Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Psychológia kresťanských spoločenstiev / siekt. Analýza

V iných článkoch alebo videách upozorňujem na problém kresťanských spoločenstiev – ide o cirkev v cirkvi, nie je prehnané povedať, že ide o sektárske združenia vo vnútri cirkvi. Zväčša sa v týchto spoločenstvách pestuje náboženský fanatizmus. Silu infiltrovaných siekt vo vnútri Katolíckej cirkvi nemožno nijak podceniť, viac hovorím o tejto téme v článku o Anne Kolesárovej.
Najväčšie nebezpečenstvo vidím v katolíckych kresťanských spoločenstvách, pretože majú veľmi sofistikovanú davovú psychológiu, dokážu vytvárať veľmi silné a manipulatívne egregory, čo sú kolektívne energetické polia. Dá sa povedať že fanatické kresťanské spoločenstvá svojou silou už ovládli aj mainstreamový prúd katolíckej cirkvi.
                   V tomto článku sa zameriam hlavne na psychológiu kresťanských spoločenstiev. Ja ako autor tohto článku som človek, ktorý prezentuje psychológiu budúcnosti. Tento článok bude psychologický. Budeme hovoriť o manipulatívnych technikách, ktoré používajú kresťanské spoločenstvá. Nehovorím, že tento odborný článok nie je zneužiteľný, pretože tieto pokročilé psychologické vedomosti môžu byť dobrým typom pre založenie akejkoľvek sekty nejakého človeka so psychopatickými sklonmi, ktorý má túžbu ovládať ľudí a manipulovať nimi. Na druhej strane každý kto si tento článok prečíta, už nikdy nehrozí, že by sa mohol stať obeťou kresťanského spoločenstva. Článok má aj silný preventívny charakter.
                   V minulosti sa kresťanstvo šírilo a udržiavalo, krvou, vojnami, násilím, popravami, inkvizíciou. Dnes sa ale zmenila doba a takéto veci už možné nie sú. Nanútenie kresťanstva hrubou silou a násilím už nie je možné. Temné sily a matrix museli zmeniť svoju stratégiu. Šíriť kresťanstvo a zotročovať ducha človeka je najlepšie cez rôzne kresťanské sekty / kresťanské spoločenstvá, ktoré sa v cirkvi stali silnejšie a vplyvnejšie ako mainstreamový prúd katolíckej cirkvi. Otvorene hovorím a otvorene potvrdzujem, že kresťanské spoločenstvá majú naprosto geniálne prepracovanú psychológiu manipulácie ľudskou bytosťou. Naprosto geniálna davová psychológia. Takýmto spôsobom je možné účinne šíriť kresťanskú vieru aj v krajinách, ktoré pôvodne neboli kresťanské ako napríklad Južná Kórea a podobne. Z kade sa ale takáto genialita zobrala?
                   (Osobne si nemyslím, že náboženskí vodcovia majú nejaké špeciálne školenia od ľudí, ktorí vedome vedia, že náboženstvo je zlo. Človek sa počas spánku mení na veľmi zraniteľnú bytosť. Rôzne démonické bytosti nemajú problém počas spánku vložiť do náboženského vodcu rôzne sugescie a programy. Ďalší dôležitý fenomén je že náboženský vodca sa počas modlitby domnieva že komunikuje s „bohom“ v skutočnosti však komunikuje s démonickými inteligenciami, ktoré mu veľmi dobre radia ako čo najviac psychologicky manipulatívne šíriť chorý náboženský fanatizmus. Skúseností ako démonické inteligencie ovládajú veriacich som videl mnoho a vedel by som dlho o tom rozprávať).
                   Bežné mainstreamové chodenie do kostola nie je až tak veľmi manipulatívne. Kňaz má obmedzený čas a priestor na indoktrinizáciu. Omnoho väčšie nebezpečenstvo sú kresťanské spoločenstvá ktoré sa indoktrinizáciou zaoberajú omnoho intenzívnejšie, komplexnejšie a rafinovanejšie, s vytváraním veľmi pevných spoločenských väzieb.
 

