Tragická situácia na ministerstve životného prostredia. Neobjektivita médii
Obsah
- Iniciatíva My sme les
- Druhý štátny tajomník Michal Kiča
- „Reforma“ národných parkov. Prejde či neprejde?
- Ochranárska organizácia WWF
- Pseudo-ochranárske združenie lesoochranárske zoskupenie vlk
- Potýčka tajomníka Juraja Smatanu a poslanca Miroslava Suju
- Neobjektivita médii v oblasti ochrany prírody
- Novinárka Jana Kubisová. Psychicky narušená osoba
- Dvojaké kilometre médii na korupciu
- Dvojaké metre novinárov na morálku
- Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody sú dlhodobo najviac skorumpované štátne inštitúcie
- Ideológia eko aktivistov: nenávisť proti poľovníkom
- Ján Budaj
- Eko extrémistické politické strany
- Politická korektnosť o ochrane prírody nahráva extrémistickým politickým stranám a alternatívnym médiám
- Historicky najväčšie povstanie odborníkov proti svojvôli politikov
(Všetky informácie v tomto článku vyzdrojované odkazmi).
Dňa 6.8.2021 sa uskutočnila historicky významná udalosť, ktorá unikla pozornosti médiám. Aj to málo čo média informovali boli často veľmi skreslené a zavádzajúce informácie. Zavádzanie bolo napr. v počte demonštrantov, ktorých bolo cca 400 až 500, nie pár desiatok.
Kým tajomníci ministerstva chceli reformu národných parkov presadiť úplne bez diskusie s odborníkmi, vláda im nakoniec prikázala že diskusia s odborníkmi musí byť. Tajomníci ministerstva nakoniec na príkaz vlády museli chodiť po regiónoch národných parkoch a diskutovať s odborníkmi a dotknutými subjektami.
Smatanovi totiž parlamentný výbor prikázal, aby bola diskusia s odborníkmi, dotknutými subjektami a to aj s neštátnymi vlastníkmi lesov. Za veľmi ponižujúcich a pokorujúcich okolností musel Smatana tento príkaz parlamentného výboru poslúchnuť.
Média tiež zabudli upozorniť na fakt, ako veľmi sa bojí tajomník Smatana a minister Budaj spravodlivo nahnevanej verejnosti, keď z diskusií o národnom parku Muránska planina zdrhali zadným vchodom.
Jurajovi Smatanovi veľmi ostro oponovali odborníci za jeho neodbornosť až mi ho bolo ľúto. Nuž za všetko si môže sám, keby odborníkov počúval od začiatku ako pracuje na ministerstve nemusel by teraz pri diskusiách čeliť takej kritike. Diskusie ho prebudili so spánku do tvrdej reality, že jeho ekoteroristické teórie o ochrane prírody neplatia. Viac o zoznámení sa so Smatanom, kto to vlastne je v tomto videu a článku.
Pán Smatana po tejto argumentačnej nakladačke odborníkov má dve možnosti: buď sa zmení, prejde konverziou osobnosti, prestane vnímať odborníkov ako nepriateľov a začne ich vnímať ako rovnocenných partnerov, alebo ešte viac zatrpkne a odborníkov bude vnímať za väčších nepriateľov ako doteraz.
Pán Smatana jednoznačne vníma vidiek ako svojho nepriateľa. Aj na odborníkov a odbornú verejnosť sa díva ako na nepriateľa. Už aj umiernení ekologickí extrémisti ho kritizujú a nemajú pre neho pochopenie. Erik Baláž kritizoval medvedí zásahový tím, že premiestňovanie medveďov je zbytočné a aj tak sa vrátia do blízkosti ľudí čo sa aj stalo, či diktátorské praktiky pokusu o „reformu“ národných parkov.
Slovensko vs Česko. Navzdory tomu na Slovensku chránené živočíchy spôsobia ďaleko väčšie škody ako v Česku, v Česku vyplatili ďaleko väčšie náhrady škôd ako na Slovensku. Napríklad ak medveď alebo vlk roztrhá ovcu alebo iné domáce či hospodárske zviera. Slovenské ministerstvo životného prostredia si urobilo z vidieka nepriateľa. Na vyplatenie náhrady skôr legislatíva vyžaduje nereálne vysoké nároky. Smatanova novela vyhlášky náhradu skôr ešte viac komplikuje. Veď prečo si neurobiť z vidiečanov nepriateľa? Prečo vidiečanov nevytrestať? Novela vyhlášky sa robila v atmosfére kedy sa na ochranárskych FB skupinách šírila otvorená nenávisť proti ovčiarom, ktoré šírilo šialené extrémistické jadro ekologických aktivistov.
Pán Smatana ktorý úplne ovládol ministerstvo nerobí politiku ani pre jedno percento ani pre pol percenta občanov Slovenska. Robí politiku len pre najviac extrémistické jadro ekologických aktivistov zo sociálnych sietí, ktorých je absolútnom čísle pár desiatok. Robiť politiku pre pár desiatok ľudí a vôľu ďalších 5,5 milióna občanov ignorovať považujem za šialené.
Už aj polobláznivý poslanec Milan Mazurek, ak by sa stal ministrom životného prostredia by narobil menšie škody ako pán Smatana.
Najprv mal Juraj Smatana na Facebooku vyjadrenie proti koseniu lúk, neskôr chvalabohu názor zmenil a svoje kontroverzné vyjadrenia korigoval. Smatana ja známy tým, že zasahuje do riadenia Štátnej ochrany prírody a nebyť tohto korigovania svojich názorov, zamestnanci Štátnej ochrany prírody by mali strach, že za kosenie lúk by im hrozili nepríjemnosti.
Dňa 6.8.2021 v meste Svit kde má administratívne centrum TANAP, lesnícke organizácie zorganizovali väčšie demonštrácie. Napriek veľkej akcii, média problémy občanov veľmi nezaujímali. Možno média neboli privolané, možno úmyselná cenzúra. STV tam bol ako jediná televízia, ktorá sa dopustila mimoriadne neobjektívnej reportáže, kde názory protestujúcich boli spomenuté len veľmi okrajovo. Nuž politická korektnosť a strach médii pomenovať veci pravým menom urobili svoje.
Protestu lesníkov robilo zlé meno to, že na akcii sa zúčastnili aj blázni aktivisti z Občianskeho tribunálu. Protest mal podporu aj Facebookovych stránok a skupín antivaxerov, tak si zjavne viaceré média splietli, že akcia lesníkov bola organizovaná antivaxermi a že sa jednalo o nejaký antivaxerský protivládny protest, ktorých je za posledný čas mnoho. Videl som ale video, kde sa omylom dostal k mikrofónu antivaxer a jeden z organizátorov Ján Lach sa vyjadril, že zakazuje sa vyjadrovať na proteste o vakcínach, že protesty sú zamerané na lesníctvo, nie na vakcíny. Na krátku chvíľu sa nedopatrením dostali k mikrofónu aj blázni z Občianskeho tribunálu.
Jeden z organizátorov protestov bol aj Ing. Rudolf Huliak. Rudolf Huliak navzdory tomu, že má aj viacero chýb a s niektorými jeho politickými a ideologickými názormi sa nestotožňujem, v oblasti poľovníctva, lesníctva a ochrany prírody je skutočne odborník a týmto oblastiam sa rozumie a má rozumné názory. Pán Huliak je odborným lesným hospodárom lesov obce Očová, je šéfom týchto lesov, takže lesníctvu sa má dôvod prečo dobre rozumieť. To nie všetky média či politici pochopili.
Vzhľadom k tomu, že pán Huliak je člen predstavenstva poľovníckej komory, je špičkovým expertom aj v oblasti poľovníctva a veľkých šeliem.
Iniciatíva My sme les
Iniciatíva My sme les disponuje veľkými peniazmi o ktorých by sa mohlo lesníckym organizáciám len snívať. Táto iniciatíva nám skôr pripomína PR marketingovú reklamnú agentúru ako aktivistov. Kto nevie čo je to marketingová agentúra, tak stručne vysvetlím: margetingová agentúra pomáha firmám s reklamou a s budovaním značky, napríklad obchod Alza má v symbole a v reklamách marťana mimozemšťana. Marketingové agentúry ďalej pracujú pre politické strany, pomáhajú im s predvolebnými kampaňami, vymýšľajú slogany na bilbordy, radia politikom ako v médiach vystupovať, radia politikom ako čo najlepšie zmanipulovať voličov a priviesť ich na svoju stranu. Jedna marketingová agentúra môže pracovať pre viacero protichodných politických strán.
Aby som sa ale znovu vrátil k téme. Iniciatíva My sme les jednoznačne má za sebou marketingovú agentúru a ich aktivity skôr pripomínajú politickú propagandu ako seriózny aktivizmus. Ich heslá a dezinformácie sú marketingovo príťažlivé chytľavé a populárne. Dezinformácie sa dajú šíriť ľahko ako seriózne fakty o lesných ekosystémoch. Kým dezinformácie môžete šíriť jednou vetou, vysvetlenie lesných ekosystémov skúseným odborníkom si vyžaduje dlhé prednášky. Marketingová agentúra tejto iniciatíve navrhla marketingový slogan s heslom „Osloboďme“ plus majú to doplnené o symbol pretrhnutej reťaze, ktorý musel vytvoriť skúsený grafik na návrh marketingovej agentúry. Lesnícke organizácie môžu o tak veľkých peniazoch ako táto pseudo ochranárska iniciatíva len snívať.
Kým ekologickí extrémisti sú veľmi dobrí v marketingu, naopak lesnícke organizácie často zlyhávajú v komunikácii čím si verejnú mienku dostatočne intenzívne na svoju stranu nepriklonia.
Kým ekologickí extrémisti ako My sme les zverejňujú emotívne fotografie ako z národných parkov odchádzajú kamióny dreva, urbárnici tvrdia, že ekologickí extrémisti kritizujú čo sami spôsobili. Eko aktivisti bojujú proti spracovaniu veternej a podkôrnej kalamity, lykožrút sa nekontrolovane šíri. Eko aktivisti zahlcujú súdy a úrady sťažnosťami. A napadnuté stromy sú odstraňované po súdnych a úradných ťahaniciach aj po viac ako roku. Úrady počkajú lykožrút nepočká, ten sa šíri. Pri kalamite je treba zasahovať v priebehu pár dní. Ak by sa kalamita spracovala včas, nemuseli by lesníci zďaleka toľko ťažiť. Nehovoriac o tom, že kalamitná ťažba je finančne stratová, čomu človek neznalý lesníctva dokáže ťažko pochopiť.
