Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Prečo je Biblia najsilnejšia protikresťanská kniha? Prečo cirkev hrozila trestnom smrti za vlastníctvo Biblie? Kresťanské dogmy a ich história. Neznáme fakty z histórie kresťanstva. Nebo a peklo, dedičný hriech

V tomto článku sa zaoberám predovšetkým témou kritiky kresťanstva na základe Biblie. Najdôležitejšie dogmy kresťanských cirkví nemajú oporu v Biblii. Málokto si uvedomuje, že kresťanstvo a Biblia nemajú prakticky nič spoločné.
                       Nakoľko kresťanstvo je egregor, ktorý má veľmi silnú ochranu, je žiaľ extrémne málo ľudí, odborníkov, ktorí sa zaoberajú kritickým pohľadom na kresťanstvo. Žiaľ nie je dôležité čo je pravda, ale čo si myslí väčšina a kolektívne vedomie, ktoré žiaľ nie je naklonené pravde. Snažím sa veriť, že raz príde doba osvietenia, kedy sa roztrhne vrece s odborníkmi ktorí kritizujú kresťanstvo (snáď tomu dôjde do nejakých 100-200 rokov).
Je extrémne málo odborníkov, ktorí sa kriticky zaoberajú vedeckým bádaním kresťanstva, ako je história kresťanstva, história vývoju dogiem kresťanstva, či vedecký výskum manipulácii prekladov Biblie.
Ďalej je veľmi dôležité aby sa v mojich šľapajách vydali aj mnohí vedeckí pracovníci a osobnosti / autority s akademickej obce, pretože to významne prispeje na osvetu.
 

Môj názor na kresťanstvo, Bibliu

Náboženstvo a cirkev je nástroj zotročovania ľudí. V Biblii je mnoho nezmyslov, ale dajú sa tam nájsť aj veľmi pozitívne, inšpiratívne, poučné múdrosti.
 

Môj prístup ku kritike kresťanstva

väčšinou kontrolujem preklady Biblie v pasážach, ktoré potvrdzujú najdôležitejšie dogmy / doktríny kresťanstva. Najčastejšie tento typ bádania ukáže, že preklady boli zmanipulované, prekrútené sfalšované. Veľmi smutné, že som zrejme prvý bádateľ kresťanstva, ktorý sa tým zaoberá. Tiež veľmi smutné, že to nenapadne samotných kresťanov, to skontrolovať.
 

Najdôležitejšie kresťanské dogmy

Prečo sa oplatí byť kresťanom? Prečo sú kresťania kresťanmi? Čo je najsilnejšia motivácia byť kresťanom?
Toto sú veľmi dôležité otázky.
Ak nebudeš kresťanom, ak sa nedáš pokrstiť, ak nebudeš veriť v kresťanskú predstavu Boha, ak nebudeš členom cirkvi, Pánbožko ťa usmaží v pekle na nekonečne dlhý čas.
Naopak ak budeš poslušným členom cirkvi, po smrti získaš výhodu a skončíš v nebi. Čím budeš viac poslušný cirkvi, tým väčšiu odmenu a tým lepšie miesto získaš po smrti v nebi.
Základná motivácia byť kresťanom je strach, strach z pekla.
A prečo sa vlastne dostaneš do pekla ak nebudeš pokrstený kresťan? Pretože každý človek zdedil dedičný hriech. Ústredná dogma kresťanských cirkví je že krst zmyje z človeka dedičný hriech, ale nie úplne. Ak chceš byť spasený (to jest dostať sa po smrti do neba) stále musíš byť závislý na cirkvi, stále sa musíš neustále dočisťovať od dedičného hriechu a to prijímaním kresťanských sviatostí a zúčastnením sa na omšiach.
Tvojou povinnosťou je ľudí zachraňovať a šíriť ďalej kresťanstvo aby boli ľudia spasení: to jest robiť evanjelizáciu. Šíriť kresťanstvo nekresťanom a neaktívnych nepraktizujúcich kresťanov robiť aktívnymi, praktizujúcimi a robiť z nich podľa možnosti čo najväčších náboženských fanatikov.
 

Tvrdé prenasledovanie ľudí za vlastnenie Biblie samotnou cirkvou. Prečo? Pretože Biblia je najsilnejšia protikresťanská a proticirkevná kniha

