Filozofická kritika kresťanstva

Kresťanstvo je diagnóza a patologický jav v našej spoločnosti. Bolo by sa ale rozumné zamyslieť prečo vlastne sú ľudia kresťanmi a čo im bráni sa kresťanstva vzdať aj napriek tomu, že sa dozvedia o pravde.
             Prečo sú ľudia vlastne kresťanmi? V tomto zapeklitom kresťanskom prostredí ľudia ani nemajú na výber. Kresťanstvo je v spoločnosti nanucované a neexistujú žiadne významnejšie organizačné štruktúry, ktoré by ponúkali aj inú filozofickú alternatívu ako kresťanstvo.
Kresťanstvo používa vznešené pojmy ako pravda, Boh, láska: ľudia naletia klamstvu cirkvi, že ich náboženská štruktúra priblíži k Bohu, hoci neuvedomujú si, že bližšie k Bohu a pravde je ateista ako kresťan. 99% kresťanov sa nimi stali v detstve, lebo im náboženstvo nanútili ich rodičia alebo v mladosti: rôzne kresťanské spoločenstvá od Erka, ktoré sa venuje indoktrinizácii malých detí (viac tu) až po univerzitné pastoračné centrá (čo je na štátnej pôde v rámci vysokej školy priestor výhradne určený pre náboženské akcie Katolíckej cirkvi a vymývanie mozgov, slúžia tam omše, atď. (od odluky cirkvi od štátu to má extrémne ďaleko))nanútia mladým ľuďom náboženstvo: ide to ľahko lebo v mladosti si práve človek vytvára svetonázor.
             Ako reagujú kresťania ak sa dozvedia o kresťanstve nepríjemnú pravdu? Kresťania sú oklamaní - a majú sa možnosť dozvedieť pravdu napr. z tejto stránky.
Treba si uvedomiť, že praktizujúci a hlavne fanatický kresťan dáva do náboženstva naozaj všetko – všetku svoju energiu – náboženstvo má na prvom mieste v rebríčku svojich hodnôt. Ak sa kresťan dozvie pravdu, že to pre neho po psychickej stránke ťažké – tak veľa energie dával do tých náboženských sračiek, náboženským sračkám zasvätil celý svoj život, dal sa do nich úplne celý a teraz sa dozvie tak nepríjemnú pravdu, keď narazí na stránku krestanstvo.czweb.org. Predstavte si napr. kresťana vo veku 60 rokov: 60 rokov mu bolo hovorené či už v kresťanských médiach alebo v kostoloch aké sú tie náboženské sračky úžasné, 60 rokov žil v klamstve, 60 sa váľal v tých náboženských sračkách a považoval ich za to najposvätnejšie. A teraz sa dozvie nepríjemnú pravdu – to je ale veľká záťaž na psychiku.
Zrieknuť sa kresťanstva si vyžaduje obrovskú pokoru a obrovskú odvahu. To aby si človek priznal, že mnoho rokov bol tak nechutne oklamaný, tak to si vyžaduje poriadnu guráž a silu. Navyše psychické tlaky so strany priateľov, známych, príbuzných, rodinných príslušníkov sú tiež veľmi nepríjemné: všetci by na dotyčného človeka pozerali ako na blázna. To ak sa stane s nekresťana kresťan to nikoho neprekvapí: tieto tzv. konverzie sú extrémne silne medializované v kresťanských médiach a pri náboženských akciách (je to perfektná psychologicky veľmi dobre premyslená agitačná propaganda kresťanov, ktorú veľmi často používajú). Ale ak sa stane opačný prípad, tak to si človek urobí obrovské nepríjemnosti.
             Ako reagujú kresťania ak natrafia na túto stránku? Treba povedať, jednu veľmi dôležitú vec: kresťania sú zbabelci, ktorí sa boja a utekajú pred pravdou. Táto stránka im naháňa strach – boja sa jej.Kresťania sa bojasi vypočuť iný názor.95% kresťanov má s tejto stránky prečítaných tak maximálne 3 články s celej stránky – viac by psychicky neuniesli. Navyše na to málo čo si prečítali, sa snažia čo najrýchlejšie zabudnúť a vymazať si to z pamäte. Takmer všetci kresťania sú psychicky labilní. Nehovorím to ironicky – títo ľudia sú naozaj chudáci a treba im pomôcť. Žiaden psychicky vyrovnaní človek nemá potrebu vyznávať náboženstvo: veď predsa načo by sa jeden psychicky vyrovnaný človek bez komplexu menejcennosti zbytočne zaťažovať váľaním sa v náboženských sračkách? Prečo dávať do náboženských výkalov toľko veľa energie, keď mi to nič nedáva?

