Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Silne pohanský pôvod kresťanskej Božskej trojice. Ako a z čoho vnikal kresťanský Boh, mýtus o kresťanskom Bohovi? Vedecko-historické fakty

Nikejský koncil

Navzdory tomu, že nikejský koncil zvolal latinsky hovoriaci cisár Konštantín, jazyk koncilu bola gréčtina a nikejské vyznanie bolo v gréčtine a koncil sa konal vo vtedy grécky hovoriacom meste Nicea, ktoré sa nachádza na území dnešného Turecka. V anglickej Wikipédii sa ale človek dočíta veľmi zaujímavé veci. Otec a syn sú „rovnakej podstaty“ v nikejskom vyznaní viery. Problém spočíva ale v tom, že rovnakej a podobnej podstaty sú v gréčtine takmer totožné slová, ktoré sa líšia len dvoma písmenami. Bolo by veľmi zaujímavé, keby Vatikán a pravoslávna cirkev odtajnili zverejnili najstarší rukopis nikejského vyznania a možno by sme boli veľmi prekvapení, že by tam bol text podobnej podstaty, ktorý je v rozpore s učením o Božskej trojici a znelo by to viac pohansky polyteisticky ako oddelení bohovia. Nehovoriac o tom, že niekedy je z rukopisov veľmi ťažko vyčítať drobné rozdiely v písmenách. Ruku do ohňa by som za to nedal, že pôvodné znenie nikejského koncilu by bolo z pohľadu súčasných kresťanských cirkví heretické.
 
Dole uvedené texty anglickej Wikipédie prezrádzajú silne pohanský pôvod kresťanstva, čo by mnohí súčasní ortodoxní kresťania znášali psychicky veľmi ťažko, pretože je to pre nich extrémne nepríjemná pravda, že kresťanstvo bolo až takto extrémne silne inšpirované tým špinavým hnusným satanským pohanstvom. Články Wikipédie sú veľmi dobre vyzdrojované. Jedná sa o strojový preklad, takže za nepresnosti v preklade sa ospravedlňujem.
Z Wikipédie, z veľmi dlhých článkov som vybral tie najzaujímavejšie časti článkov.
Pre pohanov vôbec nebol problém správne pochopiť učenie o Božskej trojici nakoľko v pohanstve boli veľmi známe dvojbožstvá. Dvaja bohovia ktorí sa vzájomne prelínali, splývali, stotožňovali do jedného boha, že nebolo jasné, či sa jedná o jedného boha alebo viacero podobne ako je súčasné učenie o Božskej trojici. Všimnite si, že Nikejské vyznanie nehovorí o božskej trojici ale o Božskej dvojici Otcovi a Synovi čo sa nápadné podobá na pohanské dvojbožstvá, ktorých bolo v Gréckej a rímskej mytológii veľa a boli známe. Dvoch bohov uctievať ako jedného bolo veľmi časté. Jeden pohanský boh uctievaný v dvoch osobách, keď použijem terminológiu kresťanskej teológie. Pri dvojbožstvách sa jednalo o stotožňovanie dvoch bohov do jedného najmä ak išlo o boha s podobnými vlastnosťami ale z odlišných kultúr ako dvojica rímskeho a gréckeho boha alebo dvojica gréckeho a egyptského boha ako napríklad boh Hermes a Toth.
 
Poznámka na okraj:
Mimochodom fascinujúce je to, že vyznanie Prvého Konštantínopolskeho koncilu (381) síce hovorí o Duchu Svätom, ale nehovorí, že je rovnakej podstaty s Otcom a Synom, čo by sa považovalo z pohľadu súčasnej kresťanskej teológie hlavného prúdu ako heréza, pretože to zneje príliš pohansky a polyteisticky, pretože Duch svätý je príliš oddelený. O Duchu svätom sa hovorí v kontexte ako o omnoho nižšom Božstve ako Otec a Syn, hoci súčasná kresťanská teológia hlavného prúdu hovorí o rovnosti všetkých osôb v Trojici. Tiež vyznanie nehovorí o Duchu Svätom ako o Bohu ale ako o pánovi, čím je dané jasne najavo, že Duch Svätý je oveľa nižšie božstvo.
Teraz prejdem znovu k Nikejskému vyznaniu. Všimnite, že Otec je označený ako Boh a Syn je označený najprv ako pán a až potom v nasledujúcich riadkoch nepriamo ako boh. Tým dali autori koncilu veľmi jasne najavo, že Syn je nižšie božstvo, podobne ako hlásal aj Tertulián. Nikejské vyznanie je v absolútnom rozpore so súčasnou kresťanskou teológiou.
 