Žiaľ vo verejnosti málo známy historický fakt, ale cirkev viedla tvrdé prenasledovanie za vlastnenie Biblie. Dôvod je naprosto jasný jednoznačný. Viac antikresťanskú a anticirkevnú knihu ako Biblia nenájdete. Biblia nepodporuje žiadnu dôležitú kresťanskú dogmu a tomu sa já práve podrobne venujem.
Je to šialené, ale ešte okolo roku 1850 boli v Európe pálené preklady Biblie. Je to naozaj neuveriteľné!!
Dovolené vlastniť Bibliu mal len kňaz. A aj to len v jej latinskom preklade (Vulgáta). Cirkev robila všetko preto, aby bola Biblia čo najmenej dostupná. Neskôr bola Biblia dovolená aj laikom, ale preklad Biblie bol zakázaný. Latinčine rozumel málokto.
V praxi však Vulgáta bola nepoužiteľná ani pre ľudí znalých latinčiny – doslovný preklad starovekej gréčtiny je nezrozumiteľný, nejednoznačný. Vulgáta je dostupná tu.
Bibliu bolo dovolené čítať len s kňazom, pričom kňaz mal Bibliu dovolené vykladať len v súlade s oficiálnym učením cirkvi, takže mal zakázané čítať časti Biblie v rozpore s učení cirkvi.
Dôvody tvrdších zákazov Biblie bola existencia gnostikov, katarov (13. storočie), ale tiež aj reformátorov. Ako aj katari tak aj mnohí reformátori (unitári, unitarizmus, odkaz2) neuznávali Božskú trojicu ani božstvo Kristanakoľko samotná Biblia toto učenie spochybňuje.
Prvé zrozumiteľné preklady Biblie v katolíckom politickom prostredí existovali prakticky až po páde monarchie, po roku 1900 tesne pred 1. svetovou vojnou.
Dobre vyzdrojovaný článok Wikipédie z ktorého som čerpal.
Preklady Biblie boli na zozname cirkvou zakázaných a cenzurovaných kníh Index librorum prohibitorum, (anglicky). (Len ako taká poznámka na okraj, je zaujímavé akú obrovskú mala cirkev moc, že dokázala aj svetským panovníkom prikázať aby dodržovali vymáhanie zákazu cirkvou zakázaných kníh a to aj spôsobom teroru).
Poznámka na okraj: saméhoma prekvapilo koľko významných osobností, vedcov,amerických prezidentov,nositeľov nobelových cien majú tzv. unitárnu vieru.
                      Neskôr sa ukázalo, že sa cirkev obávala povolením prekladov Biblie zbytočne. Samotná cirkev podcenila potenciál toho ako dokáže manipulovať svojimi poslušnými veriacimi. Časť nepohodlných pasáži v Biblii cirkev vyriešila úmyselne klamlivými prekladmi. Základ kresťanskej viery je to, že cirkev je prostredníkom Boha. Čo hovorí kňaz či pastor, to je sväté, o tom sa nediskutuje, hoci to môže byť aj ten najviac šialený nezmysel, že čierna je biela a biela čierna.
Keď ľudia, ktorí hlcú ruskú propagandu dokážu veriť na tie najviac bláznivé nezmysli tak o čo ľahšie je ľudí zmanipulovať že Biblia je v súlade s s cirkevnými dogmami aj keď opak je pravda.
                      Je tragikomické, že reformované cirkvi tvrdia, že ich viera je postavená len výlučne na Biblii, sola scriptura. Božská trojica, božstvo Krista a viacero ďalších dogiem je v naprostom rozpore s Bibliou. Mnohí fanatickí kazatelia vášnivé hlásajú, že sa riadia doslova len Bibliou – len akosi sa vo svojom fanatizme pozabudli, že mnoho dogiem v ktoré veria aj protestantské cirkvi nemajú podporu v Biblii a sú v rozpore s ňou.
                      Projekt digitalizácie najstaršieho uceleného rukopisu Biblie Codex Sinaiticus, ktorý odhalil mnoho manipulácii v Biblii, nefinancovala a neorganizovala žiadna cirkev ale nezávislé vedecké inštitúcie, čo je paradoxné. Vidíme ako veľmi sa cirkev bráni tomu aby sa išlo s pravdou von.
 

Kresťanské cirkvi majú takzvanú extrémnu interpretáciu Biblie

Biblia je najsilnejšia protikresťanská kniha, ktorá najviac spochybňuje tie najdôležitejšie kresťanské dogmy. Celé kresťanstvo hlavného prúdu je postavené na extrémnej interpretácii Biblie. To znamená, že:
  • sa jedná o vytrhávanie niektorých pasáži z kontextu,
  • totálne ignorovanie mnohých veršov Biblie ktoré sú v rozpore s dogmami / doktrínami,
  • nadmerné zveličovanie významu niektorých veršov, ktoré boli vytrhnuté z kontextu,
  • extrémna, nelogická a násilná interpretácia niektorých veršov Biblie tak aby to potvrdilo určité cirkevné dogmy
Čo je veľmi smutné, že vo verejnom priestore nemáme osobnosti a organizácie, ktoré by mali významný vplyv na verejnú mienku a upozorňovali na tieto fakty. Stačí rovnaký verš Biblie trochu inak interpretovať a už sa nám cirkevné dogmy zosypú ako domček z karát.
Kým kresťanskí, kňazi, pastori a kazatelia v kostoloch, a kresťanské média, kresťanské noviny, rádia, televízie, ktoré hovoria len o cirkevnej interpretácii Biblie, majú obrovský vplyv na verejnú mienku, naopak filozofovia, ktorí hovoria kritické argumenty na kresťanstvo a kresťanskú teológiu vo verejnom priestore v médiach prakticky nie sú.
Bohužiaľ v našej spoločnosti to funguje tak, že „pravdu“ má vždy silnejší. A cirkev čo do vplyvu na verejnú mienku je bohužiaľ silnejšia. Kašľať na objektívnu pravdu, keď my sme tí silnejší.
 

Cirkev ako nástroj na zotročenie a ovládanie. Cirkev ako najviac sofistikovaný politický nástroj moci v dejinách ľudstva