Za posledný čas sa zvýšila sledovanosť sociálnych sietí o téme lesníctvo a v lesníckych FB stránkach a skupinách, zvyšuje sa aj povedomie odbornej verejnosti o lesníctve. Lesnícki experti a lesnícke organizácie sa môžu cez sociálne siete prihovárať väčšiemu počtu fanúšikov. Verejnosť má možnosť sa dozvedieť aj kvalitné informácie či vyvracanie dezinformácii ekoaktivistov ako sú My sme les a ďalší. Na FB stránke My sme les som spozoroval, že je tam poväčšine prevaha negatívnych komentárov a vyvracanie dezinformácii tejto marketingovej iniciatíve, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné. Keď to vidia novinári, ktorí ich bezpochyby čítajú, má to za následok, sú opatrnejší a stanoviská tejto iniciatívy v médiach prezentujú menej ako v minulosti, čo možno vnímať ako pozitívnu zmenu.
Iniciatíva My sme les je opradená záhadou, nemá jasnú organizačnú štruktúru, priamo za ním nestojí žiadne združenie. Je sponzorovaná minimálne dvoma nadáciami medzi mini OSF a ešte jedna ďalšia, plus majú firemných a individuálnych sponzorov. Je dosť otázne kto je konečný užívateľ výhod tohto neprehľadného zoskupenia, ktoré je financované veľmi dobre. Nad tým by sa mala zamyslieť každá firma a každý jednotlivec, ktorý ich chce finančne podporiť. Tiež je otázne či je fungovanie takéhoto neformálneho zoskupenia legálne.
V minulosti bola najvýraznejšia tvár My sme les Karol Kaliský, v súčastnosti Marek Kuchta, ktorý mi skôr príde len ako nastrčená bábka niekoho viac vplyvného.
Ak si kliknete 2% z daní a individuálna finančná podpora pre My sme les, presmeruje Vás na Nadáciu Aevis za ktorou stoja Erik Baláž a extrémne kontroverzný Michal Wiezik, pričom ani títo dvaja páni nemusia byť konečnými užívateľmi výhod.
Iniciatíva My sme les je financovaná Nórskymi fondmi a tiež Nadáciou otvorenej spoločnosti. Zamestnanci týchto nadácii nemajú lesnícke vzdelanie aby vedeli posúdiť či podporili dobrý projekt.
Iniciatíva My sme les stála za žalobou EU proti Slovensku vraj kvôli slabej ochranehlucháňa. Slovensko má na krku podozrivo veľký počet ekologických infrigementov z EU, kvôli udavačom z mimovládok. Korupčná schéma je jednoduchá. Najprv bombardovať európsku komisiu emóciami, dezinformáciami ako je príroda ničená, ako hlucháň vymiera, vytvoriť obrovskú kampaň založenú na emóciach a potom požiadať európsku komisiu o schválenie dotácie na pochybné projekty fiktívne opakované monitoringy pre združenia. A naozaj po úspešnom udavačstve My sme les, skutočne EU dala na ochranu hlucháňa pol milióna eur združeniu blízkemu My sme les.
Iniciatíva My sme les sa za posledný čas poriadne zradikalizovala a dezinformáciami a málo kvalitnými štúdiami vytrhnutými z kontextu agresívne útočia na ministra Vlčana, ktorý len cituje vysoko kvalitné, komplexné a číslami podložené vedecké výskumy. Hovorí sa, že ochranári a lesníci by mali nájsť spoločnú reč. My sme les ale agresívnymi útokmi bráni serióznemu dialógu a vytvárajú nenávisť a napätie, vrážajú klin medzi obe skupiny.
Kým lesníci experti na lesné ekosystémy argumentujú faktami a výskumami, extrémistom z My sme les neostáva nič iné ako len manipulovať emóciami a zneužívať nevedomosť laickej verejnosti pri tejto zložitej problematike.
Napriek tomu, že extrémisti z My sme les na na ich FB stránke zablokovali a určite je nás viacero, stále je vidieť prevahu kritických komentárov na ich adresu. Vecné argumenty nezniesli.
Autori dezinformačnej kampane My sme les už podľahli totálnemu zúfalstvu. Medzi odborníkmi nemajú žiadnu podporu, tak im neostáva nič iné ako sa pochváliť, že deformu národných parkov podporuje nie-odborná verejnosť Znepokojené matky, ktoré sa lesným ekosystémom vôbec nerozumejú. Bombastický úspech! Gratulujem! 😂 🤣😅😂 🤣😅
Šialenci z dezinformačnej kampane „My sme les“ agresívne zaútočili na uznávanú vedeckú inštitúciu Národné lesnícke centrum (NLC) 😠. NLC sa ale týmto hlúpym útokom bráni a to je správne! 👏 💪 👍 Hlupáci z „My sme les“ sa poriadne strápnili!! 🤣. Dobre im tak. „My sme les“ nemá žiadnu podporu u odborníkov.
Treba oceniť, že Lesy SR nabrali odvahu 💪 a bránia sa štvavým dezinformáciám iniciatívy My sme les, ktorých cieľom je rozdeľovať spoločnosť 👍👍. Treba sa brániť, lebo kto sa nebráni ten prehrá.
Ministerstvo ŽP dosadilo za šéfa NAPANTu Mareka Kuchtu z „My sme les“. Kto je to Marek Kuchta? Z ochrany prírody a lesníctva vôbec nie je odborník. Zato je profesionál v manipulácii ako podnikateľ v oblasti marketingu. Čo je to vlastne PR marketing? Marketing sa vyučuje na katedre marketingovej komunikácie. Cieľom marketingovej agentúry je využiť všetky poznatky zo psychológie ako čo najviac zmanipulovať ľudí aby si v rámci reklamy kúpili daný produkt alebo aby volili konkrétnu politickú stranu. Tiež takmer každá politická strana si platí marketingovú agentúru, aby im vytvorila a riadila predvolebnú kampaň. Tiež politikom radia čo majú hovoriť v médiach aby im politická strana udržala preferencie počas celého volebného obdobia. Politická reklamná kampaň za deformu národných parkov so sloganom „Osloboďme“ bola urobená ešte kvalitnejšie ako priemerná predvolebná kampaň politickej strany – veď mali na to silnú motiváciu – pretože cieľom deformy je rozkrádať eurofondy. Kuchta sa v teatrálnom „výberovom konaní“ na post šéfa NAPANTu aj otvorene priznal že využil svoje poznatky marketingu na manipulatívnu dezinformačnú nenávistnú kampaň proti lesníkom. Lesníci nemajú žiadnu vlastnú marketingovú agentúru a preto museli zvádzať nerovný boj proti Kuchtovej agresívnej dezinformačnej kampane „My sme les“. V prípade súperenia medzi politickými stranami je boj viac spravodlivý pretože margetingovú agentúru využíva skoro každá politická strana, nie len niektoré.
Druhý štátny tajomník Michal Kiča
Michal Kiča má podstatne slabší vplyv na Budaja ako jeho dlhoročný priateľ spolupracovník a bývalý Budajov poslanecký asistent Juraj Smatana. Pozitívum že Kiča má členstvo v niektorých lesníckych a poľovníckych Facebookových skupinách, kde sa má možnosť dozvedieť kvalitné informácie o problematike lesníctva, ochrany prírody, o problematike medveďa, vlka. Úprimne treba oceniť, že pán Kiča sa zaujíma aj o iné názory s čím má Smatana veľký problém. Napriek tomu že sa zaujíma o iný názor, nie je to na vedení ministerstva moc vidieť. Kým dialóg s Kičom môže mať nejaký zmysel, obávam sa že dialóg so psychopatom Smatanom už žiaden význam nemá.
Celkom isto posledné slovo vo vedení ministerstva má Smatana a Kiča je len jeho poskok.
Na druhej strane tajomník Kiča má aj svoju temnú stránku. Preslávil sa tým že nalial svojim kamošom pre ktorých pracoval, združeniu BROZ 5,5 milióna EUR na veľmi pochybnú a kontroverznú ochranu sysľa. Ukážková korupcia a rozkrádanie verejných zdrojov. Kým na odstránenie environmentálnych záťaží sa tajomníkovi nepodarilo zohnať ani jeden eurofond, zato svojim kamošom na sysľa ulial pekné peniaze.
Zaujímavá je aféra s 5 násobne predraženými stojiskami ktoré chránia odpadové nádoby pred medveďom. Niekomu možno vyhovuje aby boli medvede premnožené aby bolo treba stavať čo najviac predražených stojísk. Možno má v tejto korupcii prsty aj tajomník Kiča a možno preto pri riešení medveďa mlčí. Možno je v tejto korupcii namočený aj vedúci zásahového tímu Slašťan, ktorí úmyselne o problematike medveďa šíri dezinformácie, že za všetkými problémami medveďa sú nezabezpečené kontajneri a poľovníci, ktorí medveďov prikrmujú. Nuž kde sú tí naši investigatívni novinári, nech vyšetria tieto podozrenia. Média majú dvojaké metre a budú písať len o vybranej korupcii.
Osobne si myslím, že na ministerstve to funguje tak, že kým psychopat Smatana si rieši svoj sektársky fundamentalistický ekoterorizmus, tajomníkovi Kičovi je všetko ľahostajné a len si rieši dohadzovanie korupčných zákaziek svojim kamošom.
Základ fungovania Budaja a jeho tajomníkov Smatanu a Kiču je šírenie klamstiev a dezinformácii o problematike ochrane prírody. Ministerstvo životného prostredia by sa malo premenovať na ministerstvo dezinformácii. Lesník Boris Greguška s bohatou diplomatickou kariérou napísal blog, v ktorom spochybňuje hoax Budaja a spol, že Slovensko je jediné v Európe i vo svete, kde nie sú pozemky národných parkov v správe ministerstva životného prostredia.
Tajomník Michal Kiča sa vyjadril veľmi jasne, explicitne a aj to opakoval, že budú rozširovať bezzásahové územia ako to len pôjde. Ministerstvo hrubo klame keď tvrdí, že dokáže garantovať pracovné miesta v oblasti lesníctva. Takýmto primitívnym klamstvám nemôže uveriť nikto kto je aspoň trochu normálny. Klamstvá Budaja a jeho tajomníkov naprosto dehonestujú inštitúciu ministerstva.
BROZu sa peniaze získajú najľahšie nakoľko je to združenie blízke Kičovi aj Budajovi. Budaj má prepojenie na BROZ cez svojho kamoša Jaromíra Šíbla, ktorý je poslanec a zakladateľ BROZu. Budaj rozdáva peniaze svojmu straníckemu kamošovi na sysle v rámci straníckej príslišnosti politickej strany Zmena z dola rovnako ako to robila aj strana SMER.
„Reforma“ národných parkov. Prejde či neprejde?
O máloktorej téme sa šíri toľko dezinformácii ako o ochrane prírody. Pre politikov, koaličnú radu a média je často ťažké sa v tejto téme zorientovať a často sa prikláňajú na nesprávnu stranu.
