Filozofická kritika kresťanstva

 Kresťanstvo je postavené na dedičnom hriechu, že človek je sprostý úbohý hriešnik, ktorý sa sotva narodil a už je aj hnusným hriešnikom, ktorý sa previnil proti Bohu. Kresťanstvo bombarduje svojho vyznávača neustálym pocitom viny. A na spoveď človek ide len preto aby sa zbavil pocitu viny, keď ponižujúco vyrozpráva všetky hriechy, ktoré spáchal.
A za hriech sa považuje aj ľahostajnosť v kresťanskej viere, každý kto pochybuje v Pánbožka, už sa musí spovedať, že sa previnil. A nedajbože vystúpiť z cirkvi pre ten pocit viny a strachu, veď to by sa kresťan dopustil vážneho hriechu proti svätej cirkvi a skončil by som v pekle.
Cirkev hovorí, že je treba nasledovať Krista. Ježiš sa dal ukrižovať, to znamená, že cieľom kresťanstva je mnoho trpieť – nielenže sa vyhýbať situáciám, ktoré spôsobujú utrpenie, ale aj priamo ísť do takýchto situácii. Veď pre Krista treba znášať nepríjemné veci.
Cirkev je dokonca až tak kontroverzná, že zakazuje aj masturbáciu – a to nesrandujem, to je oficiálne učenie Katolíckej cirkvi. A kto masturbuje, musí za to pred svätou cirkvou mať pocit viny a pred pánom farárom sa z toho ponižujúco na spovedi vyznať a vyspovedať. Ibaže zákaz masturbácie je pre človeka psychologicky deštruktívny z pohľadu odborníkov psychológov a je to v úplnom rozpore s ľudskou prirodzenosťou.

Nebo a peklo

Cirkev sľubuje, že tu na zemi sa človek musí namáhať a trpieť a po smrti človek bude odmenený a šťastný v nebi, ak bude poctivou ovečkou cirkvi. No moment, z kade má túto informáciu cirkev? Nech nám to teda cirkev dokáže a ukáže, že poctivý kresťan bude po smrti v nebi. Šamani prostredníctvom astrálneho cestovania sú schopní sa pozrieť, ako daný človek skončil po smrti. Kresťania a cirkev to nedokážu.
Keď sa ale kresťan silne napumpuje cez svoju vieru negatívnou energiou, asi ťažko ho bude čakať po smrti niečo pozitívne.Podľa šamanskej tradície sa kresťania po smrti prepadnú do nízkych pekelných svetov, pretože náboženstvo spôsobuje prijímanie obrovského množstva negatívnej energie.

Marx hoci bol predchodca boľševikov, mal jeden slávny a pravdivý výrok: „náboženstvo je ópiom ľudstva.“ Je to veľká a hlboká pravda. Ópium je droga, ktorá človeku chutí ale zároveň veľmi škodí. Droga je vec na ktorej je človek závislý a musí sa z nej liečiť.
Podobne je to aj z náboženstvom. Ľudia sú zmanipulovaný cirkvou a keď majú nejaké problémy, utrpenie a ťažkosti majú neustálu potrebu obrátiť na Pánbožka, aby im pomohol. (Podľa mojich skúseností najlepší spôsob ako vyriešiť ťažké situácie, je zrieknuť sa kresťanstva a utrpenie ustúpi, pretože už človek prestane prijímať toľko negatívnej energie.)

*********

Byť kresťanom v skutočnosti znamená otrocky slúžiť rôznym démonickým bytostiam. Kresťanstvo je skutočne skrytý satanizmus. S kresťanstvom je to podobné ako zo súčasným politickým systémom, ktorý je zlom ale navonok sa prezentuje ako systém demokracie a ľudských práv.

Je veľmi smutné že ľudia sú v nevedomosti a nevedia o nebezpečenstve kresťanstva.

Ak by ľudia poznali pravdu o kresťanstve, ak nepochybujem, že by sa veľká väčšina ľudí dalo vypísať z cirkvi. Pri sčitovaní ľudu sa ľudia prihlásia, že sú kresťania, nie preto že by kresťanstvo ani tak uznávali ale len z toho dôvodu, že boli v danej kresťanskej cirkvi pokrstení a nič vážne proti cirkvi či kresťanstvu nemajú. Ale ak by ľudia vedeli pravdu o cirkvi, tak by sa ku kresťanstvu na Slovensku prihlásilo len asi takých 5% ľudí.
Je nevyhnutné, aby štát vytvoril zákony, ktorými by všetkými spôsobmi ako sa len dá, úplne zlikvidoval cirkev a to mierumilovným spôsobom.

Psychické problémy kresťana po dozvedení sa pravdy

Silní alebo fanatický kresťania, takéto články o kresťanstve môžu psychicky znášať ťažko, pretože zrazu sa im zrúti ten „krásny“ rozprávkový svet (ktorý je plný zdanlivej harmónie a logiky), v ktorom boli všetky tie kresťanské dogmy/učenie tak krásne a harmonické. Silní kresťania si opierajú celý svoj zmysel života o kresťanstvo a takto sa im zrúti svet pod nohami. Preto navrhujem aj špeciálne psychiatrické liečebne pre kresťanov, kde ich budú jednak odborníci odhovárať od náboženského tmárstva a jedna im budú pomáhať sa psychicky vyrovnávať po zrieknutí sa kresťanstva

Gnosticizmus versus Cirkevné politické kresťanstvo

Kým oficiálne kresťanstvo, ktoré uznáva Ježiša za Boha, sa šírilo na báze krvavého násilia a so silnou politickou podporou, gnostická odnož kresťanstva, ktorá popiera Božstvo Krista malo abnormálny úspech vo svojom šírení a to bez násilia a bez podpory politickej štátnej moci. Napr. gnostická odnož manicheizmu mala až nepredstaviteľný úspech – manicheizmus sa rozšíril od Británie cez celú Európu, cez Áziu až po Čínu. Tu je jasne vidieť, ktorá odnož kresťanstva bola na strane pravdy, či to bolo násilné politické oficiálne kresťanstvo alebo mierumilovný nepolitický gnosticizmus, ktorý popieral Božstvo Krista