Média majú veľkú moc. Hoci v minulosti neexistovali média či tlač, cirkev bola ako náhrada médii a šírenia politickej propagandy. Najviac nebezpečná je propaganda vtedy ak sa spojí s náboženstvom, ak je súčasť náboženstva to jest najvyššieho filozofického princípu. Panovníkov menoval priamo pápež. Kritizovať tvrdý diktátorský režim panovníka či monarchie bolo považované za rúhanie sa Bohu, pretože aj panovník je posol Boha. Kritikovi diktátorského režimu bolo vyhrážané že po smrti sa dostane do pekla.
Cirkevná diktatúra fungovala lepšie a efektívnejšie ako súčasné moderné diktátorské režimy, pretože náboženským zastrašovaním ušetrila množstvo finančných nákladov. Nepotrebujete tak veľa silových zložiek na potláčanie kritikov prehnitého režimu, keď stačí veriacich postrašiť peklom.
Oficiálne učenie cirkvi hovorí, že veriaci musí byť poslušný cirkvi. Kto neposlúcha cirkev neposlúcha Boha.
Dokonca aj v modernej dobe je cirkev / náboženstvo používané ako zbraň. Jedná sa o kultúrne vojny a vplyv ruskej propagandy v kresťanstve. Konzervatívnym katolíkom netreba dva krát hovoriť, že kresťania a konzervatívny kresťanskí politici sú prenasledovaní liberálmi, že liberáli sa sprisahali proti kresťanom, že základným zmyslom konzervatívneho kresťana je bojovať proti nepriateľom liberálom. Ruská propaganda sa nemusí veľmi snažiť aby oživila v kresťanoch kresťanský komplex prenasledovania. Každé náboženstvo a politická propaganda potrebuje pracovať s vonkajším nepriateľom.
                      Cirkev bola ako nástroj panovníka, (hoci aj cirkev samotná mala silný vplyv panovníka).
                      Čo musíte urobiť aby ste mali čo najväčšiu moc a aby ste čo najviac ovládali ľudí a spoločnosť? Čo potrebujete preto aby boli ľudia na Vašom (cirkevnom) produkte čo najviac závislí a aby Váš produkt ľudia považovali za nepostrádateľní? Neexistuje nič viac efektívne ako náboženstvo: ak budeš člen cirkvi a budeš cirkvi poslušný dostaneš sa po smrti do neba. Ak nebudeš poslušný cirkvi a nebudeš v cirkvi, pôjdeš do pekla.
Cirkev je sprostredkovateľ Boha. Ak nebudeš poslúchať cirkev, znamená že neposlúchaš Boha a budeš mať pocit viny, že si neposlušný Bohu, ktorého si ranil a nahneval.
Za tvorbou cirkevného systému stáli veľmi inteligentní ľudia – respektíve temné sily, ktoré radili cirkvi sú veľmi inteligentné.
Istý marketingový expert, povedal, že nikto nemá lepší marketing ako cirkev – s tým súhlasím – má úplne pravdu.
 

Dedičný hriech

Všetky kresťanské cirkvi podporujú učenie o dedičnom hriechu, hoci učenie jednotlivých cirkví sa v detailoch líši. Bez učenia o dedičnom hriechu by celá cirkev a kresťanstvo boli z pohľadu veriaceho zbytočné, pretože človek by pre spásu vôbec nepotreboval cirkev a cirkev by bola zbytočná.
                      Dogma o dedičnom hriechu je pilier kresťanstva. Zásadný problém spočíva v tom, že učenie o dedičnom hriechu nemá žiadnu podporu v Biblii, čo si máloktorí kresťania uvedomujú. Napríklad židia judaizmus neuznáva učenie o dedičnom hriechu.
                      Wikipédia, učenie o dedičnom hriechu. Wikipédia pád človeka.Katechizmus katolíckej cirkvi o dedičnom hriechu – pozrite si aj Biblické odkazy v katechizme. Časť Biblie v ktorej sa cirkev odvoláva na dedičný hriech Genezis 3kapitola – odporúčam si aj prečítať katolícke teologické komentáre v Biblii keď kliknete na čísla na okraji.
Špeciálne dôležitý je verš Gn 3, 15. Hebrejské „zera“ neznamená len potomstvo, ale aj potomkovia a deti, čo považujem za správny preklad. Čo do správnej interpretácie Biblie, kontextje jasný, nasledujúca kapitola 4 knihy Genezis kapitola pokračuje popisom detí Evy. Oné nepriateľstvo medzi Evou a hadom sa týka len jej detí, nie celého ľudstva.
Kresťanské cirkvi sa postarali o zlý preklad a zlú interpretáciu tak aby to cirkvi vyhovovalo pre jej mocenské a manipulačné ciele čo najviac.
                      Poznámka na okraj: Gnostickí kresťania túto časť Biblie interpretujú inak. Jahveho, židovského boha nepovažujú za najvyššiu podstatu existencie, nepovažujú ho za skutočného Boha, ale len ako tvorcu ľudstva, ľudského tela. Jahve je bytosť, ktorá väzní ľudskú dušu v tele. Hada naopak považujú za pozitívnu postavu, ktorí sa snažil pomôcť ľuďom sa vyslobodiť z otroctva. Gnostická interpretácia Biblie je veľmi blízka a podobná teórii mimozemského pôvodu Jahveho. O tejto filozofii podrobnejšie hovorí bývalý vatikánsky prekladateľ Biblie Mauro Biglino.
                      Poznámka na okraj2: kresťanstvo tradične považovalo ženy za menejcenné bytosti. Katolícka cirkev zrovnoprávnila ženy až nedávno. Jedná sa o interpretáciu Biblie, že práve žena zvádzala muža aby spáchal dedičný hriech, ktorý sa preniesol na celé ľudstvo.
                      Jeden z dôvodov prečo kresťanské cirkvi manipulujú preklad Biblie, že Božie Kráľovstvo je „medzi vami“ a nie „vo vás“, je aj ten, že je to pasáž Biblie, ktorá by spochybnila existenciu dedičného hriechu. Viac na odkaze.
                      Podoba súčasného učenia o dedičnom hriechu sa v katolíckej cirkvi sa zrejme nevyvinula skorej ako v 11. storočí. Aj keď nejaký cirkevný otec (napríklad Augustín, či Tomáš Akvisnký) si mohol prejaviť názor podporujúci moderné ponímanie, to ešte neznamená, že to bol všeobecne akceptovaný názor v celej cirkvi. Moderní kresťanskí teológovia sú zadubení fanatici a nie sú ochotní skúmať históriu svojich vlastných dogiem.
  • Keď cirkev ešte nezaviedla učenie o dedičnom hriechu, bola cirkev v podstate zbytočná, nepotrebná a nemala takú moc. Kresťanstvo bolo len akýmsi módnym doplnkom navyše. Dôvod prečo cirkev zaviedla Augustínove učenie o dedičnom hriechu bol ten, že cirkvi to prinieslo obrovskú moc. Z tohto dôvodu to bolo lákavé.
  • Po zavedení učenie o dedičnom hriechu, cirkev začala strašiť peklom, a krst a členstvo v cirkvi sa stal existenčný problém aby Vás pánbožko nevysmážal v pekle na nekonečne dlhú dobu. Krst na úplne očistenie od dedičného hriechu nestačí. Krst je len minimálna podmienka pre spásu. Preto sa stávate totálne závislí od cirkvi, aby Vás permanentne očisťovala od dedičného hriechu cirkevnými rituálmi.
  • Súčasní kresťania by spochybnenie dedičného hriechu vnímali za tak vážnu herézu, že by ľudí ktorí neveria na dedičný hriech nepovažovali ani za kresťanov. Bez dedičného hriechu by bol krst zbytočný a čo by to bola za cirkev ktoré by nevyžadovala krst? Súčasní kresťania by prvých kresťanov nepovažovali za kresťanov.
  • Augustín z 5. storočia bol vynálezcom dedičného hriechu. Treba si ale uvedomiť, že muselo prejsť minimálne 200 až 500 rokov kým sa stalo Augustínove učenie dedičného hriechu väčšinovým názorom a oficiálnym učením.
  • Mnohí kresťania by sa psychicky zrútili ak by sa o svojom náboženstve dozvedeli nepríjemnú pravdu, že najdôležitejšia dogma o dedičnom hriechu sa najskôr objavila najskôr od 7. storočia. Veriaci boli brutálne oklamaní cirkvou, ktorá im tají svoju vlastnú históriu
  • kresťania si vytvorili ešte viac despotického boha ako boh Jahve zo starého zákona. Dieťa, ktoré zomrelo skorej ako ho stihli pokrstiť alebo ľudia, ktorí o kresťanstve majú smolu – pánbožko ich bude vysmážať v pekle na nekonečne dlhú dobu.
  • Učenie o dedičnom hriechu je opakom gnosticizmu teda systém ako ľudí čo najviac zortročiť
  • O potrebe a zvyklostiach krstu detí v katolíckej cirkvi. Krstenie detí vyplývalo z učenia o dedičnom hriechu.
 

