Filozofická kritika kresťanstva

Najväčší problém kresťanstva je kresťanská predstava Boha. Viera, že sa pod „Božskou trojicou“ čo jest šialená báchorka prihovárame k reálnemu Absolútnu je absurdná. Už len samotné slovo Boh bolo silne pošpinené kresťanstvom, preto sa radšej tomuto pojmu vyhnem a použijem pojem Absolútno. Urobiť si z človeka Ježiša boha a uctievať ho ako modlu je už v samom základe šialené.

                   Kresťania sa snažia pochopiť Boha na báze vedomej mysle na báze príliš ľudského a svojim spôsobom materialistického myslenia. Na skutočné Absolútno sa je ale možné vyladiť len v pozmenenom stave vedomia, v hlbokej koncentrovanej meditácii, čo je častá meditačná technika napríklad pôvodných kmeňových juhoamerických šamanov. Na Absolútno sa je možné vyladiť len na základe toho, čomu hovoríme v psychológii podvedomie alebo nevedomie.

Kresťania sa snažia pochopiť Boha na úrovní ega, to jest na báze takzvaného nižšieho „JA“.

Skutočné absolútno nie je možné pochopiť na úrovni slov, avšak kresťana ich predstavu chápu na úrovni slov, na úrovni nízkych ľudských predstáv

 

Existujú síce v kresťanstve smery, hnutia, odnože, ktoré sa nazývajú charizmatické, čo sú ľudia ktorí sa snažia praktizovať vieru v zmenenom stave vedomia, avšak práve tieto kresťanské odnože majú za sebou najviac afér ako napríklad manipulovanie, neetické manipulatívne finančné obohacovanie sa vodcov týchto hnutí na rádových veriacich, priveľké finančné majetky pastorov, nedôstojné rehotanie a váľanie sa po zemi, nepríčetný náboženský fanatizmus, nekritická viera na falošné zázraky a uzdravenia, falšovanie zázrakov. Charizmatické hnutia sú asi to posledné, čo by robilo dobré meno kresťanstvu. To, že človek zažije zmenený stav vedomia a niekedy nadobudne schopnosť tzv. glosolalie čo jest nezmyselné bľabotanie jazykov, ešte neznamená, že to človeku môže reálne pomôcť, zmierniť utrpenie v ťažkom živote, pomôcť v úspechu v živote a už tobôž to neznamená to, že to človeka vyladí na skutočne pozitívne energie Absolútna.

A ak sa aj udeje nejaké drobné uzdravenie, tak aj to sa nestalo nič iné ako niekoľko desiatok veriacich nasalo negatívnu energiu do seba od „uzdraveného“ človeka. „Uzdravenie“ jedného človeka na úkor druhých nie je vôbec na chválu.

 

Najviac používaná droga je alkohol. Prečo ľudia podliehajú alkoholu? Pretože majú ťažký život a k problémom a utrpeniu vo svojom živote sa stavajú zbabelo, zametajú ich pod koberec. Alkohol je ale falošný pomocník, ktorý urobí viac škody ako úžitku. Hlavný dôvod, prečo ľudia vyhľadávajú náboženstvo, že sa snažia odreagovať od svojho osobného utrpenia na miesto alkoholu náboženstvom. Skutočne je pravda, čo hovoril jeden človek aká je správna definícia náboženstva: že je to vkladanie energie do symbolov. Náboženstvo človeku uškodí, človek míňa svoj drahocenný čas a energiu na náboženské symboly, hoci by tú energiu mohol človek využiť úplne inak – na riešenie reálnych problémov. Nábožensky založení ľudia sú zbabelci, ktorí sa nevedia chlapsky a priamo postaviť pred riešením problémov v ich živote.

 

Čím menej fanaticky a vážne človek berie náboženstvo tým lepšie, tým menej človeku uškodí. Ideálne je ak človek vníma náboženstvo ako nejakú tradíciu, kultúrnu vložku, ako nejaké symboly a nič viac. Za takýchto okolností uškodí človeku náboženstvo minimálne.

                    Ak sa dá do tejto hry ale človek veľmi vážne vtiahnuť, potom to už prestáva byť sranda. Špeciálne ak ide o nábožensky fanatizmus, nijak sa to nelíši od sektárstva – kresťanský fanatizmus sú presne tie isté energie ako v sektách.