Ponámka na okraj 2:
Apoštol Pavol vo svojom liste 1 Kor8 podrobnejšie vysvetľuje pojem "Pán". Apoštol Pavol vysvetľuje že označenie Ježiša ako Pána znamená jeho označenie ako Židovský Kráľ Mesiáš, ako politický panovník v Božom kráľovstve. Ježiša ako pána dáva do kontextu so svetským panovníkom ako cisárom. A prví kresťania očakávali príchod Krista veľmi skoro a mysleli si že sa toho ešte dožijú. Mimochodom tu je aj dôvod prečo mali z kresťanstva obavy Rímski cisári, pretože kresťanstvo malo extrémne silný politický charakter. Cisárom ani tak nevadila nová náboženská sekta ako to, že kresťania hlásali, že očakávajú skorý príchod panovníka Ježiša, ktorý zavedie "Božie Kráľovstvo". V uvedenej pasáži apoštol Pavol dáva jasne najavo, že pod pojmom "pán" nemyslí Božstvo Krista.
 
To som ale odbočil od témy.
 
Tiež som z Wikipédie vybral citáty, ktoré hovoria o gréckych bohoch ako o Otcovi a Synovi. Nuž veľmi zaujímavá pohanská terminológia v kresťanskej teológii. Túto terminológiu síce používa aj Biblia, ale autori Biblie nie sú židia, nie Ježišovi apoštoli, ale konvertovaní pohania na kresťanstvo, ktorí mali ešte veľmi silne pohanské myslenie.
 

Pohanský boh Hermes stotožnený s kresťanským bohom

Hermes bol mimochodom okrem iného aj patrón zlodejov, boh ktorý pomáha zlodejom, pretože Gréci verili, že bohovia majú veľmi ľudské vlastnosti, vrátane tých zlých. To je jeden z dôvodov prečo sa kresťania tak veľmi dištancujú, že vytvorenie mýtu o kresťanskom bohovi, vytvorenie kresťanského boha bolo inšpirované gréckym bohom zlodejov Hermesom.
Veľmi zaujímavé je to, ako sa vyjadril o Hermesovi svätý Augustín, ktorý ho označil ako proroka ktorý predpovedal kresťanstvo. Veľmi čudné, že bývalému gnostikovi Augustínovi bolo bližšie pohanstvo ako gnosticizmus, proti ktorému tak agresívne bojoval. To, že Augustín znížil Hermesa na proroka, nie je tvrdenie, ktoré by bolo až v takom veľmi rozpore s pohanskou vierou, pretože pohania verili na pohanských prorokov, ktorí sa neskôr stali bohmi. Veľmi čudné že Augustín neoznačil nejakého iného pohanského boha ako predkresťasnkého proroka pretože ich bolo stovky. Nuž dôvod je veľmi jasný prečo Augustín takto rozmýšľal – Augustín veľmi dobre vedel, že nikejské vyznanie viery o Božskej dvojici Otca a Syna je prakticky totožné s pohanským učením o dvojici zjednotených bohov Hermesa a Totha.
                      Priam neuveriteľné je to, že aj napriek tomu že cirkev určite robila všetko preto aby vymazala z histórie svoj pohanský pôvod, zmazať sa to úplne nepodarilo ani do 10. storočia. Autor stredovekej encyklopédie Suda z 10. storočia narovinu hovorí, že Božská trojica bola inšpirovaná Hermesom.
 

Pôvod vytvorenie kresťanského boha: Božská dvojica Helius-Apollo, respektíve Helius-Sol

Poslední pohanskí cisári Rímskej ríše nariadili uctievať ako hlavného boha Helia. Urobili tak inšpirovaní kresťanstvom. Pohanskí cisári verili, že kresťanský boh alebo bohovia sú skutoční a snažili sa ho / ich stotožniť alebo zjednotiť z bohom Heliom respektívne božskou dvojicou Héliom a Apollom.
 
A jedna z najviac zaujímavých viet z Wikipédie, kde sa hovorí o Božskej trojici ešte pred kresťanstvom:
"Zeus, Hádes, Helios-Dionysus, traja bohovia v jednej božskej hlave!"
 