Táto stránka má pre nenáboženských ľudí ďaleko väčší význam ako pre náboženských ľudí. Stránka je výbornou prevenciou pred tým aby sa stal človek obeťou náboženstva a náboženského fanatizmu.

             Moje skúsenosti s osobnou priamou komunikáciou s kresťanmi o kresťanstve: kresťania sú zmagorení a zúfalí ľudia, a diskusia s nimi nemá žiaden význam. Diskutovať má zmysel jedine s ľuďmi, ktorý majú skutočný záujem o pravdu, nie s ľuďmi ktorí sa pravdy boja a nenávidia ju (hoci paradoxne sa náboženstvo najviac oháňa slovom pravda). Pri diskusii so všetkými kresťanmi je naprosto typické, a nielen typické ale je to pravidlo, že nikdy nie sú vám schopní odpovedať na otázky, vždy budú hovoriť niečo mimo témy (v sebaklame, si o sebe myslia, že je to vlastne k téme a že vlastne odpovedajú na otázku). Môžete si to overiť aj sami. To je samozrejme len dôkazom, ako sa kresťania boja pozrieť pravde do očí, boja sa pravdy. Aký zmysel má diskutovať s kresťanmi, ktorí nie sú Vám schopní odpovedať na otázku, a neustále si budú niečo hundrať mimo témy?
Samozrejme už vôbec nemá žiaden význam diskusia s moslimami – ani s tými umiernenými. Je veľmi naivné si myslieť že diskusiou ich presvedčíte, že ich náboženstvo je nezmysel.
 
Z pohľadu pôvodných kmeňových amazonských šamanov

• za normálnych okolností človek dokáže rozlíšiť pravdu od klamstva, ale noho ľudí jednoducho chce byť v klamstve, chce byť oklamaným. Mnohé duše potrebujú pre svoj rast zažiť aj skúsenosť s náboženstvom, aby to nemuseli zažívať neskôr. Každý človek cíti, ako mu náboženstvo vysáva energiu (náboženskou vierou človek svojou energiou živí egregory), ale daný človek sa vedome snaží žiť v sebaklame a nevedomosti
• po smrti sa človek dozvie pravdu a uvedomí si aký bol šialený keď tak veľa energie venoval do náboženských výkalov
• hoci sa to môže zdať aj veľmi divné a paradoxné, duša sa niekedy môže vteliť na planétu Zem aj s tým vedomým, že bude z neho náboženský fanatik. Samozrejme evolučne/vývojovo ide o veľmi zaostalú dušu, ktorá vývojovo ťahá ľudstvo smerom dole. Avšak potrebuje pre svoj rozvoj prežiť aj túto skúsenosť. Môže sa Vám to zdať veľmi divné, že niekto sa stane kresťanom aj napriek tomu, že je v poznaní, že pozná pravdu o kresťanstve, avšak celý šamanský pohľad na realitu je v dvoch kontrastoch – dualistických princípoch poznania a nevedomosti. Každý človek je vtelený na tejto planéte naprosto dobrovoľne aj napriek tomu, že dopredu vie aké hrozné utrpenie bude musieť prežiť na tejto planéte (planéta Zem je planéta utrpenia). O čo skôr sa duša dobrovoľne rozhodne žiť v nevedomosti kresťanstva – aj napriek tomu, že vývojovo takáto duša ťahá planétu zem a ľudstvo smerom dole a dozadu.