Základ psychologickej manipulácie kresťanských spoločenstiev. Prvok energetického zjednocovania. Strata vlastného rozumu. Kolektívna myseľ. Energetická sieť

V predchádzajúcom článku o Anne Kolesárovej som vysvetľoval patologicky sektársku jednotu v myslení katolíckych veriacich. V tejto časti si vysvetlíme o tomto fenoméne niečo viac. Psychologické vedecké štúdie dokazujú, že kresťania sa omnoho viac socializujú a žijú viac spoločenský komunitný život ako nenáboženskí ľudia. Tento fenomén si žiaľ vyžiada aj tvrdú daň od veriacich, že nemajú vlastný rozum, nemajú vlastný názor, ale fungujú na princípe kolektívnej spoločnej mysle. Je to obrovské nebezpečenstvo, pretože tak človek stráca slobodnú vôľu. Daný človek si o sebe namýšľa že je úplne slobodný, že v kresťanskom spoločenstve sa nachádza úplne slobodne, v skutočnosti však tomu tak nie je.
                   Zákerné je to, že celkovo kresťanské spoločenstvá sa radi zameriavajú na mladých ľudí, obzvlášť vysokoškolákov. Všade vo väčších mestách, kde je veľa vysokoškolákov, vzniká aj mnoho kresťanských spoločenstiev, ktoré majú osloviť práve vysokoškolákov. Mladý človek býva na internáte, neraz hľadá zmysel života, je mimo kontroly svojich rodičov a tým je aj viac zraniteľný k indoktrinizácii a stáva sa ľahkou korisťou.
                   Vymenujeme si niekoľko prvkov v kresťanských spoločenstvách, ktoré sa snažia energeticky ľudí zjednotiť:
  • kresťanské chvály, gospelová hudba: hudba, chvály je spôsob ako urobiť kresťanstvo viac atraktívnym a príťažlivým. Tu neide o nudné varhany, orgány ale o modernú hudbu. Hudba ale tiež ľudí veľmi intenzívne zjednocuje, veriaci s hudobnou skupinou spievajú spolu. Príklad obzvlášť radikálneho takzvaného charizmatického kresťanského spoločenstva si môžete pozrieť tu a tu. Dokonca tam zverejňujú aj videá s chvál, čo má aj svoju výhodu – človek môže túto katolícku sektu lepšie psychologicky analyzovať. Chvály sú poväčšine verejne prístupná akcia – slúži to ako náborová akcia pre nových členov. Pre oddanejších členov potom slúžia iné akcie na hlbšie a intenzívnejšie vymývanie mozgov.
  • Rôzne rovnaké spoločné pohyby tela na chválach, napríklad mávanie rúk nad hlavami posilňuje kolektívne energetické pole a vytváranie egregoru spoločenstva.
  • Po skončení chvál sa akcia zďaleka nekončí. Stáli členovia spoločenstva majú jasnú úlohu: vytvárať spoločenské kontakty s novými členmi, snažiť sa milo prihovoriť novým návštevníkom, snažiť sa vytvoriť nové väzby kamarátstva a priateľstva. Sú ochotní sa dohodnúť aj na osobnom stretnutí. Cieľ je vytvoriť si dôveru u váhajúcich návštevníkov chvál.
  • Ďalej je tu veľmi silný efekt absencie asertivity. Mnohí ľudia nevedia povedať svojej partii kamarátov slovo „nie“. Nemajú na to psychickú silu. Ak si vytvoríte priateľstvo s jedným alebo viacero členmi kresťanského spoločenstva, potom Vám je ťažké povedať „nie“ ak vás pozývajú na takú či onakú kresťanskú akciu. Neistá a nerozhodnutá obeť postupne čím ďalej tým viac zapadá medzi partiu kresťanských kamarátov až nakoniec sama nadobudne identitu plnohodnotného člena katolíckej sekty. Toto je veľmi nebezpečný psychologický fenomén, ktoré sekty častokrát zákerne využívajú.
  • Sekty tiež vedia veľmi dobre vycítiť to, keď mladý človek prežíva nejaké utrpenie a krízu. Psychicky ho povzbudia a podržia. Perfektný spôsob ako s vytvoriť dôveru u novej obeti.
  • (Treba si uvedomiť že členovia sekty vo svojom subjektívnom myšlienkovom mikrosvete nemajú pocit, že by niekým manipulovali. Domnievajú sa, že oni len zblúdených ľudí privádzajú na úplne prirodzenú cestu pána boha).
  • Kresťanské spoločenstvo sa snaží čo najviac posilniť spoločenské väzby. V prípade uvedeného kresťanského spoločenstva sa vytvárajú takzvané menšie modlitebné skupiny. Vytvárajú sa silné priateľské väzby, ľudia vzájomne intímne zdieľajú svoje životy, svoje radosti i trápenia, spoločnou modlitbou sa veľmi efektívne posilňuje energetické pole takejto skupinky. Na efektívnu indoktrinizáciu sú dôležité nielen masové akcie ale aj menšie skupinky, kde sa efektívne posilujú energeticko-spoločenské väzby.
  • Ďalej majú aj väčšie spoločenské akcie, ktorých cieľom ani nie je sa modliť ako sú zamerané predovšetkým na získavanie priateľstiev či utužovanie spoločenských kontaktov.
  • Tiež majú aj akcie typu workshopy, čo sú prednášky, kde sa intenzívne vymývajú mozgy, kde sú veriaci intenzívne fanatizovaní, kde im je vysvetľovaná jediná správna cesta a že všetko ostatné je od satana.
  • Nie nadarmo uvedené kresťanské spoločenstvo hovorí niektorým svojím akciám, že tam vytvárajú náboženskú rodinu – áno rodinu – čo najviac intenzívne spoločenské väzby.
  • Obrovskou zákernosťou je to, že do sekty typu katolícke kresťanské spoločenstvo je veľmi ľahko vstúpiť, ale je nemožné vystúpiť. Nakoľko sa jedná o spoločenstvo, ktoré oficiálne patrí pod katolícku cirkev, nikomu neblikajú žiadne červené kontrolky, že tu si treba dávať veľký pozor. Daná obeť si o sebe môže namýšľať že je tam šťastná a že je tam úplne slobodná. Obeť však už nemá svoj vlastný rozum, ten je úplne potlačený. Obeť pracuje na kolektívnej mysli, obeť sa stala súčasťou kolektívnej energetickej siete. Kolektívna myseľ hovorí obeti čo je správne čo je nesprávne, čo je „klamstvo“ čo je „pravda“, čo ju má robiť šťastnou, čo ju nemá robiť šťastnou, k čomu má pociťovať negatívne emócie a k čomu má pociťovať pozitívne emócie. Kolektívna myseľ obeti prikáže, že v spoločenstve sa musí cítiť šťastná, tak to, že je v spoločenstve šťastná si dokáže do mysle vsugerovať a falošné šťastie si vytvoriť. Kolektívna myseľ si obeť stráži. Strata vlastného rozumu, vlastnej slobodnej vôle, je hlavným atribútom člena kresťanského spoločenstva.
 