Články z Wikipédie

https://en.wikipedia.org/wiki/Hermes

Ďalší synkretizmus rímskej imperiálnej éry prišiel vo forme Hermanubisa, ktorý je výsledkom stotožnenia Herma s egyptským bohom mŕtvych Anubisom. Hermes a Anubis boli psychopompé, primárnym atribútom vedúcim k ich splynutiu ako rovnakého boha. Hermanubis zobrazený s ľudským telom a šakalou hlavou, ako drží caduceus. Okrem svojej funkcie viesť duše do posmrtného života Hermanubis zastupoval egyptské kňazstvo pri skúmaní pravdy. [56][57]
 
Na prelome 1. storočia nášho letopočtu sa začal proces, ktorým sa v určitých tradíciách Hermes stal euhemerizovaným– teda interpretovaným ako historická, smrteľná postava, ktorá sa v legendách stala božskou alebo povýšenou na božský stav. Tomuto „historickému“ Hermesovi sa pripisovalo množstvo kníh múdrosti a mágie (vrátane astrológie, teozofie a alchýmie), zvyčajne identifikovaného v jeho alexandrijskej podobe Hermesa Trismegista. Ako zbierka sa tieto diela označujú ako Hermetica. [58]
 

V stredoveku

Hoci uctievanie Herma bolo v Rímskej ríši takmer úplne potlačené po kresťanskom prenasledovaní pohanstva za Theodosia I.Hermesa naďalej uznávali ako mystickú alebo prorockú postavu, hoci smrteľnú v 4. storočí nášho letopočtu, kresťanskíučenci . Raní stredovekíkresťania ako Augustínverili, že euhemerizovaný Hermes Trismegistos bol starovekým pohanským prorokom, ktorý vo svojich spisoch predpovedal vznik kresťanstva. [59][60]Niektorí kresťanskí filozofi v období stredoveku a renesancie verili v existenciu „ prisca theologia“, jediného vlákna skutočnej teológie, ktoré spájalo všetky náboženstvá. [61][62]Kresťanskí filozofi používali hermetické spisy a inú starovekú filozofickú literatúru na podporu svojej viery v prisca theologia,pričom tvrdili, že Hermes Trismegistos bol Mojžišovým súčasníkom, [63]alebo že bol tretím v rade významných prorokov. po Enochovia Noachovi. [64][65]
 
V 10. storočí Sudasa pokúsil ešte viac pokresťančiť postavu Hermesa, tvrdiac, že ​​"bol nazývaný Trismegistos pre jeho chválu trojici, hovoriac, že ​​v trojici je jedna božská prirodzenosť." [66]
****************************************************************

https://en.wikipedia.org/wiki/Hermes_Trismegistus

Mnohí kresťanskí spisovatelia, vrátane Lactantius, Augustine, Marsilio Ficino, Campanellaa Giovanni Pico della Mirandola, ako aj Giordano Bruno, považovali Hermesa Trismegista za múdreho pohanskéhoproroka, ktorý predvídal príchod kresťanstva. [16][17]Verili v existenciu prisca teológie, jedinej, pravej teológie, ktorá sa prelína všetkými náboženstvami. Bol daný Bohom človeku v staroveku [18][19]a prešiel cez sériu prorokov, medzi ktoré patrili Zoroastera Platón. Aby kresťania dokázali pravdivosť teológie prisca,privlastnili si hermetické učenie pre svoje vlastné účely. Podľa toho bol Hermes Trismegistus buď Mojžišovým súčasníkom [20], alebo tretím v rade mužov menom Hermes, teda Enoch, Noe a egyptský kňaz, kráľ, ktorý je nám známy ako Hermes Trismegistos [21]. byť najväčším kňazom, filozofom a kráľom. [21][22]
Ďalším vysvetlením v Sude(10. storočie) je, že "bol nazývaný Trismegistos pre jeho chválu trojici, hovoriac, že v Trijici je jedna božská prirodzenosť." [23]
****************************************************************

https://en.wikipedia.org/wiki/Hermeticism

Našli hermetické texty V roku 1945 sa pri egyptskom meste Nag Hammadi. Jeden z týchto textov mal formu rozhovoru medzi Hermesom a Asclepiusom. Druhý text (s názvom On the Ogdoad a Ennead) rozprával o hermetických mysterióznych školách. Bol napísaný v koptskom jazyku, najnovšej a konečnej podobe, v akej egyptský jazykbol napísaný . [31]
Podľa Gezu Vermesabol hermetizmus helenistickým mysticizmom zo súčasného štvrtého evanjelia a Hermes Tresmegistos bol „helénizovanou reinkarnáciou egyptského božstva Thovta, zdroja múdrosti, o ktorom sa verilo, že zbožšťuje človeka prostredníctvom poznania ( gnóza). [32]
****************************************************************
Reinkarnáciasa spomína v hermetických textoch. Hermes Trismegistus sa spýtal:
Ó synu, koľkými telami musíme prejsť, koľkými pásmi démonov, koľkými sériami opakovaní a cyklov hviezd, kým sa ponáhľame k Jedinému? [54]
****************************************************************

