Filozofická kritika kresťanstva

V ľudskej psychike je silne zafixované, že názor väčšiny je správny. Človek rýchlo prispôsobí svoj politický názor názoru väčšiny. Človek je v tejto veci veľmi ľahko manipulovateľný. Na sociálnych sietiach vidíme 95%-nú prevahu názorov podporujúcich Kremeľskú propagandu. V ľudskej psychike je veľký strach byť v menšine, byť súčasťou menšiny. Je to ako ísť jeden proti všetkým. Pohodlnejšie je zmeniť svoj názor a prispôsobiť ho názoru väčšiny.

Typickým znakom pro-kremeľských trollov je agresivita. Človek nemá chuť a silu sa postaviť agresívnemu davu. Je to ako ísť jeden proti všetkým.

Ľudská psychika má veľmi silne zafixovaný obrovský odpor a strach byť súčasťou názorovej jasnej menšiny.

                 Agresivita Slovenských trollov je o to väčšia o čo sú si viac istý, že sú na strane väčšiny. Zo strany médii sa trollovia necítia nijak ohrozený, pretože sa k téme Rusko a k téme Kremeľskej propagandy vôbec nevyjadrujú. Naopak často sa na stranu Kremeľskej propagandy pridávajú ako napr. denník Pravda alebo časté vystupovanie Eduarda Chmelára v televízii TA3.

                 Jeden Slovenský politik sa predbieha pred druhým kto sa viac vopchá do zadku Putinovi. Sú nimi Andrej Danko, Robert Fico, Ľuboš Blaha, premiér Peter Pellegrini, či Marián Kotleba. V prípade Blahu a Danka môžeme mať vážne obavy o ich duševné zdravie.V prípade Fica a Pellegriniho už samo o sebe povedať, že nesúhlasíme so sankciami na Rusko je obrovský pľuvanec do tváre celému Ukrajinskému národu a je to prejav viery v Kremeľskú propagandu, že Rusi s vojenskými nepokojmi na Ukrajine nemajú nič spoločné. Táto zlá politická situácia posilňuje povedomie trollov, že sú súčasťou väčšiny. Sociálne siete uvádzajú človeka do atmosféry, že neveriť Kremeľskej propagande znamená patriť medzi nejakých 5% okrajových bezvýznamných „bláznov“. Avšak aj na týchto 5% bezvýznamných bláznov majú trollovia veľké odhodlanie agresívne útočiť.

 

Propaganda proti sexuálnym menšinám bude vždy ťahať za dlhší koniec. Nenávidieť menšinu je z pohľadu psychológie človeka vždy tak veľmi ľahké. Pretože sú jednoducho menšina. Kremeľská propaganda bude vždy živiť v ľuďoch nenávisť proti komukoľvek komu sa len dá.

 

Človek ktorý naletí na Kremeľskú propagandu nikdy nie je psychicky vyrovnaným. Môže to byť výlučne len osobnostne slabý a psychicky zranený človek. Trollovia sú veľkí agresívni bojovníci, ale v skutočnosti sú veľkí zbabelci. Akonáhle si uvedomia, že nie sú vo väčšine, že nie sú v presile, že nie sú súčasťou tak silnej tlupy, tak zrazu bude po ich hrdinstve a s trollingom prestanú. Akonáhle by začala väčšina médii aktívne bojovať proti dezinformáciam (čo zatiaľ nerobia), zbabelci trollovia by sa toho vydesili a hlúpe stádo by sa rozpŕchlo do všetkých strán.

                  Môžem uviesť zaujímavý príklad, že táto vec naozaj funguje. Tesne po tom ako sa Kotleba dostal do parlamentu, mal vrchol svojej popularity a aj trollovia sa o neho dokázali veľmi agresívne biť podobne ako pri Kremeľskej propagande. Po niekoľkých mesiacoch, keď média nezostali ľahostajné a začali aktívne proti Kotlebovi vystupovať, tak zrazu sa prostredie diskusií a sociálnych sietí radikálne zmenilo. Trollovia za Kotlebu už tak agresívne nebojujú ani nie je vidieť prevahu diskutérov, ktorí by ho uznávali. Médiám sa tiež úspešne podarilo zmeniť verejnú mienku.

