Filozofická kritika kresťanstva

Cisár Konštantín, Katolícka cirkev a Nikejský koncil
Okolo cisára Konštantína a Nikejského koncilu existuje na internete mnoho balastu a konšpiračných teórii. V tomto článku sa ale pozrieme na túto problematiku veľmi serióznym, objektívnym akademickým prístupom.

Cirkev ako nástroj politickej moci a Nikejský koncil

Takmer všetci historici, ktorí sami nie sú katolíckymi náboženskými fanatikmi, majú názor, že Katolícka cirkev nikdy nebola nič iné ako nástroj politickej moci. Ako prvého koho napadlo použiť malú bezvýznamnú židovskú sektu na politické ciele, bol cisár Konštatnín, resp. TheodosiusI.. Akademické fakty hovoria, že v roku 325 bolo omnoho viac gnostikov, to jest skutočných nasledovníkov Krista ako čudnej židovskej odnože kresťanstva, z ktorej sa neskôr stala Katolícka cirkev.
O gnostikoch viac tu: Gnosticizmus, gnóza. Základné informácie a fakty. Reálne učenie Krista a skutočné kresťanstvo http://krestanstvo.czweb.org/clanky/gnosticizmus-definicia-a-zakladne-fakty
Nikejský koncil pojednával o spore z ariánmi, ktorí boli v podstate židia, ktorí uznávali Ježiša len ako proroka, nie ako Boha. Zvláštne prečo sa nepridal Konštantín práve na stranu ariánov, pretože Konštantínovi nešlo o „pravdu“ ani o dobro pre kresťanov. Bolo mu úplne jedno, ktorú sektu podporí. Konštantín jediné čo sledoval, bolo to, aby mu to efektívne poslúžilo na posilnenie politickej moci. Sekta (presnejšie skupina siekt), ktorá sa dala z viacero dôvodov lepšie použiť na posilnenie politickej moci bolo niečo podobné tomu čo v súčastnosti nazývame „kresťanstvo“, preto sa Konštantín rozhodol podporiť práve túto skupinu siekt. Málokto si uvedomuje, že ak by cisár Konštantín (resp. cisár Theodosius) podporili iný druh kresťanských siekt to jest v tomto prípade ariránov, tak súčasná forma kresťanskej viery by vôbec neexistovala a na miesto súčasných 2 miliárd súčasných kresťanov, by 2 miliardy kresťanov mali vieru ariánsku. O takejto veľkej a významnej demografickej veci veci vtedy rozhodovalo len jediné drobné rozhodnutie rímskeho cisára. Ak by cisár nezasahoval do náboženských vecí vôbec, židovské formy nasledovníkov Krista (ako je súčasné kresťanstvo alebo Ariáni) by spontánne zanikli a zostala by len jediná forma nasledovníkov Krista: gnostici.

Prvý Nikejský koncil zvolal Cisár Konštantín. Tomuto koncilu cisár Konštantín aj predsedal (inými slovami šéfoval). Pre cisárov bolo typické, že sa v náboženských veciach aktívne angažovali: napr. ktorých Rímskych alebo gréckych bohov sú pohanskí kňazi uctievať v chrámoch. Po zmene cisára bolo treba viac uctievať iných bohov – takéto veci sa stávali často – je to reálny historický fakt. Z toho logicky vyplýva, že cisár Konštantín, ktorý mimochodom nebol ani kresťan mal aktívnu motiváciu zasahovať do kresťanských náboženských vecí.

Pri vyhľadávaní informácii o Nikejskom Koncile som natrafil aj na aj na webstránku Svedkov Jehovových. To či s encyklopédie Britannicy citujú správne sa mi overiť nepodarilo, v každom prípade aj samotní kresťanskí protentantskí teológovia majú názor, a mnohé historické a faktografické názory tomu naznačujú, že pohan Konštantín zasahoval kresťanom do koncilu dosť významne. Samozrejme v žiadnom prípade nechcem označiť informácie od Svedkov Jehovových v tomto článku za dôveryhodné, avšak za zmienku to stojí:
V ROKU 325 n. l. povolal cisár Konštantín do Nicey všetkých biskupov. Jeho cieľom bolo vyriešiť problém, o ktorom sa viedlo množstvo diskusií: vzťah Boha k jeho Synovi.
Nicejskému koncilu „Konštantín sám predsedal,“ uvádzaEncyclopædia Britannica, „aktívne riadil rokovania a osobne navrhol... rozhodujúcu formuláciu vyjadrujúcu vzťah Krista k Bohu vo vyznaní, ktoré vyšlo z koncilu, že je ‚jednej podstaty s Otcom‘... Biskupi, zastrašení cisárom, s výnimkou dvoch vyznanie viery podpísali, mnohí z nich do značnej miery proti vlastnému presvedčeniu.“
https://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/1200274107#h=5