Krst a nevyhnutnosť krstu. Nikde v Biblii sa nepíše, že krst je podmienka spásy

Základný zmysel kresťanstva je krst. Krstom sa človek stáva kresťanom a je to základná podmienka dostať sa do neba po smrti pretože čiastočne zmyje z človeka dedičný hriech. V prípade katolíckej cirkvi pred Krstom musia rodičia najprv chodiť na školenia ku katolíckemu kňazovi, ktorý im najmä zdôrazňuje že musia dieťa vychovávať kresťansky, dať ho neskôr na náboženskú výchovu a vodiť ho do kostola. Aj pri krstných obradoch rodičia prisahajú, že dieťa budú vychovávať a viesť ho do cirkvi. Dieťa sa krstí v rámci možností čo najskôr po narodení.
Rovnako je to pri sobášnych obradoch – pred sobášom budúci rodičia chodia na školenie ku kňazovi, ktorý ich vysvetľuje zákaz antikoncepcie, zákaz predmanželského sexu a a tiež k tomu aby vychovávali deti kresťansky a viedli ich do cirkvi. Tiež pri sobášnych obradoch manželský pár prisahá, že bude viesť deti k cirkvi.
                      Krst v katechizme katolíckej cirkvi, odkaz 2.
                      Faktom ale je to, že nikde v Biblii sa nepíše, že krst je podmienka spásy. Krst mal u prvých kresťanov úplne iný zmysel a význam ako u súčasných – mal význam znovuzrodenia. Máloktorý kresťan si uvedomuje tento fakt.
                      Alebo presnejšie v Biblii sa predsa len o tom píše len v jednom jedinom mieste v Biblii v Markovi 16. kapitola 16. verš: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“. Existujú veľmi silné vedecké dôkazy, že táto časť bola do Biblie pridaná dodatočne a v starších rukopisoch sa nenachádza. Dokonca aj teológovia hlavného prúdu kresťanstva, či už katolíci alebo protestanti uznávajú vedecký fakt, že Biblia bola v tejto časti zmanipulovaná. Dokonca aj v Slovenskej katolíckej Biblii je poznámka na okraj, že v starších rukopisoch sa táto veta nenachádza.
                      Vždy ak nejaká cirkevná dogma v Biblii chýbala, katolícka cirkev si ju do Biblie dodatočne pridala. Uvádza sa to v uvedenej pasáži o krste alebo pasáž o božskej trojici Johannine Comma.
                      Kresťania si robia tiež obrovské starosti a majú obrovské depresie z toho keď dieťa zomrie skorej ako stihne byť pokrstené, pretože aj také prípady sa stávajú že dieťa zomrie tesne po pôrode. Rôzne kresťanské cirkvi majú na to rôzne názory. Katolícka cirkev len nedávno v 21. storočí za pápeža Benedikta XVI. uznala to, že takéto dieťa má aspoň nejakú šancu byť spasené. Aké šialené nezmysli riešia náboženskí fanatici!!
                      Krst, Wikipédia.
                      Podoba súčasného učenia o krste v katolíckej cirkvi sa zrejme nevyvinula skorej ako v 11. storočí. Aj keď nejaký cirkevný otec (napríklad Augustín, či Tomáš Akvisnký) si mohol prejaviť názor podporujúci moderné ponímanie, to ešte neznamená, že to bol všeobecne akceptovaný názor v celej cirkvi. Moderní kresťanskí teológovia sú zadubení fanatici a nie sú ochotní skúmať históriu svojich vlastných dogiem.
 