                    Ak ide o človeka s dobrými rodovými energiami a ak ide o človeka celkovo úspešného s minimom utrpenia, náboženstvo mu škodí menej avšak vonkoncom mu v úspechu nepomáha.

Naopak ak ide o človeka s veľmi zlými rodovými energiami, s ťažkým utrpením, s ťažkým osudom, potom to človeka núti brať vieru ešte viac fanaticky a za takýchto okolností praktizovanie náboženstva spôsobí danému človeku ešte 10 krát tak veľké utrpenie akoby mal bez neho.

                    Na to aby mal človek menej utrpenia pomôže iba jediné. Čistenie sa od negatívnych energií. Takýto prvok však kresťanstvo vo svojej symbolike nemá. Spoveď je síce rituál, kedy sa symbolicky človeku odpúšťajú hriechy, čo by teoreticky mohlo symbolizovať čistenie od negatívnych energií, avšak v skutočnosti sa tak človek žiadnych negatívnych energií nezbaví. Symbol kríža ani symbol Ježišovej krvi ktorá by Vás mala očistiť od hriechov teda symbolicky od negatívnej energie, to vám nepomôže. Negatívnou, temnou symbolikou ako mŕtve telo na kríži, alebo Ježišovou krvou, sa negatívnej energie nezbavíte. Naopak v šamanských rituáloch sa od negatívnej energie človek čistí z vysokých pozitívnych energetických zdrojov Absolútna.

                    Poznám viacero inteligentných, intelektuálne založených ľudí, ktorí ani na starobu po viac ako 60 rokoch fanatického vyznávania náboženstva sa nie sú schopní poučiť a prísť na to, že náboženstvo im nič nedáva. Prežívajú obrovské utrpenie, ale nikdy si to nespoja s náboženstvom. A ani ich nenapadne ani trochu si poľaviť v náboženskom fanatizme. Keby sa boli schopní poučiť aspoň toľko, že by náboženstvo vyznávali aspoň o trochu menej fanaticky a menej aktívne. Týchto zúfalých ľudí mi je úprimne veľmi ľúto. Človek sa na túto planétu inkarnoval preto, aby sa tu toho veľa naučil. Ale nektorí ľudia sú jednoducho nepoučiteľní. Je veľmi smutné, že niektorí ľudia ani na starobu nie sú schopní prísť k rozumu.

                    Fanatickí kresťania majú v živote v priemere viac utrpenia ako nenáboženskí ľudia. Takéto niečo by sa dalo dokázať aj psychologickým vedeckým výskumom. Miera utrpenia sa žiaľ nedá merať nejakým číslom a tým by aj bol výskum komplikovaný nakoľko by bol mierne subjektívny. Avšak aj napriek tomu by mal takýto výskum obrovský význam. Kresťania čo do charakteristiky sú ale ľudia, ktorí sú sami k sebe a druhým ľuďom veľmi neúprimní a budú Vám hovoriť, že nemajú žiadne utrpenie aj keď ho majú viac ako dosť. Náboženský človek má spôsob myslenia úplne iný ako nenáboženský. Celé náboženstvo je postavené na tom, že človek musí klamať sám seba.

 

Pasívny kresťan, ktorý nevníma kresťanstvo fanaticky, tak tomu človeku nemusí kresťanstvo až tak veľmi uškodiť, ale kresťanstvo je to posledné čo by mu pomohlo.

Aktívni praktizujúci a fanatickí kresťania po smrti môžu skončiť veľmi zle. Kresťanstvo veriacemu znižuje vibrácie, človeka ponára do dosť zlých energií – sám som bol kresťan, takže viem ako to funguje. Náboženský fanatik tiež veľmi rýchlo na seba nabaľuje negatívnu energiu. Treba si uvedomiť, že po smrti sa človek týchto negatívnych energií nezbaví a zoberie si ich so sebou na druhý svet. Mnohí kresťania sa môžu ocitnúť v pekelných dimenziách a to ani nie tak z karmických dôvodov ako z dôvodov, že tu na planéte zemi sa vylaďovali na zlé energie. Na aké energie sa tu na zemi človek vylaďuje, tak do takých energií sa človek ponorí po smrti. Ak človek na pozemskom živote si tvrdošijne trvá na tom, aby si neustále znižoval vibrácie náboženstvom, tak potom svoj sen sa mu po smrti splní, že sa ocitne v pekelných dimenziách. Ak má daný kresťan strach pred svetlom a uteká pred ním, nenávidí a útočí na ľudí, ktorí mu hovoria o kresťanstve pravdu a snažia sa ho prebúdzať, potom daný kresťan po smrti skončí veľmi zle.