Pád človeka

Hlavný článok: Pád človeka
Človek pozorne sledoval stvorenie nous a dostal od Boha ľudskú autoritu nad všetkým stvorením. Človek sa potom vzniesol nad dráhy sfér, aby lepšie videl stvorenie. Potom ukázal podobu Všetkého Prírode. Príroda sa zamilovala do Všetkého a človek, keď videl svoj odraz vo vode, sa zamiloval do Prírody a chcel v nej prebývať. Človek sa okamžite zjednotil s prírodou a stal sa otrokom jej obmedzení, akými sú sexa spánok. Týmto spôsobom človek stratil reč (stratil „Slovo“) a stal sa „ dvojitým“, pričom bol smrteľným telom, ale nesmrteľný duchom, a mal autoritu nad celým stvorením, no podliehal osudu. [62]

Alternatívny popis pádu človeka

Alternatívna správa o páde človeka, zachovaná v Isis, prorokyni jej synovi Horusovi, je nasledovná:
Boh, ktorý stvoril vesmír, stvoril divízie, svety a rôznych bohov a bohyne, ktorých ustanovil do určitých častí vesmíru. Potom vzal tajomnú priehľadnú látku, z ktorej vytvoril ľudské duše. Ustanovil duše do astrálnej oblasti, ktorá je tesne nad fyzickou oblasťou.
Potom pridelil duše, aby vytvorili život na Zemi. Odovzdal dušiam časť svojej tvorivej látky a prikázal im, aby prispeli k jeho stvoreniu. Duše potom použili látku na vytvorenie rôznych zvierat a foriem fyzického života. Čoskoro potom duše začali prekračovať svoje hranice; podľahli pýche a túžili sa rovnať najvyšším bohom.
Boh bol nespokojný a vyzval Herma, aby vytvoril fyzické telá, ktoré by za trest duše uväznili. Hermes stvoril ľudské telá na zemi a Boh potom povedal dušiam o ich treste. Boh nariadil, že ich bude čakať utrpenie vo fyzickom svete, ale sľúbil im, že ak ich činy na Zemi budú hodné ich božského pôvodu, ich stav sa zlepší a nakoniec sa vrátia do nebeského sveta. Ak by sa to nezlepšilo, odsúdil by ich na opakovanú reinkarnáciu na Zemi. [63]

****************************************************************

https://en.wikipedia.org/wiki/Helios

V neskorej antikeHelios nahromadil množstvo náboženských, mytologických a literárnych prvkov od iných božstiev, najmä od Apolla a rímskeho boha slnka Sol. V roku 274 nášho letopočtu, 25. decembra, rímsky cisár Aurelianuszaviedol oficiálny štátny kult Sol Invictus (alebo Helios Megistos, „Veľký Helios“). Tento nový kult spájal obrazy nielen spojené s Héliom a Solom, ale aj množstvo synkretickýchprvkov od iných božstiev, ktoré boli predtým považované za odlišné. Iné synkretické materiály z tohto obdobia zahŕňajú orfický hymnus na Hélia; takzvaná Mithrasovaliturgia, kde sa hovorí, že Helios vládne živlom; kúzla a zaklínadlá vyvolávajúce Hélia medzi gréckymi magickými papyrusmi; Hélia Hymnus naod Prokla; Juliánova, reč Helioviposledný postoj oficiálneho pohanstva; a epizóda v Nonnus' Dionysiaca. [439]Hélios je v týchto dielach často stotožňovaný nielen s božstvami ako Mithraa Harpokrates, ale dokonca aj s monoteistickým židovsko-kresťanským bohom. [440]
 
