Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Desivá pravda ako fungujú slovenské média. Skorumpovaní novinári. O čom verejnosť nevie. O kauze väčšej ako Gorila

Desivá pravda ako fungujú slovenské média. Skorumpovaní novinári. O čom verejnosť nevie. O kauze väčšej ako Gorila
 
(Toto video bolo vytvorené pomocou softvéru prevodu textu na reč).
 

Úvod ku článku

Veľmi dôležité je tento článok dočítať až do konca, pretože najdôležitejšie veci sa píšu práve na konci článku.
                      V tomto článku sa dozviete ako fungujú Slovenské média. To ako fungujú slovenské média nie je verejne známe, pretože novinári sami seba kritizovať nebudú. Prečo by mali hovoriť média o sebe nepríjemnú pravdu, keď by ich to poškodilo? Samozrejme, že je to logické. Tiež je zaujímavé, že jednotlivé média sa vzájomne nekritizujú, pretože existuje nepísané pravidlo o vzájomnom neútočení.
                      Tento článok je špeciálne určený pre policajného prezidenta Štefana Hamrana, šéfa Národnej Kriminálnej Agentúry Ľubomíra Daňku a šéfa Slovenskej Informačnej Služby Michala Aláča, pretože jadrom tohto článku je téma extrémne nebezpečného ľavicového extrémizmu, a o tom ako sa média postavili k podstatne väčšej korupčnej kauze ako kauza Gorila a o tom ako sú aj niektorí novinári priamo zapojený do organizovanej kriminality.
Ďalej je tento článok špeciálne určený aj pre novinárov samotných, pre šéfredaktorov,pre mlčiacu väčšinu medzi novinármi, ale aj pre zlých novinárov. Možno som naivný, ale možno sa niektorým zlým novinárom a šéfredaktorom ozve svedomie a budú sa snažiť napraviť obrovské škody ktoré napáchali, keď si prečítajú tento článok.
                      To ako média fungujú je zlý sen. Pokiaľ by som sám na vlastnej koži nezažil od novinárov vlastné skúsenosti, tak by som sám neveril, že to môže byť až tak veľmi zlé. A s médiami je to oveľa horšie ako zlý sen bežného nevedomého občana SR. A pravdu o médiach sa občania SR tak ľahko ani nedozvedia, pretože o médiach môžu informovať len média a nijak inak sa k ľuďom tieto informácie nedostanú. Mnohé média by stratili aj polovicu svojich čitateľov, keby sa o nich dozvedeli celú pravdu.
Osobne neverím žiadnym médiám, ani takzvaným alternatívnym, ktoré sú financované z Ruského veľvyslanectva a ruskej tajnej služby. Dávnejšie som komunikoval s teraz už žiaľ nebohým Petrom Králikom, ktorý odišiel zo Slobodného vysielača z dôvodu, že bol svedkom ako Slobodný vysielač dostával štedré dotácie z Ruska a reálne dostávali viac peňazí ako navonok deklarovali. Tento článok však bude o takzvaných mainstreamových médiach. Tie fungujú o trochu viac transparentne ale ani v nich nie je situácia ružová ako sa dozviete v tomto článku.
                      Prv ako sa dostaneme k jadru článku napíšem niečo o sebe a svojich názoroch. Svoj protikorupčný aktivizmus na rozdiel od novinárov robím úplne slobodne, nikto ma neplatí, nikto mi nedal ani cent a nie som nikomu zaviazaný, nie som v žiadnom konflikte záujmov. Odmietam kritiku, že tým že upozorňujem na korupciu strany OĽANO a ministra Jána Budaja, že som automaticky sympatizant strany Smer alebo Hlas. Môj osobný názor je že Robert Fico a Robert Kaliňák sú vinní ľudia.
Tiež odmietam kritiku, že som sympatizant krajne pravicových politických strán. Mimochodom mám liberálny politický názor. Áno je pravda, že aj krajne pravicové politické strany upozorňovali na korupciu, kriminalitu a nekalé praktiky na ministerstve životného prostredia. Táto situácia ma vôbec neteší. Bol by som omnoho radšej ak by sa tieto témy korupcie stali širšou politickou témou ale môžu sa to média, ich cenzúra, ich zatajovanie káuz, že to nie je širšia politická téma, ktorej by sa venovali aj slušné politické strany. Tiež niektorí novinári ktorí píšu pre korupčné lobistické skupiny v oblasti ochrany prírody argumentujú, že korupcia u ministra Jána Budaja je dezinformácia, pretože to povedal krajne pravicový politik. Je to samozrejme veľmi mylná logika. Asi jediná téma o ktorej krajne pravicoví politici nešíria hoaxy je téma ochrana prírody. Nehovoriac o tom, že aj strana KDH upozorňovala na korupčné aféry Jána Budaja, rovnako aj nižie postavení regionálni členovia strany PS ako napríklad pán Ondráš.
Ďalšia dôležitá informácia o mne je, že mám hlboký vzťahu ku prírode, odmalička som často chodieval do lesa veľmi často na prechádzky, dodnes chodievam nielen cez víkend ale aj niekoľko krát do týždňa na krátke prechádzky po lese a v lese a v prírode vidím hlboký spirituálny zmysel. Jasné že aj z tohto dôvodu sa často dostávam do konfliktov s novinármi a politikmi, ktorí šíria bláznivé dezinformácie o téme ochrany prírody, ktorí sú z mesta a nemajú taký vzťah ku prírode.
 

