš všetkých spasil, musí byť predsa Boh

Aj takýto teologický argument sa môže objaviť.
Teraz si už presne nepamätám, ktorý z cirkevných historikov to písali vo svojich publikáciach či to bol prof. Bart D. Ehrman alebo prof. Jeffrey A. Trumbower ale jeden z nich spomínal, že prvý kresťania neverili, že Kristova obeta smrť na Kríži bude stačiť, preto sa veľmi tešili na mučenícku smrť aby tak doplnili Kristovu obetu pre účel spásy. Prví kresťania verili že ich mučenícka smrť prispieva na spásu ľudstva podobne ako Kristova smrť.
Mimochodom niektorí súčasní kresťania hlavného prúdu sa posmievali gnostikom, že sa veľmi tešili na smrť až to trochu zaváňalo túžbou po samovražde, pričom mnohí ne-gnostickí kresťania robili sami to isté
 

Michal Patarák o vykúpení Ježišovou krvou

Hoci Patarák je lekár, hovorí veľmi zaujímavé a obohacujúce filozofické argumenty kritizujúc kresťanstvo hlavného prúdu. Upozorňujem špeciálne na podnadpis jeho článku:
Čo je viac: narodenie alebo smrť?
 

Súvisiace články

 

Svedkovia Jehovovi neuznávajú Božstvo Krista. Ich učenie je najbližšie k Biblii a k viere prvých kresťanov

Hneď prvou vetou chcem zabrániť akémukoľvek nepochopeniu a hovorím, že nie som akýmkoľvek sympatizantom jehovistov a mám na nich jednoznačne negatívny názor.
                         Zaujímavou teologickou otázkou zostáva prečo vlastne väčšina kresťanov nepovažuje jehovistov za kresťanov. Dôvod je zrejme ten, že jehovisti neuznávajú Božstvo Krista a Božskú Trojicu. Tým, že vo verejnej mienke nie sú jehovisti považovaní za kresťanov aj napriek tomu, že ich učenie je najbližšie k Biblii, je možné považovať ako oprávnenú krivdu voči nim.
Mimochodom kresťanská odnož adventisti majú najbližšie učenie k jehovistom a nikto nepochybuje že aj adventisti sú kresťania. Adventisti narozdiel od jehovistov uznávajú božstvo Krista a božskú trojicu. Adventisti a jehovisti majú spoločné to, že obaja veria na anihilacionizmus, to znamená že za normálnych okolností bez Božej milosti po smrti nezomiera len telo ale aj duša a tiež je to viera ktorá spochybňuje peklo ako večný trest. Bezbožných Boh potrestá tak že ich duše spáli v ohni a potom daná duša zanikne.
Nie vo všetkom sa jehovisti riadia Bibliou ako napríklad zákaz krvnej transfúzie či veľmi aktívna evanjelizácia, to jest veľmi aktívne šírenie svojej kresťanskej viery, bolo prvým kresťanom a Biblii úplne cudzie.
Spoločný znak adventistov a jehovistov je aj prehnaný dôraz na knihu zjavenia a očakávanie skorého príchodu Krista. Ako aj adventistom tak aj jehovistom sa stali ošklivé trapasy, že ich predpovede konca sveta boli neúspešné. Mimochodom podobné trapasy sa stávali aj prvým kresťanom. Pohanský filozof Celsus kritizoval, že prví kresťania predali všetok svoj majetok, pretože verili, že sa druhého príchodu dožijú. Náboženskí vodcovia prvých kresťanov sa na tomto majetku poriadne nabalili. Takže áno, adventisti a jehovisti a prví kresťania majú toho veľa spoločného.
Jehovisti tiež veria, že spásu, respektíve večný život dosiahne presne len 144 tisíc vyvolených, pretože dávajú prehnane vysoký dôraz na knihu zjavení. Je to psychologicky zotročujúca teológia, ktorá človeka núti byť náboženským fanatikom aby daný veriaci patril do tohto malého počtu.
                         Medzi kresťanmi sa šíria hoaxy že jehovisti majú radikálne odlišnú Bibliu, ktoré sa vôbec nepodobá. Jedná sa o predsudky kresťanov hlavného prúdu, ktorí vnímajú jehovistov ako konkurenciu. Biblia jehovistov je verejne dostupná na internete a žiadne dramatické rozdiely tam nie sú.
                         Sú Jehovisti sekta? Môj názor je jasný. Áno Jehovisti sú sekta. Pod pojmom sekta myslíme náboženské spoločenstvo, ktoré svojich členov manipuluje a zotročuje. Toto jehovisti spĺňajú. Problém jehovistov je bigotnosť, náboženský fanatizmus, uzavretosť. Na jednej strane to že neveria na peklo sa zdá byť veľmi liberálna teológia, ale jehovisti majú extrémne „konzervatívnu“, nie liberálnu teológiu. Jeden liberálny prvok v učení ešte neznamená, že sa tak praktizuje celé náboženstvo.
Pre porovnanie ja ako filozof a kritik kresťanstva nenazývam sektu len jehovistov ale aj takzvané kresťanské spoločenstvá z ktorých drvivá väčšina sú spoločenstvá, ktorých základom je náboženský fanatizmus. Nevidím žiaden rozdiel v škodlivosti a v psychologickom zotročení v kresťanských spoločenstvách alebo u svedkov jehovovych. Obe sú rovnako nebezpečné. Rozdiel spočíva v tom ako sa na jehovistov a kresťanské spoločenstvá díva spoločnosť. Spoločnosť je ku kresťanských spoločenstvám viac tolerantná ako k jehovistom a tiež má na nich verejná mienka pozitívnejší názor. Miera psychologického zotročenia u jehovistov a v kresťanských spoločenstvách, ktorých vodcami sú Eduard Heger či Marek Krajčí nemusí byť veľký. Ja dlhodobo bijem na poplach, že spoločnosť ako celok veľmi podceňuje psychologickú manipuláciu v kresťanských spoločenstvách a nepovažuje ich za sektu. Neexistujú žiadne záchranné, psychologické a pomocné centrá ľuďom, ktorí sa stali obeťou kresťanských spoločenstiev.
                         Ďalší problém jehovistov a adventistov je, že neuznávajú, že aj Biblia má chyby, že aj v Biblii sa nájdu aj škodlivé a nebezpečné veci. Považovať Bibliu sa autentické božie zjavenie je chyba. Fanatizmus je chyba.
                         Ďalej treba povedať, že kresťanské spoločenstvá majú psychologicky ďaleko lepšie prepracovaný marketing a vedia propagovať svoju vieru čo do psychológie ďaleko viac sofistikovane ako jehovisti.