Mnoho poslancov sa sami neskôr vydesili keď pochopili čo vlastne podpísali. Sami sa hanbia za to čo podpísali, len už je to veľký problém odvolať. Zaujímavé, že členov koaličnej rady ani nenapadlo problematiku národných parkov konzultovať vo svojich poslaneckých kluboch a bez akejkoľvek rozvážnosti rovno diktátorsky prikázali poslaneckým klubom aby pochybný návrh na novelu podpísali.
To čo sa podarilo Smatanovi a Budajovi je možné prirovnať dokonca až k úspechu na úrovni tajných služieb. Akosi nám to pripomína eštebácke praktiky. Takúto operáciu by snáď nezvládli ani najviac prefíkané tajné služby. Podpísať dali poslancom návrh zákona spôsobom že ani nevedeli čo podpisujú. Túto informáciu potvrdzuje aj Jám Mičovský. Veľmi úspešne sa im podarilo psychologicky zmanipulovať poslancov. Zaujímavé, že poslancom vôbec nezaujímalo, či bol daný návrh vôbec prediskutovaný s odborníkmi. Prezidentka dala až dva krát verejne najavo, že sa jej podivné diktátorské praktiky šialencov z ministerstva nepozdávajú.
Posledné slovo v tejto problematike bezpochyby bude mať minister Vlčan. Dúfajme, že zdravý rozum zvíťazí.
Bolo by veľmi kontroverzné ak by aj napriek aktívnemu občianskemu odporu či už odborníkov alebo vidieckeho obyvateľstva prešla takáto kontroverzná novela. Novelou by sa išlo otvorene proti prírode a ľudom.
Poslankyňa Jarmila Halgašová (SaS) sa na FB stránke vyjadrila, že návrh ministerstva životného prostredia nepodporuje.
Silné reči alebo úprimnosť? Tak z tohto videa som naprosto šokovaný. Poslanec za stranu OĽANO, bratislavský ekologický aktivista Jaromír Šíbl podľa všetkého zmenil názor a návrh „reformu“ národných parkov viac menej nepodporuje. Osobne som očakával, že to bude najsilnejší bojovník za „reformu“. Akoby naznačil ľútosť nad tým, že „nemôže garantovať že návrh bude stiahnutý“. Nuž pána tajomníka Smatanu z ministerstva môže trafiť šľak, že mu jeho stranícky kolega nedal podporu. Klobúk dole, že pán Šíbl vzal do úvahy zdravý rozum. Pravdepodobnosť že kontroverzný návrh o národných parkoch parlamentom neprejde je dosť vysoká.
Na tejto tlačovej konferencii nevyzerá že by u poslancov mala navrhovaná novela moc nadšenú podporu poslancov. Poslankyňa Šofranko sa vyjadrila neutrálne, dvaja mladí poslanci Tabak a Čekovský boli dezorientovaní a vôbec sa v problematike nerozumeli a jediný kto sa jasne vyjadril za reformu bola poslankyňa Zemanová. Minister Budaj pôsobil veľmi chorľavo a unavene. Zaujímavé že na tlačovke vôbec nevystúpili tajomníci, ktorí mali zrejme od silných odborných argumentov z diskusií naložené v gatiach.
Aj politici by si mali uvedomiť, že vidiek je slušná voličská základňa, ktorú na rozdiel od Bratislavy nie je tak nahlas počuť. Ak politici pôjdu proti ľuďom, vidiečania budú voliť zo vzdoru kotlebovcov a im podobných. Seriózne politické strany by mali takýchto voličov zachytiť pre seba tým, že ochránia vidiek pred ekoterorizmom.
Zaujímavú informáciu tvrdí Rudolf Huliak, že poslanci OLANO sú ochotní zahlasovať za čokoľvek čo im je z hora prikázané, z dôvodu, že okrem poslaneckého platu dostavajú ďalších 3000 eur mesačne od strany samotnej. Či je táto informácia pravdivá to neviem potvrdiť, avšak minimálne naši milovaní objektívni investigatívni žurnalisti by mali pravdivosť takejto informácie overiť.
Argumenty v prospech reformy sú slabé. Súčasný riaditeľ štátnej ochrany prírody vo výberovom konaní na post riaditeľa tejto inštitúcie keď ešte riaditeľom nebol, hovoril, že prevod pozemkov je potrebný z dôvodu oveľa ľahšieho získania eurofondov. Nuž a tu je pes zakopaný prečo tak vášnivo budú pseudoochranárske mimovládky volať po reforme, pretože sa tak ľahšie dostanú k pochybným korupčným eurofondom za ničnerobenie.
Eurofondy sú veľmi nestabilným spôsobom financovania a sú určené na jednorázové projekty. Zabezpečiť stabilné pracovné miesta cez ne nie je možné. Vyplýva to zo slov člena občianskeho združenia Prales Mariána Jasíka, ktorý sa v tejto problematike určite rozumie. Ministerstvo životného prostredia teda klame.
Ministerstvo životného prostredia zúfalo argumentuje že kým Lesy SR a Štátne lesy TANAPu nemôžu čerpať eurofondy, prevodom pozemkov by čerpanie eurofondov bolo možné čím by dosiahli vyššiu zamestnanosť v regiónoch. Európska únia ale nijak nebráni získať dotácie aj pre štátne lesy, problém je len v našej domáce legislatíve. Po úprave domácej legislatívy, môžu čerpať eurofondy aj štátne lesy.
Reforma národných parkov by stálo ročne 100 miliónov eur, ktoré od ministra financií sľúbené nemajú. Budaj tiež šíri hoaxy že financovanie zo štátneho rozpočtu bude zanedbateľné a že všetko dokážu vykryť z eurofondov. Stabilné financovanie národných parkov z eurofondov nie je možné. Európska komisia môže kedykoľvek zmeniť systém a podmienky dotačných schém a financovanie vypadne. Zachovanie pracovných miest v lesníctve je nesplniteľná ambícia. Budajovi ľudia sú tak manažérsky neschopní že nezohnali ani jeden eurofond na environmentálne záťaže, toxické skládky, nieto ešte zabezpečiť stabilné financovanie národných parkov z eurofondov. Jediné na čo pán tajomník Kiča dokázal získať eurofond je pre svoje združenie BROZ, čo je ale korupcia.
Tajomníci ministerstva životného prostredia sa počas diskusií o národných parkoch snažili argumentovať, že neštátnych vlastníkov lesov sa reforma netýka, ale aj napriek tomu ich veľkoryso pozvali na diskusie. Jedná sa však o dezinformáciu. Ak Vám so susedného štátneho bezzásahoveho lesného pozemku naletí lykožrút tak bude sa vás to týka viac ako dosť.
Tajomníci ministerstva životného prostredia tiež tvrdia, že lesnícke organizácie šírili dezinformácie, že ministerstvo chce vyvlastňovať súkromné pozemky za účelom ochrany prírody. O šialenej myšlienke vyvlastňovať sa minimálne veľmi vážne rokovalo na ministerstve, takže vôbec to nie je vzdialené od pravdy. Vyvlastňovanie nie je ďaleko od pravdy, pretože určitá forma vyvlastňovania je rozbehnutá v plnom prúde už dnes. Ak ste vlastník a bez vášho súhlasu na ňom vyhlásia bezzásah, tak je to prakticky to isté ako vyvlastnenie. A s finančnou kompenzáciou to vôbec nie je také jednoduché. Ochrana prírody je bezpochyby najviac skorumpovanou oblasťou štátnych inštitúcii. Tu sa napríklad vlastník pôdy sťažuje ako proti jeho vôli vyhlásili na jeho pozemku bezzásah a skorumpovaná ochrana prírody berie obrovské peniaze za ničnerobenie. V určitom zmysle môžeme hovoriť o vyvlastnení alebo arizácii. A to je v okrese Bratislava a ani to nie je žiaden národný park.
Ľudia s ministerstva tvrdia že v národných parkoch sa bude aj naďalej hospodáriť a že lesníci neprídu o svoje pracovné miesta. Ministerstvo nijak nešpecifikovalo ako túto vec myslí a ani to nedokáže garantovať. Šialenca tajomníka Juraja Smatanu ale nie je možné brať vážne. To, že sa budú robiť opatrenia proti lykožrútovi v národných parkoch, teda sa bude hospodáriť, môže byť obmedzená na nejakých 25% plochy územia a zvyšok bohatstva národného parku bude ponechaný napospas devastácie lykožrúta. Ani Budaj sa na tlačovke netajil tým, že chce bezzásahové územia rozširovať. To že budú lesnícke činnosti v národnom parku zachované môže platiť dva roky a potom bude všetko v bezzásahu. Ministerstvo nič neupresnilo, negarantovalo, všetko len všeobecné frázy. Pán Smatana je schopný nasľubovať čokoľvek len aby mu jeho návrh prešiel. Sĺúbiť sa dá kadečo, ale dodržať je to už iná vec.
Ministerstvo životného prostredia najprv klamalo ministerstvo financií že reforma národných parkov by daňových poplatníkov nestála ani euro, dôkaz tu, neskôr pod tlakom odborníkov boli donútení zmeniť rétoriku a priznať, že to bude stáť aspoň 11 miliónov . V skutočnosti by reforma stála minimálne 60 miliónov ročne teda nie jednorazovo.
Ministerstvo životného prostredia na jednej strane v súvislosti s návrhom na reformu sa netají tým, že chce zakázať poľovníctvo, na druhej strane sa africký mor ošípaných šíri aj v TANAPe. Aj tu vidíme, že zákaz poľovníctva v národných parkoch má od odbornosti ďaleko.
Dňa 9.11.2021 Ján Mičovský spochybnil mnoho hoaxov ministerstva životného prostredia o návrhu na deformu národných parkov.
Ochranárska organizácia WWF
WWF je veľmi aktívna aj na Slovensku. Je vysoko pravdepodobné, že WWF financuje aj viacero ďalších mimovládok so svojich finančných zdrojov. Finančné toky mimovládok nie sú verejné.
WWF sa netají z úzkou spoluprácou z pochybným združením OZ Prales, takže je pravdepodobné, že WWF ich financuje.
WWF stojí tiež za marketingovou reklamnou kampaňou so sloganom „Dajme pralesom 5“. Odborníci ako napríklad Róbert Gombárik ale protestujú a tvrdia, že sa nejedná o pralesy.
Veľmi zaujímavý je nemecký dokumentárny film „Mlčanie pánd“, ktorý bol predabovaný do slovenčiny a odvysielaný na STV. Kto si tento film nepozrie tak nebude veriť: vo filme sa spomína to, že WWF otvorene podporuje klčovanie pralesov na ktorých sú vysadené neekologické palmové plantáže pod zámienkou marketingového ekologického sloganu, že je to tak dobré, lebo je to trvalo udržateľné. WWF je v tomto filme popísaná ako organizácia ktorá je veľkými peniazmi financovaná korporáciami a títo falošní ochranári slúžia korporáciam v ničení vidieka a prírody.