Ako vlastne fungujú média? O morálnom charaktere a poruchách osobnosti medzi novinármi. Sú novinári lepší ako politici?

V prvom rade aby nedošlo k nepochopeniu, tak nekritizujem všetkých novinárov a nehádžem ich všetkých do jedného vreca. Tento článok sa týka predovšetkým viacerých šéfredaktorov, novinárov, ktorí píšu pre korupčné skupiny v oblasti ekológie a investigatívnych novinárov. A aby nedošlo k nepochopeniu, nebojte sa, čítajte ďalej a dozviete sa čo konkrétne mám proti investigatívnym novinárom.
                      Novinári vedia robiť dobré PR sami sebe. Sami seba prezentujú ako tých lepších a morálne čistejších od politikov. Realita je ale taká, že v samotných médiach je rovnaký alebo väčší Augiášov chliev ako v politike. Ani medzi novinármi nie je o nič menej darebákov bez morálnych zásad ako v politike. Média poctivo držia pravidlo o vzájomnom neútočení takže žiaľ bežná verejnosť sa nikdy nedozvie o tej obrovskej špine, ktorá v médiach je. Novinári vzájomne vedia na toho veľmi veľa, takže neoplatí sa im to na seba vyťahovať.
Novinári sú veľmi podobní ako politici. Aj medzi nimi sa nájde veľa psychopatov alebo slušne odborne povedané ľudí s poruchou osobnosti. A pozor nielen Matovič trpí poruchou osobnosti, ale ešte viac závažnou poruchou osobnosti trpí aj šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Mám to overené informácie ale nebudem hovoriť podrobnosti, pretože to nie je hlavná téma článku. Nerád vyťahujem takéto osobné citlivé veci na verejnosť, ale robím tak pre verejný záujem. Peter Bárdy je nebezpečný človek. Nemám nič osobne proti ľuďom s poruchou osobnosti, ale ak sa takýto človek dostane na vplyvnú pozíciu, je veľmi nebezpečný. Mimoriadne ma znepokojuje, že na vplyvných novinárskych pozíciach sú ľudia, ktorí by cez psychotesty určite neprešli a sú preto nebezpeční. A to isté sa týka politikov. Na jednej strane žiadame od policajtov a hasičov psychotesty na druhej strane omnoho vplyvnejší novinári ich mať nemusia.
                      Som veľmi rád, že novinári kritizujú politikov. V drvivej väčšine je ich kritika oprávnená a objektívna. Na strane druhej mi príde dosť vtipné a tragikomické, keď rovnaký novinár k ktorom mám priame dôkazy aký má zlý morálny charakter kritizuje politika za morálne zlyhanie. Je to pokrytecké a farizejské keď novinár vodu káže a víno pije. Dobrý príklad sú novinári Peter Bárdy či Monika Tódová.
                      Tiež som počul klebety, že niektorí investigatívni novinári majú celkom slušné majetky, na ktoré si nemali ako legálne zarobiť. Túto konkrétnu informáciu nemám úplne overenú preto nehovorím žiadne konkrétne mená aby som náhodou nikomu nekrivdil.
                      Z určitého uhľa pohľadu sú novinári viac nebezpeční ako politici. Novinári majú približne rovnakí vplyv ako politici a v tom sú si podobní. Politik je kontrolovaný médiami, čo je veľmi dobré a správne. Bohužiaľ už neexistuje žiaden kontrolný mechanizmus printových médii. Keby média nezneužívali absenciu kontrolného mechanizmu bolo by všetko OK. Keď ale vidím, ako novinári svoje postavenie zneužívajú, keby som bol politikom, zaviedol by som podobnú reguláciu aj na printové média ako už teraz platí pre televízie a rozhlas, kedy môže podať akýkoľvek občan sťažnosť na neobjektivitu.
Aktuality a Denník N až cynicky zneužívajú nedostatočnú reguláciu médii ako napríklad povinnosť zverejňovať vyvážené informácie, povinnosť zverejniť obe názorové tábory. V iných európskych krajinách zrejme takéto regulácie existujú. Obe denníky extrémne agresívne šírili dezinformácie v prospech korupčných lobistických skupín v oblasti ochrany prírody bez toho aby sa mal k tomu priestor vyjadriť nezávislý odborník.
 

Prečo je investigatívna žurnalistika žumpa? Zatajovanie veľkých káuz a vytváranie vykonštruovaných afér