Posmrtný život: nebo, peklo, očistec

Katechizmus katolíckej cirkvi o téme. Katechizmus posmrtný život.Kritika konceptu pekla Wikipédia. Peklo v kresťanstve Wikipédia. Spása v kresťanstve Wikipédia.
                      Jedna z vecí, ktorá sa najviac vyčíta jednotlivým kresťanským cirkvám je to, že sa nevedia dohodnúť ani na tej úplne najcitlivejšej otázke jednotnom učení o posmrtnom živote. Samotná Biblia sa o tejto veci vyjadruje rozporuplne. Odlišnosti u jednotlivých cirkví sú dosť veľké. Katolícka cirkev asi ako jediná uznáva očistec.
    Martin Luther a babtisti tvrdia, že duša každého človeka je po smrti v spánku. Pri druhom príchode Krista ľudia ožijú a „dobrí“ ľudia spasení v nebi a „zlí“ ľudia potrestaní v pekle. Aj táto časť má dobrú oporu v Biblii.
    Adventisti tvrdia, že zatratenie neznamená peklo ale smrť nielen tela ale aj duše – teda že aj duša zanikne – jedn sa o tzv. filozofiu anhilicionizmu. Treba povedať, že tento koncept má dobrú podporu v Biblii. Zaujímavý článok z Wikipédia cituje mnohé miesta z Biblie podporujúce argumenty v rozpore s tradičným učením o pekle.
    Na strane druhej máme v Biblii aj argumenty, že duša je živá aj po telesnej smrti.
                      Samotná Biblia Starý aj Nový zákon sa na smrť dívajú veľmi zaujímavo. Jedná sa o filozofiu blízku materializmu alebo agnosticizmu. Aj nový zákon vychádza zo židovskej tradície, že po telesnej smrti je aj duša v hrobe v záhrobí v akomsi stave spánku. Dnes sa nám zdá takéto učenie primitívne, ale vtedy na to ľudia verili. Tento židovský koncept vychádza z filozofie starovekého Egypta – vidíme problematiku múmii. Mumifikovať sa panovníci dali z dôvodu, že podobne ako aj židia a kresťania verili, že duša z telom budú vzkriesené, to znamená že obe znovu ožijú, a duša sa vráti do tela za určitých okolností. V Biblii novom zákone sa nehovorí priamo o spáse – hovorí sa tam len o tom, že veriaci ako odmenu získajú po smrti život, to znamená, že duša sa znovu vráti do tela a telo ožije. Katolícka cirkev verí že po telesnej smrti bude duša vždy pri plnom vedomí ale pri druhom príchode Krista sa duša vráti znovu do tela. Z tohto dôvodu katolícka cirkev povolila kremáciu až v 21. storočí z dôvodu, že na cintorínoch už nebolo dosť miesta. Katolícka cirkev verila, že kremácia môže skomplikovať návrat duše do tela, ktoré ma ožiť.
                      Nebyť spasený a byť zatratený podľa Biblických pasáži prevažne znamená, že aj duša zostane navždy mŕtva – najčastejšie takéto pasáže sa v Biblii vyskytujú, ktoré si cirkev zle interpretuje ako peklo, teda stav večného mučenia. V skutočnosti pôvodný autor pod pojmami nebude žiť, nebude mať večný život a zomrie myslí to, že daná duša nezíska akýsi špeciálny VIP nadštandard vzkriesenia. Neznamená to žiaden boží hnev ani peklo ako hovorí cirkev.
                      Niečo k téme reinkarnácia a Biblia. Reinkarnácia a kresťanstvo.
                      Grécke slovo v Biblii krinó prekladané ako súdiť, odsúdiť, sudca má aj viacero iných významov. Slovo súdiť sa v Biblii vyskytuje veľmi často. V sekulárnych slovníkoch sa nachádza význam slova súdiť až na posledných miestach. Je tu možnosť a potenciál prekladať veľké množstvo pasáži v Biblii s radikálne odlišnými významami. Ďalšia dôležitá vec, že keby sme aj súhlasili s významom súdiť, čo si kresťanské cirkvi intepretujú ako zatratenie, správna interpretácia je, že neznamená to automatické zatratenie. Významy slova krino sú aj rozdeliť, vybrať, rozlíšiť, rozhodnúť (sa), posudzovať, posúdiť.
                      Dobre si všimnite že nikde v Biblii nie je argument, že by bol človek zatratený len kvôli tomu, že nie je kresťanom. O zatratení sa hovorí vždy len v kontexte ak človek koná v rozpore so všeobecnou etikou (napr. tí ktorí prenasledujú kresťanov násilím 2 Sol 1, 8). Načo je ale potom ľuďom cirkev, ktorú podľa Biblie netreba, keď to či je niekto kresťanom nerozhoduje o spáse?
Ďalej je viacero pasáži v Biblii, ktoré odkazujú na to, že na spásu stačí len dodržovanie všeobecnej etiky a byť kresťanom nie je potrebné. Žiaľ nemám času ich všetky hľadať.
Príbeh lotra na kríži tiež potvrdzuje že spasení môže byť aj nekresťania. „Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ Lk 23, 43
                      Dokonca aj katechizmus priznáva, že väčšina pasáži v Biblii ktoré hovoria o zatratení či spáse sú spájané len s druhým príchodom Krista.
A z viacero pasáži Biblie a tiež aj od historikov vieme, že prví kresťania verili, že sa druhého príchodu Krista dožijú, ale nestalo sa. Aj kresťania by mali pochopiť, že v niektorých veciach sa Biblia mýli a nie je neomylná. Aj filozof Celsus ako autentický dobový svedok z 2. storočia tvrdil, že kresťania verili v druhý príchod Krista ešte za svojho života.
                      Tento dobre vyzdrojovaný článok z Wikipédie o histórii kresťanstva tiež dokazuje, že prví kresťania nemali dôvod nejako agresívne evanjelizovať ako moderní kresťania, čo len potvrdzuje teóriu, že prví kresťania neverili v to, že nekresťania sú automaticky zatratení, takže ich ani nemali potrebu nejako agresívne „zachraňovať“ pred zatratením ako k tomu pristupuje moderné kresťanstvo.
                      Podoba súčasného učenia o posmrtnom živote sa v katolíckej cirkvi zrejme nevyvinulo skorej ako v 11. storočí. Aj keď nejaký cirkevný otec si mohol prejaviť názor podporujúci moderné ponímanie, to ešte neznamená, že to bol všeobecne akceptovaný názor v celej cirkvi. Moderní kresťanskí teológovia sú zadubení fanatici a nie sú ochotní skúmať históriu svojich vlastných dogiem.
 