To čo robí WWF na Slovensku tiež nemá s ochranou prírody nič spoločné.
Autor filmu Wilfried Huismann napísal aj knihu PandaLeaks.
Ladislav Miko je zakladajúcim členom WWF Slovensko. Kto je to Ladislav Miko? Ide o človeka, ktorý nemá rád lesníkov a jeho názory sú podobné ako má napr. zoskupenie Vlk. Je to bývalý český minister životného prostredia a v súčastnosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Šialenec Smatana sľubuje nesplniteľné.
WWF Slovensko sa tiež verejne hlási k tomu že podporuje kontroverzný návrh na reformu národný parkov.
Poslanec Filip Kuffa tvrdí, že vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko je konečný užívateľ výhod WWF Slovensko a že Budajove ministerstvo podpísalo dotácie eurofondy v sume 200 tisíc v rámci 5 miliónového balíka. Jedná sa o konflikt zájmov, nakoľko Miko z titulu svojej funkcie má sám silný vplyv na čerpanie eurofondov. Keď som sa Miku pýtal že ako je financovaná WWF, povedal len to, že je financovaná korporáciami, prijímy z eurofondov zatajil a tvrdil, že nie je zamestnanec WWF a nedostáva od nich žiadne peniaze. To je ale v rozpore so zisteniami Filipa Kuffu. Miko z najväčšou pravdepodobnosťou narovinu klamal. Filip Kuffa navzdory tomu, že pochádza z kontroverznej politickej strany Život, zatiaľ som nezaznamenal, že by šíril v oblasti ochrany prírody nepravdivé informácie! Preto by som jeho tvrdenie bral mimoriadne vážne. Zdroj informácii je toto video, video v čase 1:10:20. Domnievam sa, že dôvod prečo Ladislav Miko predčasne odstúpil zo svojej funkcie je práve to, že Filip Kuffa upozornil na jeho korupciu.
Pseudo-ochranárske združenie lesoochranárske zoskupenie vlk
Združenie vlk je známe tým, že bojuje proti vysádzaniu stromov a to aj po kalamitách, pretože príroda si musí poradiť podľa nich sama. Takúto blbosť môže povedať len šialenec. Nuž keby ich ideológia bola za vysádzanie stromov, tak to by títo darebáci potom boli aj zaviazaní stromy vysádzať, ale oni sú leniví a im sa to nechce. Lepšie je parazitovať na falošnej ochrane prírody ničnerobením. Členka zoskupenie Vlk dokonca hovorí že je im jedno či bezzásah bude vyhlásený na holorube alebo v lese. Totálni šialenci. Vysádzať stromy na tom holorube nebudú, proti tomu bojujú.
Šéf pseudo-ochranárskej sekty združenia Vlk Juraj Lukáč sa na svojom Facebook profile priznáva, že mu ide iba o peniaze a že hranie sa na fejkových ochranárov prírody môže byť dobrý biznis. Tvrdí, že zarobil viac ako 100000 EUR na kadejakých pochybných súdnych sporoch. Nadáva na Budaja, že chce jeho sektu pripraviť o časť prijímov. Pýtam sa: kto na ministerstve životného prostredia nastavil zákony tak aby združenie Vlk mohlo bohatnúť na pochybných súdnych sporoch? Patrí snáď ministerstvo životného prostredia medzi najviac skorumpované ministerstvá?
Pseudo ochranár Juraj Lukáč je psychopat. V besede na Eko Top Filme hovoril šialené veci. Sú len dve možnosti. Buď mu preskočilo, alebo bol opitý. To že by sa dal Juraj Lukáč na alkoholizmus je veľmi pochopiteľné, pretože za obrovské škody ktoré spôsobil, za zničenú prírodu, za premnožené medvede, má veľmi zaťažené svedomie. A na bolesť so zaťaženého svedomia pomôže už len alkohol. Je vedecky dokázané, že alkohol je silné anxiolitikum. Psychopat "ochranár" Juraj Lukáč a jeho vlčie náboženstvo. Retardovaný Juraj Lukáč si založil svoje nové náboženstvo, sektu. Základ tejto sekty je viera v to, že: vlk ovláda minimálne 4000 slov a vlci sú naši bratranci.
Treba tiež povedať že šéf združenie Vlk je blízky priateľ Juraja Smatanu. Spoločne pracovali na blokáde Tichej a Kôprovej doliny v roku 2007.
Ďalej sa Juraj Lukáč preslávil nenávisťou proti ovčiarom. Podľa neho za to, že ovčiarovi vlk roztrhá ovcu je vina ovčiarov. Považuje za nehoráznosť a drzosť ak si za roztrhanú ovcu pýta ovčiar finančnú náhradu od štátnych úradov. Totálna šialenosť, ktorá sa len ťažko komentuje každému aspoň trochu normálnemu človeku. Juraj Smatana zobral nenávisť Juraja Lukáča na vedomie a v novele vyhlášky o ochrane prírody pre ovčiarov presadil naprosto likvidačné podmienky aby náhrada škôd bola prakticky nemožná.
Podobným spôsobom ako na medveďoch si Juraj Lukáč pravdepodobne zarába aj na vysoko špekulatívnych súdnych sporoch, ktorými sa pokúša o blokovanie ťažby od lykožrúta suchých a lykožrútom napadnutých stromov v národných parkoch.
Podobným spôsobom ako na medveďoch si Juraj Lukáč pravdepodobne zarába aj na vysoko špekulatívnych súdnych sporoch, ktorými sa pokúša o blokovanie ťažby od lykožrúta suchých a lykožrútom napadnutých stromov v národných parkoch.
Základnou doktrínou psychopatického združenia Vlk je bojovať proti vysádzaniu stromov po veterných a podkôrnych kalamitách a to nielen v národných parkoch ale aj v lesoch všeobecne. Ďalšou ich kontroverznou ideológiou je vyhlasovať rezervácie, to jest najvyšší stupeň ochrany aj na holoruboch. Ak by títo šialenci boli za vysádzanie stromov, tak potom by boli nútení aj veľmi tvrdo pracovať a fyzicky stromy vysádzať, čo je ťažká robota a do toho sa im nechce. Oni chcú len parazitovať a zo všetkého vytĺkať peniaze, nie vytvárať hodnoty. Dôkaz, že si nevymýšľam si môžete overiť na tomto odkaze.
Mimochodom rovnako extrémista Michal Wiezik spoločne s novinárkou Soňou Mäkkou propagujú ideológiu že vysádzať stromy po kalamitách je pre prírodu niečo škodlivé. Na mieste novinárky Soni Mäkkej by som sa pod svojim menom hanbil propagovať takéto psychopatické myšlienky. Niektorí novinári nemajú sebareflexiu a úplne stratili súdnosť. Alebo možno ich len niekto dobre platí.
Potýčka tajomníka Juraja Smatanu a poslanca Miroslava Suju
. Smatanovi sa vrátila karma za to ako išiel proti ľuďom. Hulvát poslanec Suja to zaklincoval malou výtržnosťou. Prerušil rokovania na niekoľko minút, možno aj na pol hodinu. Dvaja blázni si skočili do vlasov. Sujove video má aktuálne okolo 300 tisíc pozretí. Média ale robia obrovskú chybu že o incidente informovali veľmi neobjektívne čo zvýši nedôveru ľudí v média hlavného prúdu a zvýši dôveru ľudí v alternatívne média. A z toho vôbec nemám radosť.
Tiež ma hnevajú dvojaké metre. Keď Suja oblial vodou neobľúbeného politika Matoviča, tak nielen alternatívne ale aj média hlavného prúdu či už priamo alebo nepriamo chválili Suju za tento počin a písali že si Matovič za to môže sám. Tento krát nedošlo ani ku fyzickému kontaktu a média aj za cenu zavádzajúcich informácii bojujú za „chudáčika“ Smatanu, ktorý za nič nemôže.
Navzdory tomu, že ani poslanec Suja nie je psychicky úplne v poriadku, argumenty ktoré vo svojom videu spomína sú naozaj pravdivé. Uzavretá diskusia pred všetkými opozičnými poslancami či starostami má od transparentnosti veľmi ďaleko. Keby pán Smatana argumentami ťahal za dlhší koniec nemal by taký strach urobiť diskusie transparentné. Tiež je zrejmé, že Suja čo do vzdelania má k životnému prostrediu bližšie ako učiteľ dejepisu na gymnáziu Smatana. Tiež nepustiť na diskusiu podpredsedu výboru pre životné prostredie je kontroverzné.
Sujova arogancia je len zrkadlením toho ako Smatana svojim ekoterorizmom doteraz išiel proti prírode, proti ľuďom a proti vidieku. Rovnako ako situácia na ministerstve je nedôstojná tak aj Sujove výtržnosti boli nedôstojné. Situácia na ministerstve je naprosto šialená. Pán Smatana naprosto dehonestuje inštitúciu ministerstva.
Podľa dostupných informácii aj policajti pri incidente dali za pravdu Sujovi a neskôr sami dobrovoľne odišli z rokovacej sály, takže trestné oznámenie pána Smatanu treba vnímať ako v celku dobrý vtip. Aj z právneho hľadiska je Smatanove trestné oznámenie na poslanca dobrý výsmech. Nuž čo iné ostáva zúfalému Smatanovi.
Treba ale upozorniť na to, že poslanec Suja nebol jediný opozičný poslanec, ktorý sa aktívne chcel zúčastniť diskusií, ale bolo mu pánom Smatanom arogantne zakázané. Jedná sa o poslanca Filipa Kuffu. Navzdory tomu, že Filip Kuffa pochádza z kontroverznej strany s ktorou sa nestotožňujem, v oblasti ochrany prírody má objektívne a normálne názory v súlade s väčšinou odbornej verejnosti. Ďalej treba pripomenúť, že poslanec Filip Kuffa je lesný inžinier a má vzdelanie na to aby sa rozumel lesným ekosystémom od čoho má pán Smatana veľmi ďaleko. Filip Kuffa na rozdiel od Suju rešpektoval zákaz Smatanu a nedopustil sa žiadnych výtržností. Bolo by dobré aby išlo do politiky viac lesníkov, pretože nie je bohviečo ak musí lesnícku a ochranársku problematiku núdzovo suplovať Filip Kuffa z dosť nešťastnej politickej strany. Buď by si politické strany mali samé aktívne zháňať odborníkov z oblasti lesníctva a vidieka, alebo by samotní lesníci mali byť viac politicky aktívni. Boris Kollár urobil obrovskú chybu, že lesníka na kandidátku dal na nevoliteľné miesto a tak sa do parlamentu nedostal. Teraz možno trpko banuje, že sa dopustil tejto veľkej chyby.
