Vedecká práca od Pier Franco Beatrice: Božská trojica má pohanský pôvod - Práca vo francúzštine od Pier Franco Beatrice: „Helenizmus a kresťanstvo v prvých storočiach našej éry. Metodologické a bibliografické cesty“
Augustín (430) bol vynálezcom zvráteného učenia o dedičnom hriechu Profesor Jeffrey A. Trumbower: Rescue for the Dead The Posthumous Salvation of Non-Christians in Early Christianity Cirkevní otcovia Ďalšie odkazy Pojem hypostáza Kedy vznikol gnosticizmus? Vyučovanie teológie na teologickej fakulte. Cirkevná história
- Menej dôležitá a menej odporúčaná literatúra
Autor Bart D. Ehrman jeho diela. Významný kritik kresťanstva
Moje recenzie na knihy Bart D. Ehrmana
Najviac odporúčam tieto dve jeho knihy nakoľko majú najväčší teologický význam:
How Jesus Became God
Heaven and Hell
uvedené knihy mám aj prečítané
Ehrman je skvelý autor, kde hovorí o viacero historických súvislostiach, cituje tzv. cirkevných otcov čo sú ranno kresťanskí spisovatelia na ktorých sa odvoláva cirkev.Ich názory sú kacírske z pohľadu súčasnej cirkvi. Ranní kresťanskí spisovatelia boli všetci kacíri, tak cirkev sa musí odvolávať aj na nich, hoci veriacim nepovie o nich celú pravdu
hovorí o pravdivej histórii kresťanstva a kresťanských dogiem, tak ako sa naozaj stali, nie ako by sa priala cirkev a veriaci.
Je fascinujúce, že veriaci nepoznajú svoju vlastnú históriu
hovorí o interpretácii Biblie nie tak ako si to interpretuje cirkev ale to čo s tým chcel pôvodný autor povedať
autor je ateista a materialista, čo dáva najavo, je to v jeho článkoch cítiť, trochu mi to lezie na nervy ale inak OK
na niektoré témy máme odlišné názory. Napr. to či v Biblii sú alebo nie sú argumenty o božstve Krista
Tertulián a jeho učenie o božskej trojici
V týchto častiach len dopĺňam svoje poznámky ktoré súvisia
Polyteistické vyjadrenie Tertuliána:Him from His anointing, thus suggesting the proviso that Christ must be the Son, not the Father. How blind, to be sure, is the man who fails to perceive that by the name of Christ some other God is implied, if he ascribes to the Father this name of Christ! For if Christ is God the Father, when He says, "I ascend unto my Father and your Father, and to my God and your God," He of course shows plainly enough that there is above Himself another Father and another God. If, again, the Father is Christ, He must be some other Being who "strengtheneth the thunder, and createth the wind, and declareth unto men His Christ." And if "the kings of the earth stood up, and the rulers were gathered together against the Lord and against His Christ," that Lord must be another Being, against whose Christ were gathered together the kings and the rulers. And if, to quote another passage, "Thus saith the Lord to my Lord Christ," the Lord who speaks to the Father of Christ must be a distinct Being.
Nikejské vyznanie viery. Nikejský koncil
Jedná sa o myšlienky ktoré mi napadli v súvislosti s čítaním kníh autora, doplnenie autora.