V prvom rade si všeobecne veľmi vážim investigatívnych žurnalistov. Ich práca je nebezpečná a veľmi potrebná. Na strane druhej, mnohí investigatívni novinári sú darebáci. Špeciálne na Slovensku. Za veľmi vážne morálne zlyhanie považujem to, že média odmietli zverejniť čo i len 5% z podstatne väčšej kauzy ako bola Gorila. Jedná sa o korupciu a kriminalitu na ministerstve životného prostredia (MŽP) a v ochrane prírody. Kauzu môžeme nazvať pracovným názvom Gorila Lesná. Napriek tomu, že média dostali informácie o desiatkach a stovkách afér, majú problém zverejniť čo i len jedno percento z toho.
Presnejšie povedané, na Slovensku žiadna investigatívna žurnalistika za posledné 3 roky neexistuje. Anglické slovo investigation znamená vyšetrovanie. Investigatívny novinár teda musí vyšetrovať, to znamená tvrdo makať. Toto na Slovensku nevidím. Za posledný 3 roky investigatívny novinári vôbec na ničom nepracujú, len pasívne zverejňujú informácie, ako sa darí polícii vyšetrovať kauzy oligarchov Smeru. Žiaden záujem o kauzy mimo strany Smer. Práca investigatívneho novinára je práca snov. Ulievate sa a ešte za to dostávate plat.
Včera Monika Tódova dostala odo mňa email o závažnejšej kauze ako Gorila, dnes zverejní vykonštruovanú mikro kauzu na stranu KDH objednanú oligarchom z ESETu, ktorý je sponzorom Denníka N ako financovala kandidáta Kusého. Áno dobre počujete. Toto je práca novinárov. Malé aféry zverejňovať a veľké zatajovať.
Pri akýchkoľvek mediálnych aférach na politikov som všeobecne extrémne opatrný. Aféry sú veľmi často umelo vykonštruované. To keď novinár zverejní jednu aféru na politika, znamená, že desať 10 krát väčších afér na iných politikov z konkurenčných strán zatajil a odmietol zverejniť. Často k tomu dochádza a príkladov by sa dalo nájsť veľa. Jeden som uviedol.
Média robia často to, že okolo malej kauzy robia veľa ruchu, ale veľkú korupciu zatajujú.
                      A kto to bol Ján Kuciak? Poctivý novinár, ktorý mal konflikt a zlé medziľudské vzťahy s darebákom Petrom Bárdym. Aktuality cynicky zneužívajú pamiatku Jána Kuciaka. Bárdy si rád o neho obtrie hubu aby použil Kuciaka ako marketingový nástroj na zvýšenie čítanosti. Morálny charakter si ale Bárdy od Kuciaka nezobral.
 

Financovanie médii. Obrovský vplyv inzerentov, sponzorov. Aktuality.sk majú najmenej transparentné financovanie

Je pozitívne že väčšina médii má predplatné. Robí to média aspoň z časti o trochu slobodnejšími. Predplatné ale na pokrytie všetkých nákladov nestačí. Inzercia je stále veľmi dôležitý zdroj prijímov. Vlastník médii chce tiež vidieť prijímy a nechce byť stratový.
Niektoré indície dokonca naznačujú, že Aktuality si zrejme dokonca aktívne hľadajú inzerentov a sponzorov, teda nie vždy sa inzerent ponúkne sám.
Po prepuknutí aféry, kedy sa Aktuality dokonca dobrovoľne priznali, že jedno ich propagandistické lobistické video sponzorovalo známa organizovaná zločinecká skupina BROZ, ktorá sa preslávila rozkrádaním eurofondov už médiám neverím ani slovo o ich nezávislosti. Aktuality sa priznali len k jednému videu, že bolo financované z rozkradnutých eurofondov, ale reálne dotácie médii sú neporovnateľne viac rozsiahle a komplexné.
Média to sami na seba nezverejnia ako veľmi sú závislé od inzerentov. Ľudia z verejnosti by boli šokovaný keby videli tú obrovskú závislosť médii od inzerentov.
Tvrdošijné šírenie hoaxov v prospech lobistických skupín v oblasti ochrany prírody zo strany médii ako napríklad Aktuality nemusia byť len z dôvodu poruchy osobnosti Petra Bárdyho. Ešte silnejší dôvod môže byť finančný. My ako lobistická skupina nalejeme do vašich Aktualít peniaze ale nebude to zadarmo. Niečo za to chceme. Budete písať pre nás na objednávku dezinformácie v prospech našich korupčných a lobistických záujmov. Všetky aféry budete zatajovať, cenzurovať, nič negatívne na nás nezverejnite.
Petra Bárdyho som viac krát upozorňoval na hoaxy a žiadal aby ich Aktuality prestali šíriť. Neprestali. Prečo asi. Keby mal Bárdy zmysel aspoň štipku etiky a morálky, musel by šírenie hoaxov zastaviť. Nezastavil, pretože nemá chrbtovú kosť. Peniaze sú pre neho viac ako čestnosť a etika.
Aktuality ako jediné počas najväčšej finančnej recesie v súvislosti s covidom a vojnou v rokoch 2020 až 2022 ako jediné médium nielenže zamestnancov neprepúšťali, ale dokonca približne zdvojnásobili počet zamestnancov. Ale z kade preboha za to zobrali peniaze? Snáď si ich len vycucali z prstu?Zamestnancov musíte predsa z nejakých peňazí platiť.Závislosť od inzerentov musí byť u Aktualít obrovská. Neodmietnu ani smeráckych oligarchov, čo sa dá dokázať minimálne pri skupine J&T, ale nie je tu priestor uvádzať podrobnosti.
                      A to tu ešte vôbec nehovoríme o neoficiálnom podplácaní novinárov. Viem si predstaviť ako za Bárdym príde šéf korupčnej skupiny BROZ a dá mu peniaze v obálke. Ďalej podplácanie individuálne redaktorov.
                      Všeobecnekorupčné finančné skupiny môžu od médii žiadať aby zamlčovali a nezverejňovali na nich žiadne aféry, alebo aby nezverejnili aféry na politika ktorý pre nich pracuje pre ich finančné záujmy ako napríklad Ján Budaj. V oblasti ochrany prírody dochádza až často k proaktívne veľmi agresívnemu obhajovaniu korupcie, šírenie agresívnych dezinformácii, čo sa pri korupcii v iných oblastiach nestáva.
Niekedy si aj cez novinárov môžu inzerenti konkurenčné finančné skupiny vybavovať svoje účty, tým že zverejňujú na seba aféry.
                      Tiež by som očakával väčšiu aktivitu aj všetkých čestných podnikateľov a inzerentov, nech dávajú inzerciu len za podmienky, že média prestanú šíriť dezinformácie. Nech poriadne s médiami vyjednávajú. Žiaľ pre čestného podnikateľa je to len práca navyše, ale pre rozkrádačov eurofondov je silnejšia motivácia vyjednávať s médiami. Verejne vyzývam aj všetkých čestných podnikateľov, dajte si tú prácu navyše.
 