Prípad Suju, ktorý narušil diskusiu vo Svite, rieši OÚ Poprad ako priestupok, 17. decembra 2021.
Mimochodom veľmi sa čudujem prečo sa rokovaní nezúčastnil Ján Mičovský, ktorý by čo do problematiky určite mal čo povedať. To bola určite chyba.
Juraj Smatana sa na svojom Facebooku vyjadril, že je dokonca aj proti výstavbe cyklotrás, cyklo chodníkov, pretože ich výstavba je podľa neho neekologická. Niektoré cyklotrasy vedú aj cez les a možno vyžadujú aj spílenie niekoľko stromov. Totálny šialenec, tu už rozum zastáva. Pravda je taká, že cyklotrasa je veľmi ekologický projekt, ktorý je vo verejnom záujme. Keď sa takýto šialenec dostane na tak vysokú pozíciu na ministerstve, môže napáchať obrovské škody. Boh ochraňuj Slovensko.
Neobjektivita médii v oblasti ochrany prírody
Mimovládne organizácie zamerané na ochranu prírody dostali 130 miliónov EUR. To nie je žiadna konšpirácia, to povedal sám Budaj. Väčšina týchto prostriedkov bola rozkradnutá a mimovládky majú dosť peňazí na to aby si kúpili novinárov, aby písali dezinformácie na objednávku.
Niet najmenších pochýb o tom, že v oblasti ochrany prírody sú média najmenej objektívne. S hrôzou musím konštatovať, že nešťastné alternatívne média sú v tejto téme viac objektívne ako média hlavného prúdu. Niektorí novinári produkujú doslova dezinformácie ako napríklad Soňa Mäkká Denník N, Jana Kubisová Aktuality, Andrej Barát denník Pravda. Obe novinárky ma na Facebooku zablokovali, pretože neboli ochotné diskutovať s človekom, ktorý má iný názor, nezniesli iný názor. Psychicky labilné novinárky som príliš vyrušoval v ich pokojnom dezinformovaní.
Nie všetci novinári môžu šíriť dezinformácie z presvedčenia. Napríklad mimovládky WWF, BROZ, OZ Vlk, nadácia Aevis disponujú dostatkom peňazí aby si mohli kúpiť novinárov ako Soňa Mäkká, Jana Kibisová a im podobných. WWF je výnimočná tým, že nie je závislá od eurofondov, nakoľko veľké peniaze dostáva od korporácii.
V médiach tiež chýbajú odvážni a čestní novinári, ktorí by mali odvahu narušiť politickú korektnosť a pomenovať šialenstvá na ministerstve životného prostredia pravým menom. Medzi novinármi chýba druhý Ján Kuciak ktorý by upozorňoval na aféry a korupciu v ochrane prírody.
Média sem tam upozornia na podozrenia z korupcie v strane Sme rodina, upozorňovať na aféry a korupciu pri nominantovi strany OĽANO, to sa nenosí, to by bolo narušenie politickej korektnosti. Tiež je pre novinára ťažké kritizovať Budajove ministerstvo nakoľko Budaj je stále relatívne obľúbený minister, ktorý má relatívne vysokú dôveru vo verejnej mienke.
Média robia presne rovnakú chybu ako robili v roku 2015 počas migračnej krízy. Média odmietali hovoriť o negatívach migrácie, odmietali kritizovať kvóty, ba dokonca hovorili o tom aká by bola nelegálna migrácia prospešná pre Slovensko. A to bol dôvod prečo sa v roku 2015 radikálne zvýšila popularita a sledovanosť alternatívnych médii. Neskôr sa v médiach situácia zmenila a začali informovať objektívne. Aj média hlavného prúdu začali pripúšťať negatíva migrácie, alebo riešenie migrácie iným spôsobom ako kvótami napríklad pomocou v krajinách pôvodu.
Hovorí sa že človek by sa mal učiť z chýb a rovnaké chyby neopakovať. To bohužiaľ neplatí pre média, ktoré tie isté chyby opakujú znovu v roku 2021. Neobjektívne a zavádzajúce informácie o ochrane prírody, zamlčovanie faktov, cenzúra, spôsobuje že sa vo vidieckom obyvateľstve zvyšuje nedôvera k médiám hlavného prúdu a ľudia veria viac nešťastným alternatívnym médiám. Frustrácia vidieckeho obyvateľstva kvôli neobjektivite médii môže viesť, že vidiecky volič bude so vzdoru voliť extrémistické strany.
Rôzne dezinformácie z tlačových konferencií šialencov z ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody média nie sú schopné vyvážiť postojmi serióznych odborníkov. Úplná absencia kritiky k falošným ochranárskym mimovládkam. Dezinformácie že za všetky problémy s medveďmi môže nelegálne prikrmovanie poľovníkmi a nezabezpečené kontajnery ani netreba komentovať. Média zabudli na to, že ich úlohou nie je len kritizovať politikov ale aj pochybné mimovládky ktoré sa dopúšťajú protispoločenskej činnosti proti verejnému záujmu.
Známy lesník Stanislav Bystriansky spochybňuje dezinformácie pofidérneho novinára Andreja Baráta. V tomto článku kritizuje korupciu v ochrane prírody. Kým Poliaci sa vydali správnym smerom a vytvorili odchovne hlucháňov za 118 tisíc €, naopak na Slovensku sa vytvoril len pochybný ochranársky projekt za 600 tisíc € a to výlučne formou bezzásahu.
Novinárka Jana Kubisová. Psychicky narušená osoba
Predovšetkým chcem upozorniť, že prácu novinárov si veľmi vážim, ale sú medzi nimi aj čierne ovce ako napríklad Jana Kubisová. Kubisová svojim článkom s názvom „Prečo na ochranárov útočia dezinformátori a ako tomu pomohol Boris Kollár“ plným agresívnych hoaxov a obhajovaním korupcie už viac preraziť dno nemohla. Všeličo som už vo svojom živote videl, to aby novinár agresívnym spôsobom obhajoval rozkrádanie eurofondov navyše so silne protikorupčne orientovaného média Aktualít, z ktorých pochádza legendárny Ján Kuciak, považujem za naprosto šokujúce. Mnohým ľuďom z tejto ťažkej doby korona krízy už psychicky začína prepínať a Kubisová nie je výnimka. Článok obsahuje tak veľa dezinformácii, že keby som mal vyvracať každú blbosť zabralo by to aj 6 strán A4. Za takýto článok plný stoky by mala Kubisová dostať okamžitú výpoveď. Navyše nechápem ako môže editor a šéfredaktor vôbec dovoliť zverejnenie ideologicky veľmi agresívneho a extrémne jednostranného článku čo je v rozpore s verejným záujmom a všeobecnou etikou. Morálne založenému šéfredaktorovi by malo ísť o objektivitu a vyváženosť svojho denníka – ním bohužiaľ Peter Bárdy nie je. Rozumné by bol novelizovať zákon tak aby novinári boli povinní dať názor aj inej strane. Kubisová vo svojom článku nevenovala ani jednu vetu odborníka z problematiky – názor odborníkov veľmi dobre poznám, 99% expertov na lesné ekosystémy má na združenia, ktoré ona obhajuje veľmi negatívny názor. Keď sa chcú Aktuality v niečom líšiť od takzvaných alternatívnych médii, ak chce byť v niečom od nich lepšie, v prvom rade by nemali dopustiť zverejnenie takej žumpy, akú napísala Jana Kubisová.
Z diskusie s Janou Kubisovou sa dalo jasne vycítiť, že sa problematike nerozumie: môže to znamenať len dve veci: Buď ona články ani nepíše a píšu ich za ňu lobistické korupčné pseudo ochranárske skupiny a ona to len zverejní a rozumieť sa problematike ani nepotrebuje, alebo je to prejav jej nízkej inteligencie, ktorá na žurnalistu nepostačuje.
V jednom článku Kubisová otvorene obhajovala, že vysádzanie stromov po kalamitách je chyba. K jej duševnému zdraviu už netreba ďalší komentár.
Psychologická analýza Jany Kubisovej:Janu Kubisovú veľmi dobre poznám. Je to psychicky narušená osoba. Keď som si s ňou písal na Facebooku správy, komunikácia s ňou bola veľmi divná. Nevedela skonštruovať ani jednu normálnu vetu, absolútna neschopnosť komunikácie. Keď som ju upozorňoval na dezinformácie z jej článkov, argumentačne si svoje bludy ani nepokúšala obhájiť, čo by mohlo naznačovať, že sama neverí čo píše a je kúpená pseudoochranárskymi korupčnými združeniami, ktorými je platená. Alebo je to prejav poruchy osobnosti. Podľa mňa musí byť extrémna introvertka, autistka, prehnane uzavretá vo svojom svete a medzi kolegami novinármi z Aktualít sa o nej pošepkáva ako o najväčšej čudáčke a podivínke. Osobne si myslím, že Kubisová nemá ani partnera ale dobre by jej padlo ak by mala, pretože ten ju vytiahol z jej poblázneného uzavretého sveta aspoň trochu do reality. Je v záujme Aktualít aby si upratali vo svojich radoch a nenechali si poškodzovať meno psychicky narušenou čiernou ovcou Janou Kubisovou.
Nemá zmysel spochybňovať desiatky dezinformácii Kubisovej v článku ale spomeniem aspoň jednu vetu, ktorú napísala o združení Vlk: „vybojovali mimovládkam možnosť opäť sa zapájať do správnych konaní žalobou na európsky súdny dvor na nedodržiavanie Aahurského dohovoru“.V praxi sa ale jedná o extrémne zneužívanú vec o ktorej sa môžete viac dozvedieť na nasledovných odkazoch, odkaz1, odkaz2, odkaz3. Kubisová obhajuje naprosto deštruktívnu a zvrátenú vec.
Priamy dôkaz toho že novinárka Jana Kubisová je za svoje články platená korupčnými lobistickými skupinami v oblasti pseudo-ochrany prírody. Ján Budaj už zo zúfalstva úmyselne na svojom FB profile tým, že zverejnil dva roky starú fotku prezentujúc ako aktuálnu, pretože aktuálne fotky neexistovali ani neexistujú. Kubisová túto fotku prevzala vo svojom článku aj napriek tomu, že vedela že nie je aktuálna prezentujúc ako aktuálnu. Človek môže mať totálne vypláchnutý mozog pseudo-ochranárskou a pseudo-ekologickou sektou, ale aj takýto človek musí uznať že takto by sa klamať nemalo. Aj človeku z 50% IQ musí dojsť, že takto sa klamať nemá, resp že zverejniť takúto fotku je extrémne nevhodné. To že Kubisová šírila hoax úmyselne je dôkazom, že to robí za peniaze.