Verše, ktoré by asi najviac podporovali cirkevný pohľad na spásu. Zdá sa že by mali byť preložené približne dobre. Avšak treba si uvedomiť kontext týchto slov. Týkalo sa to prítomného okamžiku, kedy hlásal sám Ježiš ľuďomv danej dobe a týkalo sa to ich.Netýka sa to ľudí po smrti Krista. Nehovoriac o tom, že ďalšie pasáže tieto slová negujú(napríkladList Hebrejom - Hebr 2,6–9). Súčasná cirkev sa snaží interpetovať verše tak, že toto Biblické neveriť znamená neveriť v cirkev.
Jn3,18 Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
 
Jn 3,36 Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev
 
Evanjelium podľa Jána, 5. kapitola a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
 
Jn 6,40 Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň."
 
Správna interpretácia týchto slov. Druhý príchod Krista očakávali prvý kresťania veľmi skoro a priami Ježišovi nasledovníci verili že sa druhého príchodu Krista ešte dožijú:
 
Jn 12,48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.
Pasáž Biblie, ktorá spochybňuje potrebu evanjelizácie:
 
Prvý Petrov list,1Pt 4 Veď preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym, aby boli odsúdení podľa ľudí v tele a žili podľa Boha v Duchu.
 
Prvý list Timotejovi – 1Tim 2 ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.
 
Prvý list Solúnčanom - 1Sol 4,13–18 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!
Cirkvi extrémne zveličujú význam tohoto verša a extrémne ho interpretujú na podporu učenia o dedičnom hriechu:
 
List Rimanom – Rim 5,19–21 Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými. A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.
Aj oficiálne učenie Katolíckej cirkvi uznáva, že sa jedná o zmanipulovanú a dodatočne pridanú časť Biblie do rukopisov:
 
Evanjelium podľa Marka - Mk 16, 16Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.
 
Cirkvi extrémne zveličujú význam tohoto verša a extrémne ho interpretujú. Určite to neznamená potrebu fanatickej evanjelizácie, ako si to predstavujú kresťania. Potreba evanjelizácie nebola veľká nakoľko neveriacich nebolo treba „zachraňovať“, pretože prví kresťania verili aj v spásu nekresťanov.
Evanjelium podľa Matúša - Mt 28, 19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
 

Druhý príchod Krista odkazy

Posmrtný život odkazy

Neznáme historické fakty o prvých kresťanoch. Zničujúca nepríjemná pravda pre moderného kresťana