                    Katolícki kresťania skončia tam kde veria, že skončia. Veria že skončia v očistci, čo je v podstate pekla, tak tam jednoducho skončia. Skončia vo svete, ktorý si sami vytvorili.

Evanjelickí kresťania veria, že po smrti duša bude v akomsi spánku až kým Kristus danú dušu nevzkriesi. Evanjelici si sami vytvoria realitu na ktorú veria. Na miesto toho aby sa daná duša aktívne vyvíjala, bude aj po tisíce rokov v režime spánku.

 

Kresťanstvo obsahuje vo svojej filozofii aj mnoho pekných a ušľachtilých myšlienok: odpúšťaj, miluj svojho nepriateľa, nezáviď druhým.

                    Robí kresťanstvo človeka skutočne lepším? Odpoveď je jednoznačne nie. Navzdory tomu že kresťania sa úprimne snažia byť lepšími, aktívne na sebe pracujú, modlia sa pred Bohom za to aby boli lepšími, dávajú veľa energie pre to aby boli lepšími, v pozitívnych vlastnostiach nijak nevynikajú nad ostatných.

Nakoľko som sám bol kresťanom, viem presne identifikovať prečo je tomu tak. Náboženstvo Vám znižuje vibrácie, náboženstvo Vás energeticky ťahá dole a Vy jednoducho nemáte energie na to aby ste boli lepším. Ja sám si musím sebakriticky priznať, že keď som bol kresťanom, tak som bol často zlomyseľný, v niektorých situáciach som mal zlomyseľnú povahu, ľahko som sa pre kadečo urazil, nevedel som odpustiť druhým ale nevedel som si s tým poradiť. Po tom ako som sa zbavil kresťanstva sa mi kompletne zmenila osobnosť a už s týmito vecami nemám problém.

                    Poznám niekoľko fanatických kresťanov, ktorí majú extrémne protivnú konfliktnú povahu, vedia si to čiastočne aj priznať, už desiatky rokov si svoje chyby priznávajú a desiatky rokov sa z toho spovedajú, ale stále sa nezmenili k lepšiemu, stále sú v začarovanom kruhu a nie a nie byť lepšími.

                    To čo človeku skutočne pomáha byť lepším a pomáha vo vyrovnanej osobnosti je čistenie čakier a energetického tela od negatívnych energií pomocou rôznych meditačných techník. Riešenie je samozrejme tiež sa zbaviť kresťanstva.

                    Kresťania si sami sebe nanucujú stav lásky a odpustenia, sami seba klamú že majú v sebe lásku a odpustenie ale v skutočnosti sa len pretvarujú a tento stav nemajú, pretože náboženstvo im na to nedá energie.Kresťania sú herci ktorí sa hrajú na lásku a odpustenie, ale v skutočnosti nemajú ani jedno ani druhé.

 

Hoci majú kresťania plné ústa pojmu lásky, napísali o tejto téme státisíce filozofických kníh, títo ľudia najmenej so všetkých vedia čo je to láska. Nenáboženský človek ďaleko viac rozumie čo je to láska ako aktívny praktizujúci kresťan.

Kresťanskú predstavu o láske tu rozoberať nebudem, pretože o tejto téme boli napísané tony literatúry.

Ďalej musí pripomenúť, že slovo láska nerád používam, ale neexistuje na to lepšie slovo. Tento pojem veľmi pošpinili samotní kresťania. Toto slovo sa stalo akési slizké až odpudivé.

                    Potom ako som prešiel osobnostnou transformáciou, zbavil som sa kresťanstva a venujem sa tzv. šamanskej filozofii, vnímam pojem láska úplne inak. Keď som bol kresťan, tak láska pre mňa znamenala prevažne nezištná pomoc, teraz láska pre mňa znamená predovšetkým prajnosť, stav kedy všetkým ľuďom úprimne prajem veľa úspechu vo všetkých oblastiach (napr. aj vo finančnej oblasti), stav kedy mi úprimne robí radosť keď je nejaký iný človek odo mňa viac úspešný ako ja. Stav úprimnej dobromyseľnosti. Ak vidím niekoho úspešného, prajem mu ešte väčší úspech. Svojím spôsobom vnímam pod pojmom láska opak závisti. Čo si budeme hovoriť, skrytá závisť je problém u každého človeka. Nemusí si to každý priznať ale je to tak.