Dvojaké kilometre médii na korupciu
Média zazlievali strane SMER, že mala takzvaných „našich ľudí“, ktorých chránila pred trestnoprávnym postihom v prípade korupcie. V tejto veci majú média samozrejme pravdu, problém je ale v tom, že média vodu kážu a víno pijú, pretože aj média majú svojich chránených „našich ľudí“ ktorých korupciu z nejakého dôvodu nezverejňujú. Informoval som viacero investigatívnych novinárov že združenie BROZ rozkradlo 55 miliónov eur z verejných zdrojov a výsledok je obyčajné mlčanie. Z čoho majú novinári strach?
Média nafúkli aféru v prípade politika Štefana Holého, ktorý mal od železníc zákazku za 300 tisíc eur na čom nie je nič ilegálne. Navzdory tomu, že novinári nemali žiadne dôkazy o korupcii, len sa domnievali že je tam podozrenie, urobili z toho obrovskú aféru a písali články v tom kontexte, že Štefan Holý okradol železnice o 300 tisíc eur. Extrémne dvojaké kilometre médii mi poriadne zvyšujú krvný tlak. Na druhej strane tu máme združenie BROZ, ktoré rozkradlo 55 miliónov eur a hrobové ticho. Všetkých odborníkov na ochranu prírody ktorých poznám má jednoznačný názor, že väčšina z týchto 55 miliónov eur bola jednoducho rozkradnutá. Stačí ak ste nominant tej nesprávnej politickej strany a média uvaria korupčnú aféru aj z vody. Stačí ak patríte do tej správnej politickej strany, stačí ak patríte do toho správneho združenia a všetky korupčné aféry vám budú média cenzurovať.
Budajov štátny tajomník Michal Kiča pracoval ako právnik pre združenie BROZ, ktoré korupčne získalo z verejných zdrojov 55 miliónov. Nuž predstavte si, ak by mal nejaký minister za Sme rodina tajomníka, ktorý dva roky dozadu pracoval pre firmu, ktorá získala od štátu zákazky 55 miliónov, čo by to bolo v médiach nariekania nad korupciou a nad konfliktom zájmov. Takého ministra by média lynčovali až dovtedy, dokedy by neodstúpil. Dvojaké kilometre médii mi ale poriadne zvyšujú krvný tlak. A aby toho nebolo málo, tak za Budajovho ministrovania združenie BROZ získalo ďalších 5,4 milióna eur na monitoring sysľa pasienkového. Konflikt záujmov Jána Budaja pri združení BROZ je fakt, že vo svojej politickej strane „Zmena z dola“ má aj dlhoročného podpredsedu združenia BROZ Jaromíra Šíbla. Šíbl bol najväčší bojovník za „reformu“ národných parkov v parlamente ale média nenapísali ani jeden článok o množnom konflikte záujmov Šíbla. Ako môžeme veriť, Šíblovi čistý úmysel, že mu ide o ochranu prírody a neide o peniaze keď sám je konečný užívateľ výhod 55 miliónov eur? Veď pokiaľ viem tak ani firma Bonul nezískala zákazky od štátu vo výške 55 miliónov ale menej. Veď sám šéf štátnej ochrany prírody Dušan Karaska uviedol dôvod prevodu pozemkov v národných parkov ako jediný dôvod radikálne zjednodušenie čerpania eurofondov. Po deforme národných parkov už nebudú musieť pseudoochranárske združenia pýtať predchádzajúci súhlas na čerpanie eurofondov ministerstvo pôdohospodárstva (resp. subjekty, ktoré pod neho spadajú ako napríklad Štátne lesy). Od teraz bude stačiť len súhlas korupciou prehnitej Štátnej ochrany prírody a eurofondy sa budú rozkrádať neporovnateľne ľahšie ako doteraz. Pri takzvanej reforme národných parkov neide o ochranu prírody ale o zjednodušenie rozkrádania eurofondov.
To, že mnoho korupcie v ochrane prírody odhalil poslanec za kontroverznú politickú stranu Život Filip Kuffa, média neospravedlňuje sa nezaoberať overovaním informácii, či sa zakladajú na pravde. Kuffova politická strana Život sa netají antivaxerskými postojmi, avšak v oblasti ochrany prírody Filip Kuffa šíril zatiaľ len pravdivé informácie, pričom všetky informácie som si nezávislo overil.
Média tiež neospravedlňuje neinformovať o korupcii na ministerstve životného prostredia len za to, že na korupciu v ochrane prírody upozorňujú najviac hlasno poslanci z krajnej pravice. Úlohou novinára je overovať si každú informáciu bez ohľadu z ako dôveryhodného zdroja pochádza.
Slovenskí novinári musia ešte veľa mlieka piť aby dorástli na skutočných novinárov. Obrovské chyby novinárov môžu vyvolať nedôveru populácie v štandardné média a utiekanie sa spoločnosti ku alternatívnym médiám, čo nie je dobrý trend. Žurnalistika potrebuje mať odvážneho druhého Jána Kuciaka, ktorý žurnalistike tak veľmi chýba.
Poznámka na okraj: Etika u novinárov je veľmi zlá. Špeciálne ťažké srdce mám na Petra Bárdyho a Mareka Vagoviča, ktorý Kuciaka keď ešte žil nemali radi, hejtovali ho za to, že sa jednostranne zaoberá len Kočnerom a po smrti, keď to začalo byť populárne sa k nemu začali neskutočne priznávať aký to bol úžasný človek. Osobitne niektorých článkov Petra Bárdyho sa mi urobilo až nevoľno, keď sa Bárdy nechutne priživoval na jeho smrti písaním článkom o ňom, s cieľom neprirodzene násilne za každú cenu dosiahnuť čo najväčšiu čítanosť Aktualít aby boli z inzercie čo najväčšie zisky.
Ministerstvo životného prostredia je tak extrémne prehnité korupciou, že keby sa novinári cez infozákon pýtali nepríjemné otázky, šialenci z ministerstva by jednoducho na otázky neodpovedali čím by porušili zákon.
Dvojaké metre novinárov na morálku
Na jednej strane sú novinári často až extrémne prísni na politikov, na druhej strane novinári nie sú rovnako prísni na seba. Uvediem konkrétne príklady:
Média to prehnali s mediálnym lynčom Kollára a Matoviča za diplomové práce. Rovnako to prehnali s mediálnym lynčom Kollára počas pobytu v nemocnici po havárii, kedy ho navštevovali ľudia. Teraz keď iracionálne emócie opadli, by už snáď by aj viacerí novinári, ktorí sa na tomto lynče podieľali by nemali problém si priznať, že bola to chyba (ja som mal v tom jasno už od začiatku). Jediný výsledok ich práce je to, že prehnanou neprimeranou a neobjektívnou kritikou koalície stúpli preferencie Smeru a krajnej pravici.
Navzdory tomu, že novinári sú prísni na politikov, už nie sú rovnako prísni na seba. V oblasti ekológie a ochrany prírody mnohí novinári nedodržiavajú základnú novinársku etiku, dávajú priestor krajne ľavicovej environmentálnej propagande a ich dezinformáciam, ale priestor odborníkom už nedajú. Žiaden zmysel pre názorovú vyváženosť. A šéfredaktori denníkov zodpovedajú za takéto morálne zlyhanie. ….. Mimochodom všetci robíme chyby, avšak povinnosťou šéfredaktora, ak bol informovaný o takomto zlyhaní, je povinný situáciu napraviť. Ja a jeden kamarát sme napomínali viacero šéfredaktorov a väčšina šéfredaktorov si povedať nedala a v rovnakých morálnych prehreškoch pokračovali ďalej a neurobili si poriadky so svojimi extrémisticky ľavicovými novinármi ako sú napríklad Jana Kubisová či Soňa Mäkká.
Došlo to až tak ďaleko, že šéfredaktor Peter Bárdy ma zablokoval na Facebooku za to, že som si ho dovolil slušne upozorniť na tieto dvojaké metre. Ako môže mať morálne právo Peter Bárdy kritizovať Roberta Fica, keď sám podporuje novinárku Janu Kubisovú, ktorá na základe agresívnych dezinformácii obhajovala rozkradnutie 55 miliónov eur z eurofondov združením BROZ?
Média sa dodnes neospravedlnili za to, že čerpali dez/informácie od falošného protikorupčného aktivistu, právoplatne odsúdeného, psychicky narušeného alkoholika Patrika Magdošku. Šéfredaktor Štefan Hríb ktorý je na politikov veľmi prísny nie je prísny na seba a dodnes Magdošku z redakcie nevyhodil.
Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody sú dlhodobo najviac skorumpované štátne inštitúcie
Faktom je že v investigatívnej žurnalistike na Slovensku nemáme ani jednu jedinú osobnosť. Žiaľ. S výnimkou časopisu Poľovníctvo Rybárstvo, kde sú šéfredaktor a redaktori autentickí ľudia s vidieka, mimo Bratislavy, ktorí prírode a ochrane prírody rozumejú a vlastník média v tejto oblasti nie je v konflikte záujmov a dáva novinárom v tejto oblasti slobodu.
Je tragikomické ako sa nám investigatívna žurnalistika na Slovensku sprofanovala. Investigatívny novinár rozoberá legálne obchody podnikateľov, ale to že na ministerstve životného prostredia kradnú ako straky o tom ani zmienka.
Aké obrovské milióny idú do ochrany prírody si môžete pozrieť tu. Len reálne výsledky ochrany prírody akosi nevidieť.
Uznávam, že súčasná vláda na väčšine ministerstiev korupciu obmedzila. To však ale určite neplatí o Budajovom ministerstve kde sa naopak korupcia po jeho nástupe znásobila. Budajove ministerstvo a Štátna ochrana prírody sa stali v odbornej verejnosti nadávkou. A ministerstvo si za to môže samo. Ministerstvo ovládli šialenci ako tajomník Smatana.
Ministerstvo si svoju reputáciu v odbornej verejnosti ako skorumpovanej inštitúcie snažilo neúspešne obhájiť na Facebookovej stránke, kde sa len pokúšalo trápne pohrávať so slovnými spojeniami „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“ a sčitovanie medveďa, monitoring medveďa. Faktom je to, že na veľké šelmy išlo 8 miliónov euro a medveď spočítaný stále nie je. Niekde sa tie peniaze museli záhadne stratiť, keď výsledky nie sú žiadne. Diskutujúci ale nedarovali ministerstvu nič zadarmo a odhalili zavádzanie ministerstva.
Keby média informovali objektívne, tak by vytvorili na Matoviča a koaličnú radu veľký tlak na to, aby Budaja a jeho tajomníkov, ktorí totálne zdehonestovali a sprofanovali inštitúciu ministerstva odvolal a nahradil niekým aspoň trochu normálnym.