Väčšia kauza ako Gorila, no média túto kauzu cenzúrujú

Mediálny obraz o Budajovi versus skutočný Ján Budaj

Ján Budaj je ukážkový príklad aký obrovský vplyv a moc majú média a ako ju zneužili. Ján Budaj je hlavný aktér väčšej kauzy ako Gorila. Rozsah kriminality a iných afér Jána Budaja a spol. je obrovský. V niektorých parametroch dokonca predčil najhorších ministrov strany Smer. Je nadmerne pohoršujúce prečo média mlčia. Nezazlieval by som médiam ak by odmietli zverejniť nejakú malú kauzu ako je nejaká zákazka ministra za 100 tisíc eur. Ale tu sa jedná o väčšiu kauzu ako Gorila a pri takto závažnej korupcii je mlčať trestuhodné. Nezazlieval by som novinárom, ak by o tejto kauze nevedeli. Ale informácie o desiatkach afér v oblasti ochrany prírody dostali desiatky až stovky novinárov a napriek tomu novinári mlčia. Novinári sa nemôžu vyhovárať na nevedomosť, pretože informácii majú dosť.
Konkrétne aféry nájdete vo viacero mojich článkoch a videách, ktoré sú všetky verejne prístupné a novinári ich dostali tiež.
Až za donebavolajúce rúhanie považujem to, že novinári Monika Tódova a Peter Hanák včera dostali email so stovkami afér o Budajovi, dnes robia rozhovor s Budajom a neopýtajú sa ho ani na jednu aféru z tých niekoľko stoviek. A pritom sa jedná o väčšiu aféru ako Gorila.
                      Je veľmi smutné že z ťažkého kriminálnika Budaja robia média hviezdu a vytvárajú o ňom pozitívny obraz ako pomaly najviac schopného a rozumného politika, ktorému ide o verejný záujem. Opak je pravdou. Je to politik s rovnakou alebo horšou karmou ako Robert Kaliňák.
Vidíme tu ošklivé manipulovanie verejnou mienkou a kolektívnym vedomým slovenských občanov. Média zahmlievajú realitu, cenzúrujú, z bielej robia černe a z čiernej biele.
                      Práca médii je nasledovná. K nektorým politikom sú média objetktívne a objektívne ich kritizujú, k iným politikom sú neobjektívne a robia z kriminálnikov pozitívnych ľudí.
                     Mnohí novinári sa vyhovárajú ja nič ja muzikant, ja predsa nerobí nič zlé len mlčím, mám na to predsa právo, veď som predsa tým nikomu neublížil. S týmto argumentom nesúhlasím. A hneď vysvetlím. Začnem trochu filozoficky. Istého šamanského učenca sa pýtali že čím si človek môže najviac poškodiť karmu. Šamanský učenec odpovedá: „väčšinou to funguje tak, že omnoho dôležitejšie je to čo ste neurobili ako urobili. Práve zanedbaním dobrého je najčastejšie najväčšia karmická záťaž“. Dokonca aj v katolíckej viere sa dá nájsť 5% pozitívnych a poučných vecí. V katolíckej liturgii sa tiež veriaci modli a prosia o odpustenie Boha za zanedbanie dobého, zanedbanie dobrých skutkov. Každý kto mohol niečo proti korupcii v ochrane prírody urobiť a neurobil sa stáva spolupáchateľom. Nie možno z pohľadu nášho pozemského práva ale z pohľadu práva vesmíru, z pohľadu filozofie.
Vážení páni novinári a novinárky, dúfam, že sa Vám aspoň trochu ozvalo svedomie a začnete konať. Vaše mlčanie je spolupáchateľstvo pri väčšej kauze ako Gorila. Zobuďte sa prosím a konajte!
Morálny hyenizmus zo strany novinárov je pre mňa len ťažko pochopiteľný. Veď dokonca aj ľudia, ktorí sú presvedčením ateisti a materialisti veria, že po fyzickej smrti sa všetko končí majú aspoň základný zmysel pre etiku, dobro, pravdu a spravodlivosť. Myslel som si, že novinári aspoň v hrubých základoch tieto hodnoty vyznávajú. Mýlil som sa. Ja naozaj nežiadam od vás novinárov nič nadštandadné. Veď nemlčať v takto závažných veciach sa považuje za samozrejmosť, nie niečo nadštandardné. Je to elementárny základ etiky.
Ďalej vyzývam novinárov, nech nemlčia a nech sa sťažujú šéfredaktorovi, ak kolega píše otvorené dezinformácie. Ani novinári z iných redakcií by nemali byť ľahostajní a napomenúť šéfredaktora iného denníka.
Ďalší argument, keď mlčať je trestuhodné. Určite poznáte známe porekadlo o nacizme: na to aby sa zlo presadilo stačí aby dobrí ľudia neurobili nič. To je tá mlčiaca väčšina. Táto téma samozrejme nie je tak vážna ako nacizmus, ale princíp je rovnaký.
Nepáči sa mi infantilizmus novinárov, ktorí sa ešte stále nenaučili zodpovednosti. A novinári by sa tiež mali vzájomne napomínať.
                      Šéfredaktor Matúš Kostolný a Monika Tódová urobili o sebe dobre PR, keď tvrdili, že z denníka SME odišli z etických dôvodov, keď polovicu podielu denníka SME kúpila finančná skupina Penta. Naletel som im, teraz im v to neverím. Keby títo dvaja ľudia sa riadili základnou etikou, tak správali by sa inak. Zrejme len konkurenčná oligarchická skupina ESET im dala lepšiu finančnú ponuku, dvojnásobné platy. Žiadne etické dôvody.