                    Naopak ak vidím niekoho trpieť, alebo ak vidím že niekoho zastihol ťažký osud, mám s týmto človekom úprimný súcit. Avšak 99% ľudí zažíva skrytú škodoradosť.

                    Človek je mocná bytosť a my si svojím myslením vytvárame realitu. Ak by ľudia boli vzájomne voči sebe prajní, úspešným by priali ešte väčší úspech, vytvorili by sme si úplne inú realitu, realitu s omnoho menej utrpením, celé spoločnosť by bola úspešnejšia a pocítil by sme to aj ekonomicky. Ak by sme sa všetci rozsvietili nie kresťanskou ale skutočnou láskou, vzájomne by sme si sebe pomohli omnoho viac akoby sme boli všetci dokonali altruisti / filantropi – ľudia ktorí nezištne pomáhajú.

  

Popíšem tu jednu najviac s temnách stránok kresťanstva. Povinnosťou kresťana je otvorene psychologicky manipulovať druhými. Kresťania však nemajú dostatok sebareflexie a nemajú ani dostatok energie aby to dokázali pochopiť a uvedomiť si čo vlastne robia.

Aby ste túto vec pochopili, najprv uvediem dve fiktívne príbehy.

Predstavte si jednu študentku strednej školy, ktorá chce byť vyvolaná a chce dostať lepšiu známku ako si reálne zaslúži. Dané dievča sa pokúsi psychologicky zmanipulovať učiteľa aby dostala lepšiu známku. Dá si tričko s výstrihom a krátku sukňu a použije špeciálnu voňavku, ktorá zvyšuje sexuálny apetít u mužov. Dievča sa dobrovoľne učiteľovi prihlási, že chce byť vyvolaná, učiteľ ju vyskúša a dá jej o dva stupne lepšiu známku ako si zaslúži. Dievča psychologickou manipuláciou dosiahlo to, že ovplyvnilo rozhodnutie učiteľa.

Predstavte si, že by som ja mal nejaký okultný ezoterický spolok. Jedného človeka, ktorý ešte nie je členom tohto spolku by som chcel aby sa ním stal, avšak tento človek to odmieta. Spoločne s členmi ezoterického spolku urobíme špeciálny magický rituál, aby sme ovplyvnili myslenie daného človeka, aby sme ho psychicky zmanipulovali, aby sa bol ochotný stať členom spolku. Magický rituál dopadne úspešne a daný človek sa s veľkou ochotou stane novým členom.

 

V prípade dievčaťa ide o v celku nevinný spôsob ako manipulovať učiteľa, ale nemáme to problém nazvať ako manipulácia. Ďalej len asi ťažko by bol spoločensky akceptovateľný okultný spolok, ak by sa do médii dostali informácie, že existuje nejaký spolok, ktorý získava nových členom pomocou magickej manipulácie. Modlitba za obrátene sa ale nenazýva tým pravým menom, hoci je to veľmi drastická a neetická manipulácia. Kresťania často praktizujú modlitby za takzvané obrátenie, čo v preklade znamená modlitba za to, aby sa nekresťan stal kresťanom. Nazýva sa to naozaj nevinne „modlitba za obrátenie“ avšak v skutočnosti ide o rituál psychologickej manipulácie, ktorého cieľom je zmeniť myslenie a správanie daného človeka, aby sa stal kresťanom. Ak by sme kresťanom pojem „modlitba za obrátenie“ premenovali na to čím to naozaj v skutočnosti je „rituál psychologickej manipulácie“, tak možno by sa mnohým kresťanom ozvalo svedomie a uvedomili si, že robia niečo zlé a neetické.

Kresťanské modlitby obrátenia nie je možné úplne podceniť, pretože akékoľvek koncentrované myšlienky viacero ľudí majú svoju veľkú moc. Často to zafungovať skutočne môže.

Modliť sa za obrátenie je možné v kostole v rámci takzvaných prosieb za nejakého konkrétneho človeka, v rámci Katolíckej liturgie prebiehajú modlitby za obrátenie všetkých ľudí na kresťanstvo. Modliť sa takto môžu aj ľudia s kresťanských spoločenstiev pričom daný človek tam môže ale nemusí byť prítomný. Existujú aj náboženské akcie na ktorých veriaci pozvú viacero nekresťanov, kde sa modlia za ich obrátenie.