Najdôležitejšia vec z celého Nicejského koncilu bolo Nicejské vyznanie viery.
Všimol som si ale veľmi kontroverznú vec. Grécky a latinský preklad Nicejského vyznania viery sa líši vo veľmi závažnej veci: v najdôležitejšom slovez celého vyznania. https://en.wikipedia.org/wiki/Homoousion
Kým gréckom jazyku je pojem „homoousion“ v celku jasný, Otec a Syn majú rovnakú podstatu, v latinskej verzii si cisár Konštatnín presadil viac pohanstvom zaváňajúce slovo „consubstantiálem“, čo v preklade znamená spoločná podstata.
Tu si je treba uvedomiť kontext: podľa Gréckej a Rímskej mytológie mali bohovia svoje deti v vnúčatá. V roku 325 by si drvivá väčšina pohanov mohli interpretovať pojem „consubstantiálem“ ako vzťah otca a syna v pohanskej mytológii bohov. A pohanovi cisárovi Konštantínovi sa to v celku páčilo. Zaujímavé, že kresťanskí teológovia sa veľmi radi vyhýbajú spornému latinskému pojmu „consubstantiálem“ a radšej používajú grécky pojem „homoousion“.
Katolíci a protestanti uznávajú Nicejské vyznanie viery, ale neuvedomujú si, že vyznanie má mnoho pohanských prvkov.
https://en.wiktionary.org/wiki/consubstantialem
https://en.wiktionary.org/wiki/consubstantial
https://en.wiktionary.org/wiki/con-#Latin

Nepodarilo sa mi zistiť v akom jazyku je Nicejské vyznanie viery viac originálne. Avšak je zrejmé, že najdôležitejšia osoba z koncilu cisár Konštantín na koncile podpisoval latinskú verziu vyznania, nakoľko mu gréčtina až tak blízky jazyk nebol.

Pápež sa koncilu nezúčastnil

Ďalšia zaujímavosť je to, že na Nicejskom koncile nebol zúčastnený pápež, čo je z pohľadu katolíckej teológie škandál. Zakázal mu cisár Konštantín sa ho zúčastniť? Na druhej strane treba povedať, že „pápež“ mal v minulosti naprosto minimálny vplyv – bol len obyčajným biskupom mesta Rím. Dodnes sa v Katolíckej cirkvi metaforicky hovorí pápežovi ako o biskupovi Ríma, avšak v minulosti to nebola metafora ale platilo to doslova.

Pohanský prvok splodenia bohov Nicejskom vyznaní viery. ... Ututlali pohanské prvky: zlý preklad Nicejského vyznania do slovenčiny a češtiny

Nikde v Biblii nie je napísané, že Ježiš syn je splodený z Otca, avšak v Nicejskom vyznaní viery tomu tak je. Ale prečo? Aké to môže mať logické opodstatnenie?
Podľa Gréckej a Rímskej mytológie, bohovia mali manželky, deti aj vnúčatá. Nakoľko Konštantínovi bola pohanský filozofia stále sympatická, pokúsil sa preniesť pohanskú filozofiu aj do kresťanstva – veď aspoň sa pohanom bude ľahšie prechádzať na kresťanstvo. Konštantín si teda presadil v Nicejskom vyznaní pohanský prvok, že Syn (Ježiš) bol splodený bohom Otcom. Byť splodený pohlavným stykom – teda zaváňa to pohanskou Grécko-Rímskou mytológiou splodenia bohov. Slovenský a Český preklad (a možno aj preklady v mnohých iných jazykoch) majú preklad nesprávny: „zrodený“, to jest narodený z Otca („zrodený“ je synonymum k „narodený“). Anglický preklad slova „génitum“ je správny: „splodený“
https://en.wiktionary.org/wiki/genitus#Latin

Prvý carihradský koncil alebo prvý konštantínopolský koncil: Ježiš ako nie plnohodnotný Boh

V roku 380 bolo v Ríme uzákonené najkrvavejším Rímskym cisárom Theodosiom I. kresťanstvo ako povinné náboženstvo a pohania neochotní prestúpiť na kresťanstvo boli krvavo popravovaní a likvidovaní. Začala sa občianska vojna v Rímskej ríši.
Cisár Theodosius I. ako prvý cisár prišiel perfektný nápad, že kresťanstvo sa dá použiť ako nástroj politickej moci.Napriek tomu, že tento cisár podľa bol oficiálne kresťanom, pohanského myslenia v jeho hlave sa ešte stále nevzdal. V carihradskom koncile si tento cisár presadil ďalší pohanský prvok.

Nicejsko-carihradské vyznanie viery uzákonené na Carihradskom koncile obsahuje ďalšiu pohanskú kontroverziu
https://sk.wikipedia.org/wiki/Nicejsko-carihradsk%C3%A9_vyznanie_viery
https://en.wikipedia.org/wiki/Nicene_Creed#Niceno.E2.80.93Constantinopolitan_Creed
https://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%BD_carihradsk%C3%BD_koncil
https://en.wikipedia.org/wiki/First_Council_of_Constantinople

Kontroverzná je hlavne táto časť
….. jednorodeného Božieho Syna, splodeného z Otca pred všetkými vekmi.
Význam slova „saeculum“ vek je až na treťom mieste – ide o účelovo zavádzajúci preklad. Správny preklad z latinčiny slova „saeculum“ je pokolenie, generácia. Ježiš bol splodení pred všetkými pokoleniami, generáciami, teda neide o plnohodnotného nekonečného boha, ktorý existoval odjakživa. Znovu tento prvok zaváňa pohanskou mytológiou o splodení a narodením bohov
https://en.wiktionary.org/wiki/saeculum
https://cs.wiktionary.org/wiki/saeculum

Odvážna teória: naozaj verili kresťania v jedného Boha? Alebo verili vo viacero bohov?