                      Zaujímavú odpoveď na tému korupcie som dostal od pani Makarovej. Odpísala mi, že oni sa korupciou v ochrane prírody zaoberať nebudú, dôvod neuviedla čo považujem za zbabelosť, a ďalej uviedla, že nech si to riešim sám a nech podám trestné oznámenie. Argumentácia pani Makarovej je doslova až cynický výsmech. Ja nie som pánboh a nikdy v histórii sa nestalo, že ak podá trestné oznámenie bežná rádová fyzická osoba ako som ja, že to skončí úspechom. Treba si uvedomiť, že tu sa jedná o obrovskú kauzu väčšiu ako Gorila a všetci podozriví sú veľké ryby, ktorí disponujú neobmedzeným množstvom peňazí a môžu si zaplatiť celé tímy najlepších advokátov na Slovensku, ktorí ich vysekajú zo všetkého. Veľké ryby sa dostali do basy vždy len na základe toho, že to bola vysoká priorita najvyšších policajných špičiek, policajného prezidenta, šéfa NAKA. A práve preto som aj poslal týmto dvom pánom email so stovkami afér v oblasti ochrany prírody. Ak by som podal trestné oznámenie bude to vyšetrovať jeden policajt, ktorý na to nemá kapacitu. Veľké kauzy vždy vyšetrujú celé policajné tímy ktoré pozostávajú z desiatok až stoviek elitných vyšetrovateľov.
Predstavte si, že by som podal trestné oznámenie na Norberta Bodora a ako bežný rádový občan, veď to by bolo úplne na posmech, ako mravec proti Goliášovi.
A práve preto aj vás pán Hamran a Daňko verejne vyzývam, nech je aj táto kategória kriminality pre vás prioritou. Buďte ochotný na tieto kauzy vynaložiť významnú časť síl a prostriedkov s minimálne s 200 vyšetrovateľmi. Jedná sa o väčšiu kauzu ako Gorila a tak by sa malo k nej aj pristupovať.
Ďalej verejne vyzývam aj Vás pán riaditeľ SIS Aláč, aby bola Gorila Lesná pre Vás priorita, aby ste na monitorovanie tejto kriminality vynaložili minimálne 10% všetkých síl a prostriedkov, ktoré SIS má.
                      Je to ale ďalší veľký problém. Zo skúsenosti vieme, že bez podpory médii sa žiadna veľká kauza nevyšetrila a žiadna veľká ryba do basy nedostala. Aj média sú spolupáchateľmi že sa nič nevyšetruje.
A práve preto Vás pán policajný prezident prosím aby ste išli do toho aj navzdory tomu, že nemáte v tejto oblasti mediálnu podporu. Ďalej aj Vás sa týka presne to isté čo novinárov, že viac si pokazíte karmu nekonaním ako konaním, takže treba konať.
                      Naozaj je Ján Budaj rovnako bezcharakterný s rovnakou karmou ako Fico a Kaliňák? Naozaj je kauza Gorila Lesná väčšia ako Gorila? Nepreháňate trochu?Pozrite a prečítajte si všetky moje protikorupčné videá a články z asi 600 vyzdrojovanými odkazmi a prídete na to, že nepreháňam ani trochu. Všetko je jasne preukázané a dokázané. Ďalej môj názor zdieľa komplet celá odborná verejnosť v oblasti ochrany prírody. Nepoznám nikoho to by so mnou nesúhlasil. A nejedná sa len o názor ale fakty. Nesúhlasí so mnou len hŕstka odborníkov, ktorí sami profitujú s korupcie v ochrane prírody alebo sa jedná o ľudí ktorým som schopný dokázať ich zlé duševné zdravie pretože medzi falošnými ekoaktivistami je takýchto ľudí vysoká koncentrácia. A to neplatí len doma ale aj v zahraničí.
Žiaľ mozgová masáž so strany médii je veľmi silná a média odvádzajú veľmi špinavú robotu, že dávajú priestor bezcharakternej menšine práve takýchto odborníkov ktorí sami seba prezentujú akoby reprezentovali väčšinu medzi odborníkmi. Práca viacero médii je rovnako absurdná akoby média dávali priestor len lekárom antivaxerom a prezentovali ich akoby zastupovali väčšinu všetkých lekárov, hoci ich je len jedno percento.
Koľko priestoru dali média dezinformačnej kampani My sme les a nakoniec Ján Budaj odklepol z plánu obnovy zakladateľom Balážovi a Wiezikovi, ich mimovládkam 1 milión euro, pričom už teraz z istotou vieme , že 95% týchto peňazí bude rozkradnutých. Ale to som už trochu odbočil od témy.
Dokonca aj sám Ján Budaj na tlačovke uviedol, že len za posledné roky, dostali pofidérne organizácie a združenia dotácie z EU vo výške 130 miliónov a v pláne je aby najbližšie roky bolo peňazí ešte omnoho viac. Veď Ján Budaj sám prehlásil, že celý zmysel deformy národných parkov je len viac peňazí pre mimovládky, o nič iné tam ani nešlo. Celá odborná verejnosť je ale veľmi jednotná v tom, že veľká väčšina tých peňazí sa rozkradne. Tu sa naozaj nejedná o malú kauzu.
Zmyje novinári prezentujú v médiach Budaja ako úspešného a dobrého ministra. Aká je ale realita? Myšlienkový svet odborníkov na ochranu prírody je radikálne odlišný, pretože ho považujú za darebáka blázna a všetci sa mu otáčajú chrbtom a nechcú s ním spolupracovať. Obrovské zúfalstvo Jána Budaja je aj fakt, že Budaj si dosadil ako koordinátora pre národné parky Mateja Dobšoviča, vzdelaním informatik, ktorý sa ochrane prírody nikdy v živote nevenoval. Je to naprosto šialené. To už aj Robert Kaliňák mal okolo seba nejakých odborníkov z odboru, hlavná vec, že zmyje novinári sa tvária, že je všetko v poriadku. Ján Budaj nemá na ministerstve ani jedného jediného odborníka z oblasti a ani nie je s nimi v kontakte, lebo nikto sa s ním nebaví. Budaj je veľmi opustený človek a nikto sa s ním nechce baviť okrem drobnej hŕstke darebákov, ktorým pomáha rozkrádať eurofondy na fingovanú ochranu prírody. Tak opusteného a osamoteného ministra ako Jána Budaja Slovensko ešte nemalo. Matej Dobšovič je bezcharakterný človek, ktorý je ochotný urobiť akúkoľvek špinavú prácu, ktorú mu zhora prikážu. To ako veľmi poškodil ekonomicky a ekologicky Bratislavské mestské lesy tak s tým môže byť spokojný len človek, ktorý sa v ekológii nerozumie.
 