To, že to Budajovci z očistou ministerstva nemyslia vážne je fakt, že na pozícii generálna riaditeľka Sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny MŽP SR je Katarína Butkovská a je stále na rovnakej funkcii ešte z čias Ficovej vlády. Katarína Butkovská je známa tým, že sa v ochrane prírody vôbec nerozumie, podporuje korupciu, odmieta komunikovať s odborníkmi a komunikuje jedine s pochybnými mimovládkami. Výsledkom práce Butkovskej je neuveriteľne amatérsky spackaná novela zákony o ochrane prírody z roku 2019 bez akejkoľvek diskusie s odborníkmi, s arogantným 100 percentným odignorovaním pripomienok verejnosti a zvýšenie napätie medzi lesníkmi a ochranármi. Treba pripomenúť, že Butkovská hierarchicky pracuje pod tajomníkom Smatanom.
Jasné že sa bude korupcii v ochrane prírody tak dobre dariť, keď média za posledných niekoľko rokov v podstate nezverejnili ani jednu korupčnú kauzu na ministerstve. Korupčník nemá pocit, že ho niekto v kradnutí vyrušuje. Keď má korupčník istotu, že média sa o korupciu v ochrane prírody nezaujímajú, že nie je investigatívnymi žurnalistami kontrolovaný, tak jeho odvaha ku korupcii rastie. Ochrana prírody je oblasť, kde sa dá korupcia ľahko zakamuflovať za kadečo. Ľahko je možné získať dotácie prakticky za ničnerobenie. Dôvod prečo tak vášnivo ako jedinú formu ochrany prírody korupčné ochranárske mimovládky považujú bezzásah je zrejmý: pri bezzásahu, ak sa Vám na bezzásahové chránené územie podarí zobrať eurofondy na nejaký falošný fiktívny vedecký výskum, nemáte za dané územie žiadnu zodpovednosť aj keď celý les v národnom parku padne pod lykožrútom, alebo ak premnožená zver narobí na lesoch škody.
Expert na ekológiu z lesníckej fakulty, kde sa lesné ekosystémy vyučujú do neuveriteľných podrobností, prof. Dr. Forest. Ing. Jaroslav Šálka, varuje pred šialencami z ministerstva životného prostredia. Tvrdí že hnev vidieka proti Budajovmu ministerstvu je opodstatnený!! Ján Budaj šíril hoaxy že ho podporujú odborníci. Avšak žiadni odborníci na lesné ekosystémy, absolventi lesníckej fakulty ho nepodporili v deforme národných parkov (až na nejaké okrajové výnimky). Proti Budajovi sa podstavili všetci odborníci. Veľmi múdro to povedal pán profesor!!! MŽP robí všetko preto aby ľudia na vidieku volili krajnú pravicu! Bohužiaľ to je jediný spôsob ako môžu vyjadriť ľudia na vidieku protest proti arogancii Budaja. Citujem pána profesora: "Mocenským prístupom len ďalej posilňujeme nedôveru ľudí spätých s pôdou a tlačíme ich do rúk pravicového extrému".
LESY SR sa ohradzujú voči tvrdeniam ministra Jána Budaja: Neustále zavádzanie a manipulovanie verejnosti je nepatričné.
Reakcia Štátnych lesov TANAP-u na vyjadrenia ministra Jána Budaja: Zásadne sa ohradzujeme!
Ideológia eko aktivistov: nenávisť proti poľovníkom
Eko aktivisti si sami vymysleli ideológiu, že budú nenávidieť poľovníkov. Propaganda eko aktivistov na sociálnych sieťach zobrazuje poľovníkov ako zlých ľudí. Vyobrazujú poľovníkov ako tých ktorí nič iné nerobia len konajú priestupky s ilegálnym prikrmovaním zvery, čo má ďaleko od reality, ja osobne chodím po revíroch veľa ale nič také som nevidel. Šíria dezinformácie že v poľovníctve neide o nič iné ako len o trofeje. Volajú po úplnom zrušení poľovníctva.
Obrovská nenávisť proti poľovníkom sa šíri aj so strany ministerstva životného prostredia a ministra Jána Budaja bez toho aby tieto nenávistné výroky média odsúdili alebo vyvážili odborníkmi z oblasti poľovníctva.
To že má nejaké výhrady k poľovníctvu vegetarián tak to aspoň má nejakú logiku. Ale väčšina týchto polobláznov so sociálnych sietí nie sú ani vegetariáni.
Juraj Smatana šíril ďalej nenávistný naratív zo sociálnych sietí v televízii TA3, že poľovníci sú viac nebezpeční ako medvede, nakoľko pri poľovačkách došlo ku viac nehodám ako došlo k usmrteniu ľudí medveďom, čo je dosť absurdné prirovnanie. Takýmito pobláznenými a extrémistickými výrokmi je totálne dehonestovaná inštitúcia ministerstva životného prostredia. Na to aby niekto kompromitoval Juraja Smatanu nemusí nikto nič vyťahovať z jeho súkromného života. Ten sa kompromituje sám verejne v televízii, kde šíri svoje pobláznené myšlienky. To čo sa deje na ministerstve je už naprosto nedôstojné.
Tu si môžete pozrieť infantilný dokumentárny film eko aktivistu Milana Jeglíka zameraný na očierňovanie poľovníkov. Milan Jeglík je tiež známy tým, že organizuje detské tábory v lesoch – organizovať však aktivity za účelom zisku bez súhlasu vlastníka lesa je podľa zákona o lesoch zakázané – aj keď je to navonok označené ako dobrovoľnícka akcia, určite Jeglíkovi účastníci niečo za to platia. Akcia je dobrovoľnícka z pozície účastníka, ale nie z pozície organizátora.
Ministerstvo životného prostredia povolilo odstrel a plašenie kormorána veľkého.
Zlomyseľná novinárka Jaroslava Kavuliaková podnecuje k nenávisti voči rybárom tým že ala nadpis svojmu článku „Povolenie zabíjať“. Kormorány sa nezabíjajú, ale lovia. Novinárka sa pokúša manipulovať emóciami. Nenávisť voči poľovníkom, ovčiarom a rybárom má spoločný koreň, spoločnú súvislosť.
Ján Budaj
Minister Ján Budaj v skutočnosti ministerstvo neriadi. Poťahuje s ním za nitky Juraj Smatana. Budaja treba vnímať ako hovorcu Smatanu. Budaj sa obklopil mimoriadne nešťastnými a nesprávnymi ľuďmi. Jeho tlačovky či iné verejné vyjadrenia plné dezinformácii a hoaxov, dehonestujú a profanujú inštitúciu ministerstva životného prostredia. Média toto pošliapavanie inštitúcie ministerstva podporujú.
Extrémizmus ministra Budaja môže spôsobiť opačný extrém, že ľudia budú mať nedôveru ku všetkým politikom a budú so vzdoru voliť extrémistické strany.
Pre Budaja sú najväčší nepriatelia odborníci. K názorovým oponentom sa Budaj v médiach vyjadruje zväčša veľmi nenávistne a agresívne a média ho za tieto nedôstojné asociálne počiny vôbec nekritizujú.
O objektívnom informovaní médii o Budajovi a jeho ministerstve môžeme hovoriť až vtedy, ak ho budú kritizovať rovnako ako kritizovali Roberta Fica, Andreja Danka či Igora Matoviča.
Absencia kritiky Budaja so strany štandardných médii radikálne zvýši popularitu a dôveru v populácii v alternatívne média z čoho nemám radosť.
O lesníckych a poľovníckych organizáciach sa Budaj vyjadruje hanlivo ako o starých ľuďoch z minulého storočia, ktorí sú plní strachu. Keď dojdú argumenty, zostanú len urážky. Celá odborná verejnosť je silne proti Jánovi Budajovi a ten je z toho extrémne nervózny. Budaj sa k odborníkom vyjadruje s extrémnou agresivitou a zlosťou. Odborníkov považuje za svojich úhlavných nepriateľov, ktorí sú lobisti proti národným parkom, ktorí chcú len rúbať a drancovať prírodu. Z demokrata Budaja sa stal tvrdý diktátor – za najväčší problém považuje to, že k jeho návrhu sa môžu vyjadriť odborníci v demokratickom pripomienkovom konaní. Budaj sa bojí odborníkov ako čert zasvätenej vody. Je nervózny, že mu došli argumenty.
Já mám obavy s lobistických mimovládok, ktoré ovládajú Budaja, ktoré sú známe rozkrádaním eurofondov. To je ohrozenie verejného záujmu.
Ján Budaj uráža vidiek. Vyjadruje sa hulvátskym spôsobom, ktorý je nehodný ministra. Kvalitu života vidiečanov z regiónu Pieniny prirovnáva ku stredoveku. Vidiečania sú najhlasnejšími kritikmi Budaja a ten sa im to vrátil urážkami.
70 ročný starček Ján Budaj má vážne zdravotné problémy. Všimnite si tie veľmi dlhé prestávky v rozprávaní. Vôbec nevyzerá zdravo. Už ďalej nie je zdravotne spôsobilý viesť ministerstvo. Všimnite si trasenie rúk a nekoordinované pohyby rúk Jána Budaja pri rozprávaní. Pri rozhovoroch pre média má často ruky pod stolom, opieranie rúk o stôl s cieľom zakryť trasenie, aby zakryl svoje zdravotné problémy. Môže sa jednať o parkinsonovu chorobu alebo vedľajšie účinky nejakých silných liekov. Čudujem sa prečo média netlačia na jeho odstúpenie už len so zdravotných dôvodov. Smutné, že tohoto chorého človeka zneužíva psychicky chorý tajomník Juraj Smatana pre svoje ciele. O aký typ zdravotných problémov sa môže jednať? Mohlo by ísť o nejaký typ neurodegeneratívnej choroby, napríklad nabiehajúce štádium Alzheimerovej choroby, či vyčerpanosť z iných zdravotných problémov. Nech naši investigatívni novinári hľadajú aké zdravotné problémy má je to ich úloha – je to vo verejnom záujme aby sa to verejnosť dozvedela. Budaj by mal mať sefareflexiu a sám podať demisiu – je to vo verejnom záujme. Tiež výsledky práce ministerstva ŽP sú jednoznačne najhoršie s pomedzi všetkých ministerstiev a to je ďalší dôvod na odstúpenie.
Tiež by som sa chcel spýtať novinárov, ktorý podporujú Budajovu deformu národných parkov, či si myslia, že chorľavý starček Budaj a mentálne nerušený Juraj Smatana naozaj majú na to, aby zvládli tak vážnu vec ako reforma národných parkov.
Najväčšia múdrosť Jána Budaja: „lesník=antivaxer“. Veľmi hrubá urážka odbornej verejnosti.. ..... Budaj tiež uráža kultúrne dedičstvo Slovenska ku ktorému patrí aj pastiersky bič. Uráža vidiek. Je nervózny pretože nemá v odbornej verejnosti naprosto žiadnu podporu.