Zaujímavosť že nikejsko-konštatinopolské vyznanie viery nehovorí nič o jednom Bohu
Syn a Duch svätý sú v nich označené ako podriadené Božstvá k Bohu Otcovi, čo je z pohľadu súčasnej teológie hlavného prúdu kacírska myšlienka
- Kresťania si neuvedomujú, že Nikejský koncil sa nekonal pre dobro cirkvi. (Viac informácii v uvedených publikáciach). Jednalo sa čisto o politiku. Koncil bol organizovaný cisárom Konštantínom, ktorého znepokojovalo rozdelenie spoločnosti rôznych prúdov kresťanstva a tým aj politická a mocenská nestabilita Rímskej ríše. Koncil nebol zvolaný na podnet biskupov ale na podnet cisára. Preto otvorene vyzval aby sa biskupi nejako dohodli a uzavreli spoločné jednotné vyhlásenie podobne ako tomu dnes v politike hovoríme konsenzus alebo kompromis. Nešlo len o ariánov, Kresťanských prúdov bolo mnoho. Existovali kresťania ktorí vnímali božskú trojicu ako čisto polyteizmus, iní kresťania boli striktní monoteisti monofyziti alebo modalisti. A výsledkom tohto kompromisu bolo prvé formovanie učenia o Božskej trojici čo je niečo medzi polyteizmom a monoteizmom. Zaujímavé, že nikejské vyznanie sa vyhýba v tej dobe veľmi citlivej téme ktorá extrémne rozdeľovala spoločnosť. Nehovorí sa tam nič o tom, či je jeden alebo viacero bohov. Hovorí sa tam len o existencii Otca a Syna, ktorí sú obaja bohovia, pričom syn je nepriamo označený ako nižšie božstvo.
Vedecká práca od Pier Franco Beatrice: Božská trojica má pohanský pôvod
(Niektoré poznámky v tomto článku nájdete v inej literatúre ako v tejto práci profesora, dávam veci do súvislosti). Pier Franco Beatrice je významný uznávaný taliansky profesor religionista. Jeho práca s názvom „The Word Homoousios from Hellenism to Christianity“ je jedna s najsilnejších vedeckých prác čo do spochybnenia ortodoxného kresťanstva. Hovorí o pôvode pojmu homoousios rovnakej podstaty. Po prečítaní tejto práce polovica kresťanov prestane byť kresťanmi, pretože dokazuje silne pohanský pôvod kresťanstva. Pojem homoousios bol neskôr v cirkvi nahradený pojmom hypostasis aby to neznelo tak pohansky. Beatrice hovorí, že pohanskú terminológiu homoousios prikázal sám Konštantín o čom píše aj cirkevný historik Eusebius. Nikejské vyznanie z nikejského koncilu hovorí o základnom bohu Otcovi a jeho podriadenom Bohu ktorí sú rovnakej homoousios.
Ak som správne pochopil profesora Beatrice, tak aj pojem Logos (spomínaný aj v Biblii v kontexte možného Božstva Krista) je pohanská terminológia pre božstvá, ktorú si grécky autor pôvodom konvertovaný pohan na kresťanstvo, prepožičal z pohanstva.
Otec a Syn je to isté čo v pohanskom helenizme / hermetizme bohovia Hermes a Thóth. Panenské počatie boha v hermetizme a v kresťanstve tiež potvrdzuje inšpiráciu zmanipulovať Bibliu podľa pohanských predstáv, čo je tiež dokázané.
Zaujímavé že aj cirkevný otec Tertulián otca a syna popisuje rovnako ako bohov Hermesa a Thótha čo do prirovnania slnko (=Otec) a lúč (=Syn).
The Word “Homoousios” from Hellenism to Christianity
Dôležitá terminológia k pochopeniu profesorovho článku:
Menej dôležité odkazy:
Práca vo francúzštine od Pier Franco Beatrice: „Helenizmus a kresťanstvo v prvých storočiach našej éry. Metodologické a bibliografické cesty“
V tejto práceisú potvrdené informácie z Anglickej Wikipédie o tom, že v Rímskej ríši bola stále veľmi živá a veľmi silná pohanská komunita do 6-7. storočia a teda kresťania nerobili agresívnu evanjelizáciu, pretože neverili v dedičný hriech a zatratenie nekresťanov.