Nadväzujem na šokujúce fakty najmä z článku Christianity and paganism z Wikipédie. Článok je dobre vyzdrojovaný, zdá sa byť objektívny a nezdá sa byť jednostranne zaujatý. Aj pre mňa boli mnohé fakty nové a šokujúce. Hovorí sa tam predovšetkým o vývoji ranného kresťanstva.
                      Pred kresťanstvom vyznávanie pohanského rímskeho náboženstva bolo povinné (napríklad pravidelné zúčastňovanie sa obiet pohanským bohom), hoci paralelne vyznávať nejaké iné náboženstvo nebolo zakázané. Keď cisár Konštantín vyhlásil kresťanstvo za oficiálne náboženstvo, znamenalo to ukončenie finančného podporovania pohanského náboženstva, finančná podpora jednej vetvy kresťanstva, zrušila sa povinnosť sa zúčastňovať obiet pohanským bohom, vydal sa zákaz sa zúčastňovať na krvavých obetách pohanských bohov. Pohanské náboženstvo nebolo úplne zakázané a prekvitalo ešte neuveriteľne dlho do 7. storočia, čo bol aj pre mňa šokujúci fakt. Dokonca ešte v 7. storočí boli zaznamenaní vysoko postavení úradníci politici Rímskej ríše, ktorí neboli kresťania ale pohania. Cisár Konštantín aj jeho nasledovníci robili nekalé praktiky – pohanské chrámy zrejme hýrili obrovským bohatstvom preto sa sem tam stávalo, že po uzákonení kresťanstva cisári niektoré pohanské chrámy násilne vyrabovali aby tak získali peniaze či už pre seba alebo pre štát. Na druhej strane sa stávalo, že aj radikálni kresťania, ktorých zrejme nebola väčšina, ničili či rabovali pohanské chrámy. Kresťanskí cisári vydali zákony posilňujúce ochranu pohanských chrámov pred kresťanskými ničiteľmi. Na jednej strane v oficiálnych zákonoch cisári vydávali zákony ktoré mali tvrdo perzekvovať nekresťanov, na druhej strane historici hovoria, že vymáhateľnosť týchto zákonov bola prakticky nulová nakoľko kresťania boli stále v menšine. Prenasledovaniu pohanov vraj bránili štátu často aj samotní katolícki biskupi. Viac ako pohania boli prenasledovaní kresťania odpadlíci, ktorí od kresťanstva odpadli. Ku gnostikom a ariánskym kresťanom sa zrejme pristupovalo zrejme rovnako tolerantne ako ku pohanom.
Od 7. storočia začalo veľmi tvrdé prenasledovanie pohanov, židov, ariánskych či gnostických kresťanov. Nastala tvrdá kresťanská totalita a doba temna.
Kresťania v 99% prípadoch pohanské chrámy nezbúrali, ale prestavali ich na kresťanské kostoly, čo je pre konzervatívnych kresťanov naprosto zničujúci fakt, ako sa mohli stavať kostoly na tak špinavých démonických pohanských miestach. Jeden pohanský chrám bol aj na území dnešného Izraela Palestíny, ktorý bol neskôr prerobený na kresťanský kostol – je to miesto v ktorom súčasní kresťania veria, že je to miesto Božieho hrobu alebo narodenia.
Cirkevný otec svätý Augustín, ktorého interpretáciou kresťanstva je katolícka cirkev najviac ovplyvnená volal po násilí proti pohanom – jeho názor v tom čase zrejme nebol väčšinový.
(Len ako taká poznámka na okraj svätý Augustín bol v minulosti gnostik tzv. „manicheista“ – veľmi zaujímavé prečo sa dobrovoľne vzdal a dopadol od vyspelejšieho učenia –motivácia boli možno len peniaze a bohatstvo – možno mu bolo sľúbené že ak konvertuje stane sa biskupom a bude mať veľké bohatstvo. Augustín tvrdí, že masturbácia je väčšie zlo ako cudzoložstvo a prostitúcia. Takéto úžasné osobnosti cirkev uznáva ako najväčších svätých a učiteľov cirkvi).
                      Pre niekoho môže byť naprosto šokujúce, že ako je možné, že pohanstvo sa udržalo pri moci až tak dlho. Z pohľadu kresťanov hlavného prúdu, to môže vyvolať totálne psychické zrútenie, pretože kresťania si mysleli, že ak „primitívni“ pohania počuli o „vyspelom“ kresťanskom učení, neodolali a okamžite dobrovoľne konvertovali. Reálne totakto romanticky to nefungovalo a miestni obyvatelia tak z ľahkosťou kresťanov neprijímali.
Ďalší dôvod prečo bolo do 7. storočia v rímskej ríši tak veľa pohanov je aj ten, že aj samotné kresťanstvo bolo úplne iné ako to súčasné. Kresťania nezneužívali to že boli kresťania zvýhodňovaní štátnou mocou a nemali potrebu tak agresívne šíriť kresťanstvo, evanjelizovať a robiť misie ako súčasní kresťania. Prví kresťania boli pokornejší, sami sa tak radikálne nepovažovali, že ich cesta je jediná správna, nepovažovali svoje kresťanstvo za nepostrádateľné pre pohanov, vtedy ešte nebolo súčasť viery to, že nekresťania automaticky pôjdu do pekla, takže kresťania pohanov nepovažovali za potrebné „zachraňovať“ pred „zatratením“ agresívnou evanjelizáciou. Týmto článkom dávam odpovede historikom archeológom na mnohé ťažké otázky na určité historické fakty. Pretože len málokto vie že ani Biblia nikde nehlása automatické zatratenie pre pohanov.Obrovská záhada pre historikov vyriešená.
                      V uvedenom článku vo Wikipédii sa to síce priamo nepíše ale nepriamo to vyplýva, že je vysoko pravdepodobné a je to aj môj osobný názor, že kresťania paralelne vyznávali aj pohanstvo. Nikde v Biblii nenájdeme pasáže, ktoré by odhovárali od praktizovania pohanstva, okrem jedenia mäsa ktoré bolo obetované modlám (1 Kor 8), v pasáže je tiež kritizované božstvo cisára (aj cisár bol v tej dobe uctievaný ako boh). V 1 Kor 8 sa síce hovorí, že súčasťou kresťanstva nie je uctievanie pohanských bohov, na druhej strane, apoštol Pavol nezakazuje pohanské náboženstvo okrem obetovania zvierat. Súčasní moderní kresťania si túto časť Biblie mylne interpretujú ako zákaz pohanstva. 1Kor 10,14–21 zákaz mäsa obetovaného modlám. Vidíme že aj ranné rímske kresťanstvo sa v tejto veci naozaj riadilo Bibliou.
Poznámka na okraj: Upozorňujem aj na zlý preklad v 1Kor 10 slova "dajmonion". Slovenská katolícka Biblia prekladá ako zlí duchovia. Anglická Wikipédia: Pôvodné starogrécke slovo daimōn ( δαίμων ) nemalo negatívne konotácie, [5] pretože označuje ducha alebo božskú silu. [6] Grécka koncepcia daimóna sa objavuje najmä vo filozofických dielach Platóna , kde opisuje božskú inšpiráciu Sokrata.
Viac informácii na odkaz1, odkaz2, odkaz3, odkaz4.
                      Môj názor je, že ranné kresťanstvo sa nikdy nepovažovalo za plnohodnotné náboženstvo, respektíve za náhradu plnohodnotného náboženstva. Prví kresťania boli plnohodnotne praktizujúci židia a zároveň ako nadstavbu vyznávali kresťanstvo. A podobne to bolo aj s pohanmi – prví kresťania dovolili pohanom praktizovať pohanstvo a popri tomu byť aj plnohodnotným členom cirkvi. Pozrel som si všetky pasáže ako vnímala Biblia pohanov a túto teóriu Biblia plnohodnotne podporuje. Ďalej treba povedať, že grécke slovo ethnos, ktoré sa prekladá v Biblii ako „pohania“ by bolo presnejšie preložiť ako „nežidia“, zdroj informácii Webster Concordance. Cirkvám tento nesprávny preklad vyhovuje a to najmä Ef 2, 11, ktorý pri nesprávnom preklade evokuje zdanie, že apoštoli úplne odmietali pohanstvo. Čo je šokujúce, tak Sk 15, 28-29 sa explicitne vyjadrujú aké nároky má cirkev na pohanov – obmedzenia prakticky žiadne, žiaden zákaz praktizovať pohanské náboženstvo okrem pár výnimiek. Tiež je fascinujúce, že ranná cirkev riešila viac to, že aj pohania môžu jesť nečisté jedlá ako úplný zákaz pohanstva u konvertovaných kresťanov z pohanstva - Skutky apoštolov – Sk 10.
Jediné čo riešila ranná cirkev bolo zrovnoprávnenie pohanov a židov aby okrem plnohodnotného členstva cirkvi si popri tom mohli obaja aj naďalej praktizovať svoje náboženstvo. Pre kresťanov hlavného prúdu je toto psychicky naprosto zničujúci fakt a nepríjemná pravda, že prví kresťania boli o niečom úplne inom ako súčastní – boli maximálne tolerantní k iným vierovyznaniam, neodsudzovali tých „hnusných špinavých“ pohanov a nepovažovali seba za jedinečných a nadradených ako sami seba považujú súčasní kresťania.
                      Horeuvedené informácie sú tiež dosť silným argumentom na môj názor na Nikejský koncil, že Nikejské vyznanie viery bolo polyteistické – teda aspoň keby si ho prečítal pohan určite by ho pochopil v polyteistickom zmysle. Odkaz1, odkaz2. To, že kresťanstvo bolo v minulosti polyteistické a až veľmi neskoro sa vyvinulo učenie o Božskej trojici je veľmi seriózna teória o ktorej píšem na svojej webstránke vo viacero článkoch. Vyžadovalo by si to obrovské množstvo tvrdej práce vedeckých pracovníkov aby túto vysoko pravdepodobnú teóriu buď potvrdili alebo vyvrátili. Bolo by zmysluplné prekontrolovať preklady cirkevných otcov či aj ich spisy neboli úmyselne zle preložené aby to nepodkopalo základy kresťanstva hlavného prúdu. A dohľadať aj najstaršie možné rukopisy prepisov literárnych diel rôznych prvých kresťanov a cirkevných otcov. To, že sa o Božskej trojici v súčasnom ponímaní nehovorilo do 13. storočia je fakt, ale dôkazy, že kresťanstvo bolo explicitne polyteistické sa mi zatiaľ nájsť nepodarilo.Odkazy k téme odkaz1, odkaz2, odkkaz3, odkaz4, odkaz5, odkaz6. Ale to som už trochu odbočil od témy.
                      Faktom je že cisár Konštantín predsedal Nikejskému koncilu, takže mal obrovský vplyv na formulovanie Nikejského vyznania. Väčšinový pohľad kresťanov v tejto dobe bol taký, že Ježiš nebol považovaný za Boha. Avšak polyteistickým pohanom respektíve pohanovi cisárovi Konštantínovi mohla byť veľmi zaujímavá myšlienka urobiť z Otca a Syna dvoch polyteistických bohov a pridať ich do zoznamu pohanských Rímskych bohov, čo sa mu zrejme podarilo. V praxi zrejme dochádzalo ku spoločnému rituálnemu uctievaniu pohanských a kresťanských bohov v rámci jedného a toho istého obradu len veľmi zriedka. Bežné bolo zrejme chodiť na obrady kde sa uctievali kresťanskí a pohanskí bohovia oddelene. To znamená, že ten istý človek sa mohol ráno zúčastniť rituálov čisto ortodoxne pohanských a poobede v cirkevnej budove zasa uctieval kresťanských bohov Otca a Syna. Jedná sa o filozofiu synkretizmu.
 

