Keď si politickí ideológovia protirečia
Protirečia si veľmi často. Je to zaujímavý sociologický a psychologický fenomén, ktorý by stál za väčší vedecký výskum. Žiaľ je to ukážka toho, že kritické myslenie celej spoločnosti je veľký problém.
Príklady protirečenia toxických politických ideológov:
- asi najextrémnejší príklad protirečenia je proruský propagandista Eduard Chmelár a jemu podobní. Fašista Chmelár na jednej strane aktívne obhajuje ruskú agresiu na druhú stranu je to človek, ktorý na Slovensku najviac hlasno hovorí ako veľmi mu ide o mier. Zvláštny fenomén z pohľadu sociálnej psychológie, že mu tak veľmi ľudí naletí na jeho propagandu napriek totálnemu protirečeniu. Na Slovensku sa najväčší vojnoví štváči ako napríklad Chmelár stavajú do role falošnýc mierotvorcov a pacifistov. Oveľa podrobnejšie toto protirečenie analyzujem v osobitnom článku.
- Ekologickí ľavicoví extrémisti na Slovensku na jednej strane hovoria, že im ide o ochranu prírody, na druhej strane hovoria, že zdevastované, mŕtve lesy lykožrútom sú pre prírodu naviac žiadúce. Naša umiernená ekologická komunita hovorí týmto extrémistom, že sú to ničitelia prírody.
- v Nemecku ľavicoví ekologickí extrémisti tvrdia, že sú za zníženie CO2, na druhej strane sa im podarilo odstaviť jadrové elektrárne, ktoré majú nulovú produkcii CO2. Kvôli odstaveniu jadrových elektrárni, musia uhoľné elektrárne ísť na 110 percentný výkon čo je v úplnom rozpore s ekológiou