- Kvalitná práca kresťana hlavného prúdu od Anthony Dupont, Catholic University Leuven. Hoci v tejto práci sa teológ priznáva, že má veľmi silné zbožné prianie aby učenie o dedičnom hriechu a krste malo starší pôvod ako Augustín (zomrel v roku 430), aby to zapadalo do jeho cirkevných predstáv, samotná jeho práca dokazuje jasný opak. Aj jeho práca potvrdzuje fakt, že Augustín bol prvý kto objavil zvrátené učenie o dedičnom hriechu ako najdôležitejšie učenie ortodoxného kresťanstva hlavného prúdu. V inom článku podrobnejšie popisujem zvrátenosť učenia o dedičnom hriechu.
- Hlavný prúd súčasného kresťanstva je najviac ovplyvnený Augustínom, hoci v tej dobe bolo jeho učenie naprosto menšinový názor.
- Anthony Dupont potvrdzuje, že Augustín (430) bol vynálezcom zvráteného učenia o dedičnom hriechu.
- Augustín sa odvolával na predchodcov cirkevných otcov Cypriána a Tertuliána, že aj oni hlásali učenie o dedičnom hriechu a naliehavej potrebe krstu. Jedná sa o klamstvo, teológ Dupont nič také nenašiel. Klamára Augustína vyhlásila cirkev za svätého.
- Práca teológa Anthona Duponta je perfektná až na abstrakt, ktorý je zavádzajúce klamstvo. Jadro práce je super. Navzdory tomu, že si dal Anthony Dupont extrémne veľa práce aby našiel staršie učenie o dedičnom hriechu ako Augustín, nenašiel nič.
Profesor Jeffrey A. Trumbower: Rescue for the Dead The Posthumous Salvation of Non-Christians in Early Christianity
Jedná sa o amerického profesora ktorý je čo do súkromného vierovyznania
unitár. Extrémne kvalitná kniha, ktoré musela dať mnoho rokov tvrdej práce. Kniha vyšla aj v oficiálnej tlačiarni Oxfordskej univerzity ako vedecká publikácia.
Kým ja sa zaoberám absenciou zatratenia pre nekresťanov v Biblii, profesor hovorí o téme spásy pre pohanov. Kresťania verili v spásu nekresťanov. Zmenil to až Augustín (ktorý mimochodom ako prvý prišiel s myšlienkou šíriť kresťanstvo násilím).
Tiež sa pán profesor trochu pomýlil s interpretáciou Biblie, keď zabudol citovať aj mnohé výroky z Biblie a cirkevných otcov, keď ako požiadavka pre spásu je všeobecná etika, nie ani tak krst a kresťanská viera. Avšak aj tak sa jedná o zaujímavú publikáciu.
Hovorí o gnostikoch ktorí verili na reinkarnáciu, pričom cieľ je oslobodiť sa od potreby reinkarnácie a postúpiť do vyšších dimenzií.
Hovorí tiež o viacero nie-gnostických apokryfoch, ktoré potvrdzujú vieru v spásu pohanov.
Origenes explicitne veril na reinkarnáciu.
Cirkev reinkarnáciu spochybnila na koncile.
Hovorí o tom, ako Augustín bojoval s Bibliou a veľmi sa mu nepáčili miesta v Biblii, ktoré spochybňujú dedičný hriech to jest trvalé nekonečné peklo pre nekresťanov.
Táto kniha je atómová zbraň proti kresťanstvu. Spochybňuje ortodoxné kresťanstvo v Absolútnych základoch
Profesor Trumbower upozorňuje na najstarší ucelený rukopis Biblie
Codex Sinaiticus. Kým súčasťou Codex Sinaiticus (súčasť kanónu) bola aj kniha Hermasov pastier, súčasné Biblie ju neobsahujú. Hermasov pastier obsahuje silné argumenty v prospech spásy pohanov, čo je v rozpore s učením dedičného hriechu. Cirkev veľmi dobre vedela prečo túto knihu s Biblie odstránila.
Nevýhoda práce profesora Trumbowera je to, že sa problematikou zaoberá zúženým uhľom pohľadu. Nie výlučne ale prevažne sa zaoberá argumentami čo sa týka spásy pohanov ako posmrtný krst pohanov, modlitby za mŕtvych, hoci určite by sa dali nájsť aj priamejšie tvrdenia. Avšak aj tento zúžený uhol pohľadu má veľkú hodnotu.