Liečba duchovných zranení“ = centrálna téma filozofie katolíckych siekt

Skutočne ide o centrálnu tému niektorých katolíckych spoločenstiev. Naozaj tragikomické je že charizmatické kresťanské spoločenstvá majú plné ústa slov ako „treba vyliečiť zranenia“, dokonca aj názor jednej akcie dali bombastický názov „Uzdravení“. Títo poľutovania hodní sektárski úbožiaci si neuvedomujú, že ten jediní kto potrebuje najviac niečo uzdraviť sú oni sami – ich choré sektárske mysle. Existuje aj bohatá náboženská literatúra sektárskych vodcov o téme duchovného uzdravenia.
Existujú aj duchovné školy, zhodou okolnosti aj na ranči kde sa koná Campfest, kde hierarchicky vyšší členovia kresťanských spoločenstiev chodievajú do duchovnej školy, kde ich učia v úvodzovkách „psychológiu“, kde sa učia o uzdravení „duchovných rán“. Títo náboženskí úbožiaci tomu hovoria, že je to seriózna psychológia, v skutočnosti je to prekrútená pseudopsychológia interpretovaná chorými sektárskymi vodcami.
                   Členovia ktorých sa nedarí úspešne indoktrinizovať, napríklad nedodržiavajú prísne učenie katolíckej cirkvi o sexualite, ktoré zakazuje prakticky všetko, alebo sú schopní vidieť nejaké objektívne chyby na ich spoločenstve či cirkvi všeobecne, sú hierarchicky vyššími členmi spoločenstva podozrievaní z toho, že koreň problému je v tom, že majú nejaké duchovné zranenia, ktoré je treba doliečiť. „Chudáčikov chorých“ je treba vyliečiť, treba im pomôcť.