Cyril a Metod priniesli úpadok. Odhalenie mýtov o vierozvestcoch. Historik Eduard Chmelár
Rozhodol som sa publikovať nasledujúci článok historika Eduarda Chmelára o Cyrilovi a Metodovi, ktorý zverejnil na svojej Facebookovej stránke. Nakoľko pána Chmelára dosť dlho sledujem a dobre poznám, viem že má aj viacero nedobrých a kontroverzných vlastností, napriek tomu tento článok sa mu veľmi podaril - klobúk dole.
No, takže, milé deti, pripomeňme si bez mýtov a emócií historické fakty, aby sme vedeli, čo v skutočnosti oslavujeme:
Knieža Rastislav sa rozhodol vymaniť spod vplyvu Východofranskej ríše a obrátil sa so žiadosťou na pápeža Mikuláša I. o samostatnú cirkevnú provinciu. Pápež to však odmietol, a tak sa veľkomoravský vládca obrátil na byzantského cisára Michala III. Ten bol v rozpore s našimi predstavami krutý a obmedzený panovník a vo chvíli, keď k nemu dorazilo posolstvo, pravdepodobne aj opitý. Žiadosť o vyslanie vysokého cirkevného hodnostára odmietol tiež. Carihradský patriarcha a najvýznamnejší byzantský učenec Fotios však cisárovi poradil, aby vyslal na Veľkú Moravu niekoho menej dôležitého, že tým nič nestratí a preskúma situáciu v tejto časti Európy. Navrhol mu dvoch bezvýznamných mníchov, ktorí sa už predtým osvedčili v diplomatických misiách. Michalovi III. to bolo jedno, nevenoval ich misii takmer žiadnu pozornosť a možno ani nebol triezvy, keď podpísal ich poverenie, ktoré nebolo misijné, ale diplomatické.
Napriek romantickým obrazom boli obaja bratia prijatí veľmi rozpačito. Tunajším obyvateľom ponúkali nejaké nové písmo, hoci z nálezov v Bojnej vieme, že naši predkovia už písmo poznali, písali latinkou. Ponúkli im nový jazyk, ktorý však nevychádzal z nárečí, akými hovorili v tom čase Slovania v Nitrave či na Morave – základom staroslovienčiny boli južnoslovanské nárečia z okolia Solúna. Teda staroslovienčina nebola tou „našou rečou“, ktorú požadoval Rastislav. No a napokon ich zmiatli pravoslávnym náboženstvom, hoci tunajšia kresťanská komunita bola po írskych a bavorských misiách zvyknutá na západné kresťanstvo. Najväčší odpor však vyvolalo zavádzanie nových pravidiel spoločenského života. Konštantín a Metod postupovali neobyčajne tvrdo, zakazovali dovtedajšie obyčaje a za nedodržiavanie týchto zákazov stanovovali kruté tresty. Doterajšie staroslovenské dejiny sa podávali mimoriadne skreslene minimálne v tom zmysle, akoby pred cyrilometodskou misiou nebola na našom území nijaká kultúra, akoby ju prinieslo až kresťanstvo. Faktom však je, že kristianizácia rozvrátila prastarú slovanskú kultúru, ktorá sa rozvíjala na Slovensku niekoľko storočí. Kresťanskí vierozvestcovia nariaďovali vyrubovanie svätohájov, ničenie drevených sôch a staroslovanských svätýň a vôbec likvidáciu akýchkoľvek pamiatok na pôvodnú civilizáciu. O tom, že staroslovanské zvyky tu mali hlboké korene, svedčí nielen fiasko cyrilometodských právnych predpisov, ale aj mimoriadna tvrdosť, s akou postupovala proti vyznávačom pôvodných kultov nová kresťanská moc. Ešte v 11. storočí hrozil za vyznávanie náboženstva Slovanov trest smrti, zhabanie majetku alebo predanie do otroctva.
To všetko svedčí o tom, že ústup staroslovanských zvykov nebol taký rýchly a jednoznačný ako to opisuje klasická historiografia a pôvodnej kultúre našich predkov by sme mali venovať väčšiu pozornosť. Na niektorých miestach dokonca prepukali proti zavádzaniu kresťanských pravidiel vzbury, no neboli rozsiahle. Cyrilometodská misia sa po niekoľkých rokoch skončila fiaskom. Svätopluk, ktorý sa vo svojej politike zrejme držal hesla „Make Great Moravia Great Again“, rozširoval svoju moc aj prísľubom ochrany pôvodných slovanských kultov. Slovensko sa v plnej miere kristianizovalo násilným spôsobom až za vlády prvého uhorského kráľa Štefana I.
Cyrilometodský mýtus sa zrodil až na úsvite slovenského národného hnutia. Na rozdiel od Čechov, Poliakov či Chorvátov sme sa nemohli oprieť o tradíciu stredovekého kráľovstva, nemohli sme z propagandistických dôvodov tvrdiť ani to, že nás kristianizovali Maďari, a tak si prví obrodenci vymysleli mýtus o solúnskych bratoch, ktorí nám priniesli vieru, písmo a vzdelanosť. Je to rovnaká hlúposť ako podobné obrodenecké mýty o slovenčine ako matke všetkých jazykov, o maďarskom oligarchovi Matúšovi Čákovi Trenčianskom ako o vládcovi Slovákov a podobné nezmysly, ktoré si vtedajší „národní buditelia“ vymýšľali. A tak si tu veselo žijeme a klameme samých seba aj naďalej... Ale obraz Martina Benku je pôsobivý.
*************************************************************
Súvisiace odkazy:
Páchali Slovania hromadné samovraždy pri procese pokresťančovania? https://www.youtube.com/watch?v=tdsEximOezo