Profesor upozorňuje na to ako Augustín silne bojoval s Ježišovymi slovami Biblie, že trest v pekle nie je večný ale len dočasný.
Treba si dať pozor aby nedošlo k nepochopeniu profesora. Katolícka cirkev ani po 2. vatikánskom koncile nijak extrémne nemenila učenie o dedičnom hriechu. Dáva len určitú drobnú nádej, nie istotu v spásu nepokrstených detí.
Súvisiace:
Recenzia na jeho prácu. Stručné zhrnutie
Cirkevní otcovia
Všetci cirkevní otcovia (=čo sú spisovatelia, teológovia medzi priamymi Ježišovými učeníkmi a Augustínom) pred Augustínom sú z pohľadu súčasnej kresťanskej teológie extrémni kacíri, heretici, ktorí spochybňujú učenie o Božskej trojici alebo iné extrémne dôležité dogmy, bez ktorých by nebolo kresťanstvo kresťanstvom. Neexistuje ani jeden jediný cirkevný otec, ktorý by nespochybnil súčasné kresťanstvo v absolútnych základoch. Napriek tomu sa aj o týchto kacíroch vyučuje na kresťanských teologických fakultách ako o pozitívnych ľuďoch, ktorí dali základ kresťanstvu, pretože nič iné katolíckej cirkvi neostáva. Pretože potom by o histórii cirkvi medzi prvým až šiestym storočím vyučovať nemohla vôbec.
Zaujímavé že kresťania nepoznajú svoju vlastnú históriu. Pretože keby ju poznali, ich kresťanstvo by spadlo ako domček s karát.
Napriek tomu cirkvi neostáva nič iné ako predsa len na teologickej fakulte vyučovať aj o učení cirkevných otcov, čo je prejav absolútneho zúfalstva, pretože iní teológovia ako len „kacíri“ do 6 storočia neexistujú. Samozrejme výučba na teologickej fakulte je extrémne zmanipulovaná, vyučuje sa tak, že vytrhnú len 1% ich výrokov z kontextu, ktoré cirkevnej viere neodporujú.
Profesor Jeffrey A. Trumbower upozorňuje, že mnoho spisov cirkevných otcov boli zmanipulované. Zmanipulované preklady, existujú rôzne verzie toho istého diela, atď. Neskorší prepisovači, zmanipulovali obsah diel cirkevných otcov tak aby to zapadalo ortodoxnému kresťanstvu.
Na jednej strane na koncile cirkev zavrhla Origenove spisy, na druhej strane ho cirkev dodnes intenzívne cituje, pretože do 6. storočia existujú len „kacíri“ a cirkev nemá na výber. Šialený paradox
aj viacerí cirkevní otcovia sa snažili manipulovať Bibliu svojimi extrémnymi interpretáciami, ktoré vy nenašli pochopenie ani medzi súčasnými konzervatívnymi teológmi. Napr. Tertulián a ďalší sa snažia násilne interpretovať Bibliu, že Biblia potvrdzuje božstvo Krista na základe argumentácie o múdrosti. Jeho logika: Kristus=múdrosť + cituje z Biblie výroky o múdrosti.
Tertulián radikálne znižuje božstvo Krista v Božskej trojici. Otca prirovnáva ku slnku a a Syna k lúču. Syna Ježiša prirovnáva k anjelom. Dnes by ho kresťania považovali za šialeného kacíra, ktorého treba upáliť. Problém, že v tej dobe boli všetci teológovia takýto kacíri.
Cirkevní otcovia ako Ján Chryzostom alebo Augustín, boli posadnutí nenávisťou proti Židom. Môj názor že dôvod ich nenávisti bol ten, židia, ktorí konvertovali na kresťanstvo sa striktne riadili monoteizmom a odmietali božstvo krista. Dominantní boli ale pohania, ktorí konvertovali na kresťanstvo, takzvaní pohanokresťania. Tým bolo ťažké prejsť s polyteizmu na striktný monoteizmus, preto vymysleli učenie o božskej trojici. Zotrvačnosť pohanstva bola silná.