Extrémne vzácny vedecký bádateľ Bart D. Ehrman, kritik kresťanstva

Autora určite vrelo odporúčam. Zatiaľ som si ani jednu jeho knihu neprečítal avšak plánujem. Článok vo Wikipédii o ňomangličtina, nemčina. Jedna z jeho najvýznamnejších kníh. Zoznam niektorých jeho kníh. Veľmi smutné, že tam veľmi málo jeho kníh bolo preložených do slovenčiny alebo češtiny. Recenzia na jeho knihu, jeho kritik doslova podľahol zlosti a zúfalstvu z nepríjemnej pravdy. Osobná stránka.
 

Vojny medzi katolíkmi a protestantami

Vedeli ste, že vo vojnách a kvôli vojnám medzi katolíkmi a protestantmi zomrela tretina obyvateľov súčasného Nemecka (čo bol pomerný dvojnásobok ako pri WW1) a tretina až polovica populácie súčastného Česka?! Toto bola kresťanská láska cirkvi v praxi. Súčasní katolíci by sa mali naučiť pokore a nepresadzovať svoju ideológiu v politike za každú cenu. Islamský štát, ktorý odsekával hlavy inovercom bola len slabá káva v porovnaní s tým čo si robili kresťania. Kresťanstvo nie je viac mierumilovné ako islam, avšak islam je len vývojovo asi 400 rokov pozadu za kresťanstvom. Bolo bežné, že kresťanskí žoldnieri nútili na dobytom území prejsť na katolícku či protestantskú vieru násilím. Kto nechcel prejsť na tú „správnu“ vieru, toho častokrát zabili. Mučenie bolo tiež časté. Dôvod veľkého úmrtia civilistov bolo aj hladomory a morové epidémie spôsobené ako následok vojen.
Kresťanská propaganda hovorí že kresťania sú najviac prenasledovanou skupinou. V skutočnosti kresťania sami seba najviac prenasledovali.
Zdroj informácii: dobre vyzdrojovaný článok z Wikipédie:
 

Kritika kresťanstva zaujímavé odkazy

 

Násilie v kresťanstve, zaujímavé odkazy