Posledný rímsky pohanský cisár Julianurobil z Hélia primárne božstvo svojho obnoveného pohanského náboženstva, ktoré spájalo prvky mitraizmus novoplatonizmom. Pre Juliana bol Helios trojicou: Jediný, ktorý riadi najvyššiu ríšu obsahujúcu Platónove formyalebo zrozumiteľných bohov; Helios-Mithras, najvyšší boh Intelektuálnej ríše; a Slnko, fyzický prejav Hélia v Enkozmickej alebo viditeľnej ríši. Pretože primárnym umiestnením Hélia v tejto schéme bola „stredná“ sféra, Julian ho považoval za sprostredkovateľa a zjednocovateľa nielen troch sfér bytia, ale všetkých vecí (čo bol koncept pravdepodobne importovaný z mithraizmu a tiež mohla byť ovplyvnená kresťanskou myšlienkou Logosu). [54]Juliánova teologická koncepcia Hélia bola opísaná ako „prakticky monoteistická“, na rozdiel od skorších novoplatonikov, ako bol Iamblichus, [54]hoci zahŕňal aj iných tradičných bohov uctievaných v starovekom Stredomorí ako odlišné entity a tiež určité princípy resp. prejavy, ktoré vychádzajú z Heliosu. [54]
 
V mnohých papyrusoch je Helios tiež silne identifikovaný s Iaom, menom odvodeným od hebrejského boha Jahveho, a zdieľa niekoľko jeho titulov vrátane Sabaotha a Adonai. [14]Je tiež asimilovaný ako Agathos Daemon(nazývaný „Agathodaimon, boh bohov“), ktorý je aj inde v textoch identifikovaný ako „najväčší boh, pán Horus Harpokrates“. [14]
*****************************
V dochovanom fragmente z hry Helios sprevádza svojho syna na jeho nešťastnej ceste do neba a snaží sa mu dať pokyny, ako riadiť voz, zatiaľ čo on jazdí na náhradnom koni menom Sirius, [121]ako niekto, možno pedagóg, informuje Clymeneo Faethónovom osude, ktorú pravdepodobne sprevádzajú otrokyne:
Vezmime si napríklad tú pasáž, v ktorej Helios, keď podáva opraty svojmu synovi, hovorí:
„Jazdite ďalej, ale vyhýbajte sa horiacemu líbyjskémutraktu;
Horúci suchý vzduch spustí vašu nápravu:
Smerom k siedmim Plejádamzachovaj svoju stálu cestu."
A potom-
"To povedalo, že jeho syn neohrozene schmatol opraty,
Potom udrel boky okrídlených pretekárov: zviazli
Ďalej na prázdnej a kavernóznej klenbe vzduchu.
Jeho otec nasadne na ďalšieho koňa a jazdí
Varovným hlasom usmerňujúcim svojho syna. 'Jazdite tam!
Otoč sa, otoč svoje auto takto."
— Euripides, Phaethon fragment 779[122]
*****************************
Toto vnímanie je možno odvodené zo skoršieho protoindoeurópskeho náboženstva, v ktorom sa predpokladá, že Slnko bolo predstavované ako oko *Dyḗus Pḥatḗr(pozri Hvare-khshaeta). Orfické príslovie, ktoré údajne vyslovilaveštba Apolla, znie:
 
"Zeus, Hádes, Helios-Dionysus, traja bohovia v jednej božskej hlave!"
 
Aj keď sa zdá, že spojenie Hélia so Zeusom nemá základ v ranom gréckom kulte a spisoch, napriek tomu existuje veľa príkladov priamej identifikácie v neskorších dobách. [494]Z helenistického obdobia sa zrodil Serapis, grécko-egyptské božstvo, ktoré Gréci chápali ako chtonický aspekt Dia, ktorého slnečnú povahu naznačuje Slnečná koruna a lúče, s ktorými ho Gréci zobrazovali. [495]O
***********************
Kult Helios/Sol mal v Eretz Israelpozoruhodnú funkciu ; keďže cisár bol považovaný za vládcu sveta, pozdrav jeho postavy pravou rukou bol uznaný ako symbol moci; Hélios bol patrónom Konštantína Veľkého, a tak sa tento vládca stotožnil s Héliom. [544]Konštantín vo svojom novom hlavnom meste Konštantínopolezrecykloval sochu Hélia, aby na svojom portréte reprezentoval sám seba, ako to urobil Neroso Solom, čo medzi pohanmi nebolo nezvyčajné, [545]a postavenie cisárov v r. Galeriov oblúkje porovnateľný s pozíciou Helios/Sol na Diebergovej doske [546]a tiež v razení mincí. [547]
***********************
***********************