Ďalšie odkazy
Reviewed Work: The Transmission of Sin: Augustine and the Pre-Augustinian Sources. (Religions in Translation) by Pier Franco Beatrice, Adam Kamesar. …. University of Cambridge časopis
https://www.jstor.org/stable/43665489
Moutafov Emmanuel, First Ecumenical Council of Nicaea, 325.
Zaujímavá práca vedca. V práci zdôrazňuje, že koncil nebol ani tak ekumenický ako diktátorský zo strany cisára Konštantína. Konštantín nariaďoval a úloha biskupov bola poslúchať.
A.W. Tozer Theological Seminary .... NICENE TRINITARIAN THEOLOGY: REFUTING THE ETERNAL SUBORDINATION OF THE SON AND THE SPIRIT ..... Audrey E. McCormick
Zaujímavá diplomová práca študentky teológie. Spory o Božskú trojicu neutíchajú ani dnes. V diplomovej práci sa spomína, že v USA je veľmi vplyvná teológia podriadenosti Syna a Ducha Svätého Otcovi. Dokonca autorka sa vyjadruje v kontexte, že sa jedná o väčšinovú teológiu (zrejme v Kalifornii a iných štátoch USA). Dokonca cituje publikácie teológov ktorí spochybňujú teológov ktorí hlásajú podriadenosť Syna a Ducha, čo naznačuje, že tento teologický spor má obrovský význam. Teológia hlavného prúdu hovorí o rovnosti troch osôb v trojici. Faktom je to, že podriadenosť osôb je bližšie Biblickému učeniu ako teológia hlavného prúdu.
Moje poznámky: Ak dáme osobám v trojici rôznu hierarchiu, potom sa posilňuje argument, že kresťanstvo nie je monoteizmus ale polyteizmus-pohanstvo. O adventistoch niektorí teológovia hovoria, že sú polyteisti.
Formulation of the Doctrine of the Trinity in the Fourth Century ….. Victor Beshir
Zaujímavá práca síce ortodoxného teológa. Ak si dobre pamätám, tak spomínal tam, že cirkevný otec Bazil alebo Gregor veľmi zdôrazňoval, že Boh a Otec nie sú to isté a v žiadnom prípade ich netreba stotožňovať, čo naznačuje filozofiu, že je jeden Boh, ktorému sú hierarchicky podriadené osoby. To tiež nie je v súlade s teológiou hlavného prúdu.
Pojem hypostáza
Ďalší cirkevný škandál o téme Božská trojica. Pojem hypostáza používali teológovia pre účel označenie osoby v trojici. Problém ale spočíva v etymologickom význame tohto slova. Slovo bolo v gréčtine známe už stovky rokov dozadu ako existovalo kresťanstvo. Význam slova je jasný. Predpona „hypo-“ znamená v gréčtine „nižší“ „podriadený“. Pojem hypostáza posilňuje argument problematiky podriadenosti osôb v trojici. Akú vieru mali prví kresťania? Verili na 4 Božské entity? Hierarchicky najvyšší Boh, ktorému boli podriadené osoby/hypostázy? To by bolo v rozpore so súčasnou teológiou hlavného prúdu, avšak v súlade s interpretáciou Nickejského vyznania viery zostaveným cisárom Konštantínom.
Kedy vznikol gnosticizmus?
Trochu mimo hlavnej témy, ale dám to sem.
Ehrman prebral hoax teológov hlavného prúdu, že gnosticiuzmus vznikol až v 2. storočí. Opomenul si všimnúť fakt, že j v Biblii máme viacero gnostických prvkov.