 

Poznám mnoho kresťanov, ktorí sú viac či menej sfanatizovaní náboženstvom. Uvedomujem si, že ako veľmi ľahko je človek manipulovateľný prostredím v akom žije. To do akej miery je daný človek sfanatizovaný náboženstvom, je priamo závislé od toho v akom prostredí človek žije.

Náboženskí fanatici majú silnú tendenciu sa obklopovať ľuďmi a vytvárať si kamarátstva či priateľstvá len s ľuďmi, ktorí sú rovnako nábožensky sfanatizovaní ako oni sami. Naopak ľuďom, ktorí nie sú nábožensky založení sa snažia všemožne vyhýbať.

Náboženskí ľudia sú zbabelci, ktorí sa boja že stratia vieru ak sa nebudú dostatočne izolovať a uzatvárať normálnej nenáboženskej spoločnosti.

                    (Len ako taká poznámka na okraj, poznám dokonca aj celú kresťanskú firmu v ktorej je šéf náboženský fanatik a podľa možnosti sa snaží zamestnať čo najviac silne nábožensky založených ľudí. Dokonca každé ráno sa spoločnemodliaruženec kresťanskí zamestnanci.Tým nenáboženským zamestnancom to našťastie nanucované nie je.A ani sa nečudujem prečojejeho firma tak málo úspešná. Úprimne je mi ľúto tých zamestnancov, ktorí nie sú nábožensky založení, pretože tí sa potom vo firme cítia ako druhotriedni, ako niečo menejv porovnaní so skupinou kresťanov, ktorí si o sebe myslia, že sú vo firme niečo viac).

                    Ale teraz sa už vraciam späť k hlavnej téme. Ako najviac sfanatizovaných ľudí náboženstvom poznám práve takých ľudí, ktorí boli buď dlhú dobu nezamestnaní, ale za to boli aj počas nezamestnanosti intenzívne v priateľskom kontakte z nábožensky založenými ľuďmi. V prípade, že títo ľudia boli aj zamestnaní mali zamestnania, kde spolupracovali len s minimom kolegami, boli v kontakte len s minimom ľudí, ako napríklad opatrovanie jedného chorého človeka.

Naopak omnoho menej sfanatizovaní náboženstvom sú kresťania, ktorí neboli dlho nezamestnaní a mali zamestnania, kde boli v intenzívnom kontakte veľkého počtu kolegov, ktorí neboli nábožensky založení.

Tiež poznám zaujímavý príklad jedného človeka, ktorý mal zamestnanie, kde bol v styku s mnohými nenáboženskými ľuďmi. Akonáhle tento človek odišiel do dôchodku, potom bol už obklopený výlučne náboženskými priateľmi. Tomuto človeku sa veľmi zmenilo prostredie. Začal byť veľmi nábožensky fanatický, čo dovtedy nebol. Odkedy je tento človek na dôchodku, vidím ak to s ním ide energeticky prudko dole vodou, navyše s týmto človekom sa nedá ani normálne porozprávať, čo sa s ním predtým dalo.

                    A teraz prichádza záver a pointa k tejto časti: Všetko je to o efekte väčšiny alebo menšiny. Keď sa nábožensky fanatik všemožne izoluje od normálnej spoločnosti a vytvára si prostredie kamarátov a priateľov, ktorí sú rovnakí náboženskí fanatici, v subjektívnom vnímaní náboženského človeka, je náboženský fanatizmus väčšinový pohľad na svet. Náboženského fanatika ani nenapadne sa zamyslieť či náhodou on sám nie je nejaký divný. Naopak tento človek skôr na nenáboženských ľudí pozerá, že oni sú nejaký divní, že oni sú nejakí mimo normy a normálnosti. Náboženskí fanatici sú zbabelci, ktorí ak by mali iné zamestnanie, kde by boli viac v styku s ľuďmi, tak by takými fanatikmi jednoducho neboli. Byť náboženským fanatikom v primitívnej kresťanskej tlupe, ktorá sa izoluje od ostatnej spoločnosti nie je veľké umenie ani hrdinstvo. Je to prejav zbabelosti.

                    Existuje aj veľmi účinná terapia proti náboženskej sfanatizovanosti. Jednoducho tak, že daný človek bude musieť väčšinu času tráviť medzi nenáboženskými ľuďmi a nebude môcť byť medzi náboženskými ľuďmi.