Krajne ľavicový extrémizmus

Falošní ekologickí aktivisti a novinári patria do kategórie ľavicových extrémistov. Ľavicový extrémizmus je rovnako nebezpečný ako pravicový a tak by sa malo k nemu aj pristupovať. Hoaxy ľavicových extrémistov nepatria do médii.
Vážený pán policajný prezident Hamran a šéf SIS Aláč rád by som Vás požiadal aby ste vynaložil dostatok síl a prosredkov pre monitoring ľavicového extrémizmu.
 

Dvojaké metre na dezinformácie

Je správne a dobré, že sa upozorňuje na dezinformácie šírené ruskou propagandou. Problém ale je, že šéfredaktorom by po správnosti nemali byť ľahostajné dezinformácie ich podriadených redaktorov.
Výhovorka šéfredaktora, že „ja nemám za nič zodpovednosť ja len dávam absolútnu slobodu prejavu svojmu podriadenému“ je veľmi nesprávny prístup. Keď máte takýto prístup, tak dajte priestor aj pravicovým extrémistom a antivaxerom. V prípade Aktualít morálka klesla až na samé dno, kde šéfredaktor ešte proaktívne podporuje dezinformácie v prospech korupčných skupín.
Niekto môže argumentovať veď dajme slobodu prejavu novinárom, nech si len slobodne šíria aj tie úplne najviac šialené dezinformácie, ako napríklad to, že bezzásahový mŕtvy les je lepší ako zelený živý les, alebo to, že najväčšie zlo je ak lesník vysadí strom. Áno dobre počujete, aj takéto šialené dezinformácie šírili novinárky ako Jana Kubisová a Soňa Mäkká. Niekto sa na tom zasmeje, že čo je to za bláznovstvo, že to snáď na takémuto bláznovstvu nikto neuverí. Ja by som význam dezinformácii až tak nepodceňoval. Nie je rozumné podporovať dezinformácie ktoré ničia prírodu. Spomeňte si na to, čo povedal Goebbels: „sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou“. Ľudia sú ľahko manipulovateľní a sú schopní naletieť aj na tie najviac absurdné dezinformácie. Rovnako ako čitatelia proruských webov, časť z nich, naleteli na dezinformácie, že kto sa dal zaočkovať je očipovaný, tak rovnako naletia na dezinformácie aj čitatelia iných denníkov v oblasti ochrany prírody.
Zvlášť ľudia z mesta ktorí nemajú vzťah ku prírode ako ja sú obzvlášť náchylní na takéto dezinformácie.
                      V prípade novinárky Soni Mäkkej to s dezinformáciami došlo až tak ďaleko, že protikorupčný aktivista Jozef Bednár poslal Denníku N predžalobnú výzvu. Denník N by takýto súdny spor nemal šancu vyhrať, na akej strane je pravda je na prvý pohľad úplne jasné, takže zrejme Denník N musel lži v článku stiahnuť. Novinárka Mäkká agresívne obhajovala zločinca veľkú rybu Pavla Majku. Agresivita zločincov v ochrane prírody, ktorí si kupujú novinárov nepozná hraníc.
 

