Filozofická kritika kresťanstva

História: v akého Krista verili prví kresťania?

Kresťania veria v neomylnosť a dokonalosť cirkvi. Katolíci veria že cirkev je čistá pravda. Kresťania veria vo Svätú Božiu Cirkev, ktorá im vždy hovorí pravdu. Ale samotné historické fakty hovoria o tom, že cirkev už po stáročia svojím ovečkám nielenže nehovorí pravdu, ale dokonca aj to, že cirkev je založená na klamstvách už vo svojich úplných základoch. Ale tento článok otvorí kresťanovi oči. To, že v minulosti sa v cirkvi neverilo na Božstvo Krista je pre kresťana naprosto zdrvujúci fakt. Tento článok prinúti každého kresťana zanechať svoju cirkevnú vieru. Niektorí kresťania (hlavne tí praktizujúci a fanatickí) sa môžu aj psychicky zrútiť z tohto článku, upadnúť do depresií alebo ich môže aj „poraziť“. Kresťan si celý svoj zmysel života si zakladal na kresťanstve ale teraz tu je nepríjemný článok, ktorý mu celú jeho vieru spochybňuje. Kresťanovi článok pokazí radosť. Kresťania veľmi neradi čítajú takéto články a často ich ani nie sú schopní dočítať. Pravda je niekedy nepríjemná. Ale aj nepríjemná pravda nás posúva dopredu. K čomu je dobré to šialené besnenie fanatických kresťanských kazateľov, evanjelizátorov, ktorí sa silou mocou snažia strhnúť čo najviac ovečiek na kresťanstvo, ktoré je už vo svojich základoch založené na klamstve? Veď kresťanstvo spochybňuje jeho vlastná história.
Nedaj sa klamať cirkvou! Maj svoj rozum!
 
Do roku 325 existovali len dvojakí kresťaniaariáni agnostici. Oboje kresťanské prúdy mali spoločné to, že verili v rovnosť Ježiša a veriacich avšak dvojakým spôsobom:
-ariáni mali viac menej židovskú vieru a Ježiša vnímali ako obyčajného človeka, ktorý mal Ducha Svätého. „Ariánska“ viera existovala už dávno pred biskupom Áriusom, nazýva sa napr. adopcionizmus
-gnostici verili vo filozofiu v mnohom veľmi blízku východným náboženstvám. V Krista verili ako Božieho syna, avšak presne rovnakým Božím synom ako aj Ježiš sa mohol stať aj radový veriaci. Gnóza znamená poznanie, vnímali za dôležité duchovné poznanie a múdrosť. Na rozdiel od ariánov verili v potrebnosť duchovného osvietenia-vzkriesenia už tu na zemi.
           Vznikali aj nemalé spory medzi gnostikmi a ariánmi, ktorí verili v oné duchovné šťastie-vzkriesenie až po smrti
 
Do roku 325 neexistovala žiadna myšlienka, že Ježiš je Boh. A to naozaj nesrandujem, existujú na to dôkazy, fakty hovoria jednoznačne. Totiž z pred roku 325 neexistuje žiaden teologický spis nejakého kresťanského autora, ktorý by neobsahoval, či už ariánsku alebo gnostickú teológiu. Nie je známa ani jedna jedná kresťanská osobnosť, ktorá by prehlasovala, že Ježiš je Boh. Z niekoľko desiatok teológov vyberiem aspoň niektorých:
-mučeník, svätýJustín, žil v rokoch 100-165, zachovali sa jeho bohaté spisy, veril v radikálne ariánsku teológiu. V katolíckej cirkvi je paradoxne napriek tomu veľmi uznávaný ako svätý mučeník
-Tertulian 160 – 225 tiež sa zachovali jeho bohaté spisy, tiež neveril v Krista ako Boha, veril v rovnosť Krista a ľudí
-teológOrigen (185 - 254) veril v ariánsku teológiu. V katolíckej cirkvi považovaný za jedného z najvýznamnejších teológov
-svätýKlement Alexandrijský (150 – 215), bol gnostik, jeho teologické rozsiahle gnostické diela sa zachovali doteraz a je možnosť si ich kúpiť aj v českom preklade. Ide napr. o veľmi jasne gnostické dielo Stromáta
 
Katolícka cirkev vyhlásila za svätého Justína, ktorý povedal, že počatie z Ducha Svätého je pohanský výmysel, teda jednoznačne považoval Ježiša za človeka, nie Boha.
           Katolícka cirkev vyhlásila za svätého aj Klementa Alexandrijského, ktorý bol gnostik.
           Ide o skutočne veľmi paradoxné fakty: prečo vyhlásila cirkev za svätých tzv. heretikov, ktorí popierali Božstvo Krista? Podľa môjho názoru z dôvodu núdze. Keď všetci teológovia s pred roku 325 boli podľa cirkvi heretici, nemohla by z rannej cirkvi vyhlásiť za svätého nikoho a to by bolo ľuďom veľmi divné a podozrivé. Preto cirkev musela konať a niekoho aj s tých „heretikov“ vyhlásiť za svätých
 
Zhrnutie, záver: Je zarážajúcim faktom, že do roku 325 bol Ježiš kresťanmi považovaný za rovných s ľuďmi, teda nie za Boha. Tento fakt bezpochyby nedá spávať významným profesorom teológie, pretože oni o tom vedia, avšak určite to zataja svojim študentom. Je veľmi negatívne, že kresťania sú v obrovskej nevedomosti a nevedia o tejto veci, hoci Božstvo Krista je považované za najzákladnejšiu dogmu kresťanstva
 

História: odkedy bol Kristus považovaný za Boha

Ježiš bol považovaný za Boha až od roku 325. V tomto roku sa udial Nicejský koncil, ktorý riadil cisár Konštantín a to bez účasti pápeža, čo spochybňuje hodnovernosť celého koncilu. Cirkvou zmanipulované historické zdroje nám neudávajú, prečo nebol na koncile zúčastnený pápež. Rozhodne ale z dôvodu, že si pápež a Konštantín spolu nerozumeli. A z tejto oblasti nám môže byť toho zatajené veľmi veľa.
Po Nicejskom koncile bolo nastolené kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo, avšak pozor nie len to!! Cirkev začala dogmu o Božstve Krista veriacim nanucovať násilným a krvou, začalo obrovské prenasledovanie nekresťanov. Nevieme si predstaviť, koľko veľa krvi vtedy muselo pretiecť. Rímska armáda musela byť vyťažená tak ako nikdy pred tým v histórii, pretože musela zabíjať obrovské masy ľudí-nekresťanov, v lepšom prípade ich tvrdo trestať, mrzačiť a podobne.