Existuje viacero teórii medzi vedcami:
tradiční teológovia argumentujú, že až od druhého storočia, aby oslabili argument, že sám Kristus hlásal gnostické učenie
ďalšia teória je že gnostické učenie začal šíriť Kristus
ďalšia teória že že gnosticizmus existoval ešte pred Ježišom a Ježiš len spopularizoval toto učenie
Gnosticizmus bol silne inšpirovaný hermetizmom, podobne ako aj kresťanstvo hlavného prúdu. rozdiel bol ale v tom, že kým kresťanstvo hlavného prúdu si zobralo s hermetizmus len to najhoršie to jest polyteizmus, gnosticizmus si vybral s hermetizmu to najlepšie.
Vyučovanie teológie na teologickej fakulte. Cirkevná história
kvalita výučby teológie je špeciálne na slovensku extrémne nízka nakoľko síce výučbu platí štát so svojich peňazí ale o tom kto bude vyučovať teológiu rozhoduje biskup. Väčšina ľudí ktorí vyučujú na teologickej fakulte sú kňazi alebo náboženskí fanatici laici. Jedná sa o extrémne zvrátenú logiku v školstve. Vychádza to s vatikánskej zmluvy. Tak obrovskú moc ako má cirkev v súčastnosti, cirkev nemala snáď ani za monarchie. Katolíci kňazi počas štúdia nikdy nič kritické na cirkev nepočuli. V štátoch kde je jasná odluka cirkvi od štátu ako je USA alebo Francúzsko sa môže stať, že teologické predmety vyučuje buď liberálny teológ alebo sekulárny človek.
Najdôležitejší predmet teológie je história cirkvi, ktorá sa však vyučuje na teologickej fakulte extrémne zmanipulovaným spôsobom. To, že do 5. storočia neexistovali iní teológovia ako len brutálni „kacíri“ zo pohľadu súčasnej cirkvi sa úplne zatajiť nedá, avšak pri výučbe teológie sa tieto veci čo najviac bagatelizujú ako to len ide.
Základ kresťanskej viery je postavený na silnej manipulácii a psychologickom zotročení človeka. Keď aj profesor teológie pozná kritické argumenty na adresu cirkvi, nepovie to svojim študentom. Celá kresťanská viera je postavená len na extrémne nekritickom pohľade na cirkev cez ružové okuliare. Nič kritické neexistuje. Naša cirkev je predsa dokonalá, dokonalé božie dielo. …….. Cirkevná mentalita je taká že menšie zlo je kryť pedofilné škandály, ako suspendovať pedofilného kňaza a podať naň trestné oznámenie, čo by poškodilo meno cirkvi. Základ je šíriť len dobré meno cirkvi. Čo i len najmenšia kritika na vlastnú cirkev je neprípustná. Táto mentalita sa prenáša aj do výučby teológie, že aj keby sa profesor teológie dozvedel pravdu o histórii cirkvi, neprezradí to študentom. ………. Tiež profesori teológie sami žijú mimo reality, v bubline, kedy sami čítajú len teológiu vnútro cirkevných autorov a nemajú povedomie o liberálnych teológoch alebo o sekulárnych cirkevných historikoch. Sami sa udržujú v sebaklame.
Keby sa na teologickej fakulte vyučovala celá pravda o cirkvi, tak 99% študentov, by kňazmi nechceli byť
Menej dôležitá a menej odporúčaná literatúra
Autor unitárny, liberálny teológ, Andrews Norton 1786 1853
Autor skôr konzervatívny teológ, s kritickým pohľadom na božskú trojicu
Netrinitárny teológ
Recenzia na knihu podobnú autorovi Ehrmanovi
Unitári, ktorí považujú Bibliu za neomylné zjavenie. Náboženskí fanatici, ale niektoré argumenty môžu mať dobré ako sa kresťanstvo hlavného prúdu neriadi Bibliou. Knihy preložené dokonca aj do češtiny
Konzervatívni unitári, ktorí považujú Bibliu za neomylné zjavenie.. Reformovaná cirkev 21. storočia