Filozofická kritika kresťanstva

Prvý ekumenický koncil, Nikejnský koncil (rok 325), bol polyteistický!! A to celkom jasne a dokázateľne.
Tento koncil jasne hlása polyteistickú vieru hovorí o (Bohu) Otcovi a Synovi (Ježišovi) ako o dvoch bohoch.
Kresťania sú snáď najviac hrdí na to, že sú monoteisti, že nie sú žiadni pohania, ktorí veria vo viacero bohov. No bohužiaľ, majú po tejto svojej monoteistickej hrdosti. Dôkazy sú jednoznačné.Niektorí kresťania sa môžu z tohto článku aj psychicky zrútiť, keď si doteraz mysleli, ako imcirkev hovorila vo všetkom pravdu. Vážení kresťania veriaci, cirkev Vás oklamala. Cirkev bola v minulosti politeistická až neskôr sa z nej vyvinulo monoteistické učenie o Božskej Trojici.

A sa ideme pozrieť na konkrétne dôkazy polyteizmu:
Musíme si uvedomiť, že Grécka a Rímska mytológia hovorí, že bohovia mali svojich otcov, synov, vnukov. A Nikejské vyznanie, hoci dá sa povedať že bolo zostavené viac menej podľa učenia Biblie, znie čisto polyteisticky: hovorí o existencii dvoch bohov: boha-Otca a jeho boha-Syna (Ježiša).
A navyše musíme počítať s tým, že až po Nicejskom koncile bolo v Rímskej ríši oficiálne zavedené a nanútené kresťanstvo. Dovtedy bolo oficiálne náboženstvo Rímskej ríše pohanstvo. To znamená, že kresťanstvo bolo v Rímskej ríši menšinou a pohanská mentalita bola v spoločnosti omnoho silnejšia ako kresťanská. Preto nie je najmenšej pochybnosti, že aj Nicejské vyznanie bolo kresťanskými veriacimi chápané čisto pohansky. Aj väčšina kňazov a biskupov na koncile boli konvertovaní pohania (alebo ich rodičia), takže mali silné pohanské povedomie a niet pochýb, že chápali tento koncil pohansky. A navyše ak pohania konvertovali po koncile pod krvavým nátlakom štátnej moci ku kresťanstvu, znovu im nič iné neostávalo ako chápať koncil pohansky (lebo aj po pokrstení im pohanské zmýšľanie zostalo).
 
Učenie o Božskej Trojici hovorí, že medzi troma osobami je jednota.Ale v Nicejskom vyznaní sa o žiadnej jednote Otca a Syna (a Ducha Svätého)nehovorí!! A vlastne hovorí, ak zoberieme do úvahy nesprávny prekladjednej podstaty s Otcom. Týmto zlým poupraveným prekladom chcela cirkev ututlať kauzu polyteistického kresťanstva. Slovné spojenie „jednej podstaty“ napovedá, že ide o jednotu troch Božských osôb. Správny preklad „rovnakej podstaty“ ale znamená len to, že Otec aj Syn sú si rovnocenní bohovia, že Ježiš nie je žiaden poloboh ale plnohodnotný boh (totiž hlavný cieľ Nicejského koncilu bolo odsúdiť arianizmus, ktorý neuznával božstvo Krista a považoval Ježiša za obyčajného proroka).
 
Ďalej sa vo vyznaní spomína, že Ježiš nebol splodený Otcom. To znie dosť pohansky (tak ako u bohov v Rímskej mytológii), keď Ježiš bol podľa vyznania splodený Otcom. Nikejský koncil je opravdivou hanbou kresťanstva, keď toľko veľa učenia prebral z pohanskej mytológie!! Slovenský oficiálny preklad je samozrejme zlý, teológovia trápnu kauzu zlým prekladom „zrodený“ snažili ututlať ako sa len dalo. V anglickom preklade sa používa pojem „splodený“
 
Samotný oficiálny text Nicejského vyznania viery (nesprávne preložené slová sú podčiarknuté a opravené):
Veríme v jedného boha Otca vševládneho, Stvoriteľa všetkého viditeľného aj neviditeľného.
A v jedného Pána, Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna,zrodeného(správny preklad: splodeného)z Otca, to jest z podstaty Otca, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha,zrodeného(správny preklad: splodeného), nie stvoreného,
jednej podstaty s Otcom(nesprávny preklad gréckeho slova homoousian, správne nasledovne: „rovnakej podstaty s Otcom“),
skrze ktorého vzniklo všetko - to, čo je na nebi, aj to, čo je na zemi - ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil a vtelil sa, stal sa človekom, trpel a na tretí deň vstal, vystúpil do nebies, príde súdiť živých i mŕtvych.
A vo Svätého Ducha.
Zdroj informácii: https://sk.wikipedia.org/wiki/Nicejsk%C3%A9_vyznanie_viery
https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed
https://en.wikipedia.org/wiki/Homoousian
Ide o naozaj správne opravený preklad z mojej strany a každý si ho môže overiť. Treba si nájsť grécky originál a každé slovo vyhľadať v Google. Existujú prekladové slovníky starogréčtiny do angličtiny. Môžete dať do vyhľadávania dané grécke slovo a anglické slovo lexicon.
Ako si môžete všmnúť v Nicejskom vyznaní viery sa hovorí len o rovnosti Otca a Syna. Teda to, že obaja sú si rovní teda nie je niekto z nich väčší a druhý menší. Avšak o tom, že by bola nejaká jednota ako pri Božskej trojici sa tam nehovorí ani v náznaku.

Súčasní kresťania s veľkou hrdosťou hovoria, ako Rímska ríša v minulosti opustila „primitívne“ pohanstvo a zaviedla „pokrokové“ kresťanstvo. Pravda je ale iná: išlo o pohanské kresťanstvo, cirkev hlásala jednoznačnú polyteisticko-kresťanskú vieru.
Samozrejme, že cirkev sa neskôr zbadala, že sa prepískla a že musí kontrovezrnú pohanskú kauzu v kresťanstve ututlať ako sa len dá. Neskôr sa začalo formovať rozporuplné učenie cirkvi o Božej trojici (tri osoby a predsa jeden Boh): na Chalcedónskom koncile v roku 451 vzniklo Chalcedónske vyznanie viery, kde sa už hovorí prvý krát o jednote Otca a Syna https://cs.wikipedia.org/wiki/Chalkedonsk%C3%A9_vyzn%C3%A1n%C3%AD
 
Neomylnosť cirkvi
A ešte na záver by som povedal jednu perličku: nie je nič smiešnejšie a primitívnejšie na Katolíckej cirkvi ako 1. vatikánsky koncil, ktorý vyhlásildogmu o neomylnosti cirkvi, podľa ktorej oficiálne teologické vyhlásenia a učenia každého pápeža je 100%-ne „pravdivé“ a žiaden pápež sa „nemôže“ mýliť, pretože je tak veľmi silne zjednotený s Duchom Svätým. Ak si spomeniem na dogmu neomylnosti, človek nevie či ma plakať z toľkej zaslepenosti a vymývania mozgov katolíckou cirkvou alebo sa smiať na toľkej hlúposti.
Učenie Katolíckej cirkvi sa x-krát počas histórie menilo, rušili sa staré veci zavádzali nové. Takže aká neomylnosť?
Asi najväčšiu zmenu učenia počas histórie cirkev robila v tom, že učenie cirkvi zmenila z polyteistického na monoteistické.