Príklady morálneho cynizmu a hyenizmu novinárov

Psychopatizmus ako nový trend v žurnalistike. Považujem za naprosto zvrátené ak sa narušená novinárka Jana Kubisová cynicky vyžíva v hlúpej šikane iných ľudí zo strany orgánov ochrany prírody, že jej vadí svetelná reťaz v druhom stupni ochrany, ktorý tvorí asi 60% všetkých lesov. To určite veľmi „ruší“ tie spiace medvede. Vyzývam všetkých slušných novinárov, nech nemlčia a nech sa ozvú. Mlčanie znamená normalizovať bláznovstvo a hyenizmus v žurnalistike.
Ironická poznámka ku Kubisovej bláznovstvu: Navrhujem zakázať svietiť všade. Aby sme nestresovali vrabce, sýkorky, žaby, lúčne koníky podobne. Aj doma, aby komáre nehynuli zbytočnou smrťou pri náraze do okien…
Zvieratá sa zdržujú v blízkosti miesta a obcí kde je ešte navyše aj hluk nie len svetlo....To zakážete aj v obciach a mestách svietiť?
                      Ďalší článok podobného razenia. Novinár sa vyžíva v šikane vedenia nemocnice orgánmi ochrany prírody pri výstavbe parkoviska pre pacientov vo verejnom záujme. Vraj od ochrany prírody nemali všetky povolenia.
                      Osobne nevidím žiaden rozdiel medzi novinármi Janou Kubisovou, Petrom Bárdym a bláznami z občianskeho tribunálu. Obe tieto skupiny majú rovnakú úroveň duševného zdravia. Absurdnosť dezinformácii novinárky Kubisovej a občianskeho tribunálu je často na rovnakej úrovni dezolátizmu.
 
 
  • Novinári robia veľké škody. Propagujú falošnú ochranu prírody a komplikujú skutočnú ochranu prírody.
  • Šírením dezinformácii komplikujú aby sa kriminalita v ochrane prírody začala vyšetrovať.
  • Som frustrovaný s ľahostajnosti mnohých šéfredaktorov k životnému prostrediu, keď im nevadí, že ich redaktori šíria o tejto téme veľmi škodlivé dezinformácie.

 

Dodatočne pridaný obsah, ktorý nie je súčasť videa

  • v prípade propagandistického videa, ktoré si objednalo združenie BROZ u Aktualít, sa nejednalo o inzerciu ale priame podplácanie redakcie a redaktorov. Inzercia je transparentná aspoň v tom, že človek vidí reklamu na danú firmu. V prípade videa objednaného skupinou BROZ došlo k zatajeniu dôležitej informácie, že je za ním BROZ. Síce poslednú sekundu videa tam bolo zverejnené logo BROZu ale 99,9% sledovateľov videa si túto informáciu určite nevšimlo a to tvorcovia videa dobre vedia. Nevylučujem aj verziu, že únik informácii, že video vzniklo na objednávku BROZu bol nechcený. Informácia bola zverejnené tak nenápadne, že si ju nemusel povšimnúť ani sám Peter Bárdy, ktorý pred zverejnení videa video skontroloval. Keby si to všimol, dal by túto informáciu odstrániť. …. Po prepuknutí tejto aféry, ako môžeme mať istotu, že podplácanie novinárov na objednávku rôznymi korupčnými skupinami nie je len rarita ale veľmi častá prax? ….. Veľká dezinformačná kampaň iniciatívny My sme les ktorá bola pred deformou národných parkov v denníku Pravda, bol pre denník Pravda tiež bezpochyby výborný biznis
  • ak by kauza korupcie v ochrane prírody bola priorita pre vedenie polície, nehovorím, že dostať do basy týchto ľudí by bolo jednoduché. Ani pri kauze Gorila ešte nikto nesedí. Legislatíva je bohužiaľ nastavená tak, že rozkrádanie eurofondov vo väčšine prípadov samo o sebe nie je trestný čin z pozície poberateľa dotácie. Pred spravodlivosť by sa mali postaviť bývalý vedúci zamestnanec Európskej komisie Ladislav Miko a tiež viacero vyššie postavených Bruselských úradníkov. Takže vyšetrovanie by sa malo rozšíriť aj na medzinárodnú úroveň Europolu. Na strane druhej dostať dôležitých aktérov za mreže v tejto kauze bude podstatne ľahšie ako v kauze Gorila
  • dezinformácie médii spôsobuje často aj to, že aj keď sa hoci veľmi vzácne dostane do médii odborník, má strach povedať pravdu. Je to ošklivý výsledok špinavej práce médii kedy odborníci majú strach povedať celú pravdu. Média vytvorili atmosféru strachu. Keď média masírujú verejnú mienku dezinformáciami, kým novinár hovorí čierne, odborník hovorí biele. Odborník vám povie niečo iné v súkromí a niečo iné pre média, pretože sa bojí nepochopenia so strany zmanipulovanej verejnosti médiami, tak musí povedať len malú časť pravdy. ……….. Uvediem aj príklad. Kým média vykresľujú Jána Budaja ako jedného z najlepších politikov, naopak myšlienkový svet odborníkov je presne opačný a považujú ho jedného z najviac nebezpečných politikov v dejinách Slovenska. V tejto veci je naprostá zhoda medzi odborníkmi bez ohľadu či je daný odborník sympatizant konzervatívneho alebo liberálneho politického krídla. Teraz si predstavte aké ťažké musí byť pre odborníka kritizovať Jána Budaja pred zmanipulovanou verejnou mienkou médiami
 