Cirkev ako nástroj politickej moci – historický vývoj po cisárovi Konštantínovi a Theodosiusovi

Je zrejmé, že cisár Theodosius mal nad cirkvou väčšiu moc ako samotný Rímsky biskup (neskôr nazývaný pápež). Niekoľko cisárov po Theodosiusovi I. malo zrejme väčšiu moc nad cirkvou ako samotný „pápež“ (lepšie povedané Rímsky biskup), pretože chuť po moci bola veľká a cirkev mala vtedy väčšiu moc ako štát. Neskôr začína prechádzať viac politickej moci na pápeža a politický významcisára sa oslabuje a neskôr zaniká. Neskôr sa pápežom podarilo odstrániť inštitút cisára úplne a všetku politickú moc na seba berie pápež.

Primát / prvenstvo rímskeho biskupa

Táto téma je trošku odbočenie od hlavnej témy, ale ide o niečo zaujímavé. Katolíci manipulatívne interpretujú určitú časť Biblie, kde sa hovorí o Petrovi ako o „hlave“ cirkvi. „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18). Len nikde v Biblii sa nepíše, že aj nasledujúci Rímski biskupi by mali mať rovnaný titul a rovnakú dôležitosť ako Peter.
V inej časti Biblie sa zasa hovorí, že Ježiš hovoril že jeho nástupca je Jakub (nemám čas to vyhľadávať, môžete si to dohľadať).
Inkvizícia v Katolíckej cirkvi trvá dodnes. Dodnes Katolícka cirkev pohŕda, opovrhuje vedou a vysmieva sa z nej, konkrétne vedným odborom históriou. Katolícka cirkev si dodnes trvá na tom, že Rímsky biskup bol pápežom, to jest najvyšším šéfom celého kresťanstva a cirkvi od nepamäti. Každý nezávislý to jest nenáboženský akademický historik Vám ale povie, že inštitút pápeža ako človeka s vplyvom na celú Katolícku cirkev došlo až vtedy, keď zanikol inštitút Rímskeho cisára a všetká moc prešla na pápeža čo určite nebolo skorej ako 7. alebo 8. storočí. Vznik inštitútu pápeža ako šéfa celej Katolíckej cirkvi nemal nič spoločného so svätým Petrom ani s kresťanstvom, avšak všetko bolo len o politickej moci. Tento reálny historický fakt sa v katolíckej cirkvi na oficiálnej úrovni dodnes tvrdo popiera. Cirkevná história sa na kňazských seminároch (seminár je budova, kde študujú za kňazov budúci kňazi) vyučuje tiež, avšak vyučuje sa úmyselne manipulatívne. Na katolíckych seminároch vyučujú históriu tiež katolícki kňazi. V katolíckej cirkvi sa vždy veľmi silne zvýrazňuje to, že pápež je priamym nástupcom svätého Petra.

Záverom

Závažné historické dôsledky
Treba si uvedomiť veľmi závažnú vec, že nič také ako kresťanstvo by dnes neexistovalo, ak by sa Rímsky cisár Theodosiusnerozhodol pod hrozbou trestu smrti nanútiť kresťanstvo obyvateľstvu a to len čisto z dôvodu použitia nejakej čudnej sekty na politickú moc.

Inkvizícia v Katolíckej cirkvi existuje dodnes
                   Ďalej treba upozorniť na to, že inkvizícia nevymizla v Katolíckej cirkvi ani dnes. V Katolíckej cirkvi je dodnes prísne zakázané akokoľvek diskutovať o témach ktoré sú diskutované na neutrálnej akademickej pôde úplne bežne (napr.niektorétémy spomenuté v tomto článku).Budúci kňazi - študenti teológie na kňazských seminároch sa nikdy nedozvedia pravdu, všetko sa cenzuruje a katolícka cirkev je vždy ospevovaná len v tom najlepšom svetle. Reálne faktografické a historické fakty potvrdzujú že učenie Ježiša Krista nebolo nič také ako to čo dnes nazývame kresťanstvo, ale tzv. gnosticizmus. Na kňazských seminároch sa len stručne spomenie, že niekedy existovali nejaké malé drobné gnostické sekty a to je všetko, ideme ďalej. Pravda je presne opačná, gnostických nasledovníkov Krista bolo neporovnateľne viac, počet gnostikov mal demograficky mnoho väčší význam a drobné židovské sekty, ktoré sa dnes nazývajú „kresťanstvo“ bolo počtom veľmi málo.
Cirkev neuznáva históriu ako vedu – inkvizícia stále existuje – cirkev popiera reálne fakty.Väčšina katolíckych kňazov dodnes popiera históriu.