Filozofická kritika kresťanstva

Je naozaj serióznym historickým faktom, že cirkev stavala kostoly po posvätných miestach našich predkov. Išlo o tzv. silové zóny, alebo svätoháje – stromové porasty, ktorým sa pripisoval obrovský duchovný význam.
Všimnite si ten paradox:na jednej strane cirkev považovala svätoháje za niečo diabolské a zlé, ale na druhej na týchto „diabolských“ miestach stavala kostoly. Ako vysvetliť tento paradox?
         Cirkev si vo svojej zákernosti autenticky uvedomovala, že posvätné miesta Slovanov (aj iných národov) majú svoju silu a preto sa ich snažila zneužiť. Naozaj nie nadarmo môžeme v niektorých starších kostoloch cítiť mystickú atmosféru, pripomínajúcu prítomnosť Boha. Nie je to však spôsobené kresťanskou vierou, ale je to spôsobené práve silovým energetickým miestom.
Silové miesto človeku môže spôsobiť zníženie frekvencie mozgu, teda dosiahne mierne iný stav vedomia, čo má za následok ľahšiu psychologickú sugestívnu manipuláciu veriacich, keď sa katolícky farár chopil ohnivej kázne, plnej rafinovanej rétoriky
         Istý šamanský učenec je presvedčený, že bez stavania kostolov na týchto silových miestach a svätohájoch, by kresťanstvo jednoducho vôbec v spoločnosti neuspelo!!