Nepodceňujme nebezpečenstvo ľavicového extrémizmu pseudo ekologickej ideológie. Ľavicový extrémizmus na medzinárodnej úrovni v Európe

Obrovské nebezpečenstvo korupcie v ochrane prírody spôsobuje práve kombinácia ľavicového extrémizmu s korupciou. A dokonca aj Ján Budaj na tlačovej konferencii priznal, že práve týmto ľavicovo extrémistickym organizáciám bolo z eurofondov naliatych 130 miliónov Eur za posledné roky. Nuž predstavte si, že by sme z eurofondov naliali 130 miliónov eur do krajne pravicového extrémizmu, čo by to bol za škandál. Extrémista je blázon a bláznom sa peniaze nedávajú, blázon s veľa peniazmi je nebezpečný.
                      Zaujímavé je porovnanie ľavicových extrémistov na Slovensku a v Nemecku. Sú si veľmi podobní. V Nemecku lavicoví extrémisti reprezentujú hlavne stranu Zelených, ktorá je aktuálne vo vláde. Zelení si presadili aby vypli jadrová elektrárne za každú cenu. Výsledok práce strany zelených je to, že jadrové elektrárne nahradili uhoľné. Uhoľné elektrárne pracujú na 200%, takže Nemecko láme historické rekordy v produkcii množstva CO2. Túto vec kritizuje aj nemecká opozícia strana CDU. Mimochodom pre porovnanie, jadrové elektráreň vypúšťa do ovzdušia presne nula gramov CO2.
A podobne je to aj na Slovensku práve eko extrémisti z krajnej ľavice najviac hlasno kričia aby sme si zničili prírodu bezzásahom to jest lykožrútovými mŕtvymi lesmi a narušeným ekosystémom.
Ľavicový extrémizmus nie je o nič nemej nebezpečný ako pravicový. Lavicový extrémizmus spôsobil to, že ceny energií stúpli o 20 násobok. Na Slovensku máme tiež kvôli nim zničenú prírodu a podtatranské dediny boli zaplavené kvôli narušeným lesným ekosystémom ktoré stratili vodo zádržnú funkciu. Kvôli záplavám boli odtrhnuté cesty, mosty a vznikli ďalšie veľké škody.
 

Bezzásah ako jediná forma ochrany prírody pre extrémistov

Slovenskí krajne ľavicoví eko extrémisti uznávajú ako jedinú formu ochrany prírody bezzásah čím sa inšpirujú od krajne ľavicových extrémistov z Nemecka či západnej Európy. Ale ani v západnej Európe to nie je také jednoduché. Ekológia sa na Slovensku vyučuje na lesníckej fakulte vo Zvolene a jedná sa o univerzitu z najdlhšou 200 ročnou historickou tradíciou v Európe. Lesnícka fakulta aj v medzinárodných rebríčkoch hodnotenia má zaslúžene prvé miesto. Lesnícka fakulta na Slovensku je ako jediná, ktorá prvenstvo v medzinárodnej úrovni, pretože všeobecne školstvo na slovensku má nízku úroveň. Na Slovensku máme najlepších odborníkov na svete v téme ekológia a nevážime si ich. Politici radšej podľahnú tlaku ľavicového extrémizmu a robia opak čo hovoria odborníci. Nemci takto kvalitných odborníkov nemajú a musia sa ešte učiť na svojich chybách, že živý les je lepší ako mŕtvy. Tiež musia vytriezvieť z ľavicového extrémizmu, čo je ďalší silný faktor.
Ale ani z Nemeckom sa nedá porovnávať situácia na Slovensku. Nemci majú menej národných parkov, majú ich menšie, a národné parky sa zväčša nachádzajú na rovinách alebo miernych svahoch, kde nehrozí pôdna erózia a záplavy ako na Slovensku, kde sú národné parky v horách. Nemci si experimentovať môžu dovoliť, my na Slovensku nie. Tiež aj v Nemecku a ešte viac v Rakúsku sú v prípade lykožrúta udeľované výnimky z území zonácie najprísnejšieho bezzásahového stupňa ochrany a púšťajú sa tam do ťažby z harvestormi. Nielen v častiach z nižším stupňom ochrany. Podľa našich slovenských eko extrémistov je také niečo nepredstaviteľné.
                      Eko extrémisti sa pri bezzásahu odvolávajú na organizáciu IUCN v ktorej sú vplyvy ľavicového extrémizmu silné. Extrémisti často šíria hoaxy, že táto organizácia od nás chce bezzásah. Navzdory bombastickému marketingovému názvu organizácie sa jedná len o obyčajnú súkromnú organizáciu, z ktorou Slovensko ani EU nemá žiadne záväzné zmluvy. Navyše aj táto organizácia percento bezzásahu 75% v národných parkoch len odporúča čo do definície národného parku.