Reportéri RTVS. Ministerstvo životného prostredia ovládli nebezpeční šialenci, ktorí páchajú na Slovensku obrovské škody. Kto ich zastaví? Ekonomicky likvidujú obce a dodávateľské firmy. Ján Budaj vo videu agresívne útočí na bezbranných starostov a označil ich za podvodníkov (obvinil zo subvenčného podvodu). Ministerstvo ovládli tajomníci psychicky chorý Juraj Smatana a korupčník Michal Kiča – veľmi nebezpečná kombinácia! Dať národné parky do rúk takto nebezpečným ľuďom považujem za ohrozujúce!
Cenu najhlúpejšieho ministra v dejinách Slovenska vyhráva Ján Budaj za dole uvedený výrok. Ako sa môže minister sám pred sebou zosmiešňovať takýmito hlúposťami na úrovni štvorročného dieťaťa? Citujem z článku:
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) priblížil, že v jadrových zónach prírodnej rezervácie sa nebude ďalej ťažiť a zvýši sa tak vodozádržná činnosť lesa. "Žiadne iné opatrenia, ani hrádzky, ani priehrady nemajú taký efekt, ako má samotný les, keď ho necháte žiť v prirodzenej podobe," podotkol minister.
Boh ochraňuj Slovensko pred Budajom!! Ján Budaj ako profesionálne zaškolený agent ŠtB je šikovný v klamaní. Nuž zaujímavé ako mohol na to prísť, že poľovníci vytvárajú špeciálne vnadiská len pre medvede a nie pre raticovú zver. Budaj sa dopúšťa trestného činu podnecovania nenávisti voči poľovníkom. Zaujímalo by ma prečo Ján Budaj nerieši trestné činy nelegálnych výrubov stromov jeho ľudí z BROZu v lokalite Bratislavy a Strážovských vrchov. Ďalší podvod Budaja je to, že zverejnil dva roky starú fotografiu vnadiska z roku 2020 – aktuálnu zrejme nemá lebo neexistuje. Podvodná novinárka Jana Kubisová túto fotku prevzala takže úmyselne šíri hoax Budaja.
Ján Budaj radikálne odmieta komunikovať s odborníkmi a považuje ich za nepriateľov. Budaj nie je obklopený ani jedným odborníkom ale len šialencami. Jediného „odborníka“ na ktorého sa odvolával dňa 22.6.2022 v parlamentnom výbore bol zoológ docent Marcel Uhrin. Kto je to Uhrin? Šialenec a odpad slovenského národa. Tu aj uvediem status Uhrina plný vulgarizmov v ktorom argumentoval sto krát vyvráteným hoaxom, že za všetky problémy s medveďmi môže „prikrmovanie“.
Nakoľko pánovi docentovi „odborníkovi“ došli odborné argumenty, pomohol si vulgarizmami adresovaným poľovníkom a ľudom s iným názorom. Uvádzam tu úryvky z dole uvedeného statusu, ktoré sú plné vulgarizmov:
„s dírou v prdeli“
„prajem, aby sa potkli o obrubník a nadrbali si držku“
„strelami nadrbaných poľovníkov“
„Nedrbe tu niekomu?“
„Uloveného medveďa mali u prdele.“
„Ak niekto potrebuje reguláciu, tak je to Homo sapiens.“
Eko extrémistické politické strany
Najviac nebezpečná politická strana je strana Spolu. Jej predseda Juraj Hipš hoci má v mnohých témach rozumné názory v oblasti názorov na ekológiu je to druhý Juraj Smatana, totálny blázon. Strana Spolu je plná ekologických extrémistov ako napríklad Michal Wiezik či Erik Baláž. Michal Wiezik nie je psychicky normálny človek. V prípade Erika Baláža muselo ministerstvo pôdohospodárstva vyvrátiť jeho nenávistné hoaxy proti lesníkom v súvislosti so záplavami v Rudne nad Hronom.
Musíme mať silnú vieru a veľa sa modliť, aby sa títo blázni nedostali do parlamentu, inak narobia obrovské škody na prírode a vidieku.
Všimnite si tie jazvy na čele Erika Baláža a roztrhnutú učnicu. To bude zrejme tým, že Erik je bývalý pankáč. Rozmýšľam či tie jazvy nemá z nejakého sebapoškodzovania alebo z dôvodu násilností medzi pankáčmi. Erik mal ťažký život. Snáď mu pán Boh tie jeho dezinformácie a útoky voči lesníkom a vlastníkom lesov pán Boh odpustí.
Erik Baláž a Michal Wiezik dezinformácie o ochrane prírody vôbec nemusia šíriť len s presvedčenia. Títo chlapci vôbec nemusia byť takí bezúhonní anjelici ako navonok vystupujú. Podľa mojich informácii občianske druženia týchto dvoch pánov obdržali dotácie z eurofondov a od WWF.
Michal Wiezik:🤣„Albert Einstein“ z ochrany prírody Michal Wiezik si vytvoril šialenú teóriu, že vysadiť stromy po kalamite je pre prírodu škodlivé. Toto je už na blázninec! Podľa jeho teórie ak sa ponechajú nepôvodné smrekové monokultúry na bezzásah na pospas devastácie lykožrúta, vyrobíme z nich prales (priblíži sa to k pralesu). Fantastický návod géniusa Wiezika ako sa „vyrábajú“ pralesy.🤣. Jarabinová monokultúra v Tichej a Kôprovej doline sú teda ukážkové "pralesy" 🤣.
Ak by boli ekoteroristi za vysádzanie stromov, tak to by títo darebáci potom boli aj zaviazaní stromy vysádzať, ale oni sú leniví a im sa to nechce. Lepšie je parazitovať na falošnej ochrane prírody ničnerobením. Oni chcú len parazitovať a zo všetkého vytĺkať peniaze, eurofondy, nie vytvárať hodnoty.
Europoslanec Wiezik prestupuje zo strany Spolu do strany Progresívne Slovensko. Táto informácia ma mimoriadne znepokojuje. Strana PS je kvalitná politická strana avšak jeden mentálne postihnutý jedinec bude manipulovať celou stranou a celú stranu bude potápať ku dnu. Strana PS by bola kvalitná s slušná strana keby sa očistila od ekoteroristických šialencov ako sú Michal Wiezik a Martin Hojsík.
Strana PS má tiež ekologického blázna vo svojich radoch. Je ním Martin Hojsík. Hojsík sa v súvislosti s ochranou vlka dravého preslávil nenávistnými prejavmi na sociálnych sieťach proti poľovníkom. Nemám rád ekologický extrémizmus, pseudo ekologické ideológie ktoré napáchajú viac škody. Strana PS by sa mala takéhoto blázna, takejto čiernej ovce zbaviť. Jeden blázon môže diktovať celej strane celý politický program o téme ekológie. Tiež je otázne či vedenie strany bude vedieť tomuto bláznovi povedať „nie“ v jeho extrémistických ideách.
Obrovské škody narobili aj Zelení v zahraničí. V Nemecku. Nemecko odstavilo jadrovú elektráreň a stavia nové tepelné elektrárne na uhlie. Nemecko je a bude totálne energeticky závislé na Rusku. Nemecko sa spolieha čo do výroby elektriky prakticky výlučne na turbíny na zemný plyn z Ruska. S tým úzko súvisí aj výstavba plynového potrubia Nord stream 2. Nemecko sa tak stáva prakticky kolóniou Ruska, čo sa naplno ukázalo pri hospitalizácii Navaľného na otravu novičokom, kedy boli nemeckí politici veľmi zdržanliví a Rusko kritizovali len veľmi opatrne.
S veternými turbínami to nie je tak jednoduché ako si ľudia myslia. Nemeckí obyvatelia ich v regiónoch nechcú a druhý problém s turbínami sú dve extrémy: buď vám vyrábajú nadbytok energie a energiu nemáte kde skladovať alebo ak nefúka vietor máte veľké problémy s nedostatkom energie.
Politická korektnosť o ochrane prírody nahráva extrémistickým politickým stranám a alternatívnym médiám
Keď politik alebo novinár nie je schopný a nemá odvahu pomenovať veci tak ako sú, jednoznačne to nahráva takzvaným alternatívnym médiám a extrémistickym politickým stranám. Alternatívne média nemajú problém pomenovať problémy v ochrane prírody tak ako sú. Média hlavného prúdu sa zobúdzajú len veľmi pomaly, často šíria dezinformácie a to nás môže vyjsť draho.
Bratislava nemá pochopenie pre vidiek. Tiež média robia veľkú chybu že nemajú regionálne štruktúry a nemajú aj vidieckych spravodajcov, ktorí by mali pochopenie pre vidiek a rozumeli by sa v ochrane prírody. Televízie ktoré majú regionálne štruktúry sú už v reportážach zväčša objektívnejšie, čo sa nedá povedať o iných médiach. Písať články o ochrane prírody z kancelácie z Bratislavy a nedať priestor iným názorom ako ekologickému extrémizme nie je v poriadku.
Tým, že sa ani novinári ani politici nezastanú vidieckeho obyvateľstva, vidiecke obyvateľstvo sa cíti opustené a frustrované, tak logicky že bude viac inklinovať k extrémistickým politickým stranám a alternatívnym médiám, ktoré problémy v ochrane prírody pomenujú. Potom nech sa Bratislavskí novinári veľmi čudujú, prečo tak veľa ľudí z vidieka volí krajnú pravicu.
Kým slušné politické strany sa o problémy vidieka a ochrany prírody nezaujímajú, potom tento nevyužitý priestor vypĺňa extrémna pravica, ktorá má konkrétne v tejto téme bližšie ku zdravému rozumu. A to mi vôbec nerobí radosť. Bol by som rád kedy sa aj slušné politické strany zbavili politickej korektnosti, postavili sa na stranu vidieka a pomenovali problémy v ochrane prírody.
Ďalej v súvislosti s touto témou nemôžem súhlasiť s veľmi hlúpymi článkami niektorých novinárov, ktorí sa snažia dezinformáciami navodiť dojem spojenectva medzi lesníkmi a krajnou pravicou. To že krajná pravica zneužila protest lesníkov na svoju propagáciu, to zjavne niktorí novinári nepochopili.
Historicky najväčšie povstanie odborníkov proti svojvôli politikov
Žiadne iné ministerstvo nie je tak veľmi opustené ako ministerstvo ŽP. Nemá naprosto žiadnu podporu u odbornej verejnosti. Za ministerstvom ŽP stojí len drobná hŕstka ekologických extrémistov-aktivistov.
Historicky najväčšie povstanie odborníkov proti svojvôli politikov. Národné parky
Dôvod prečo odborná verejnosť ostro protestuje proti presunu národných parkov pod MŽP je ten, že tzv. ekoterorizmus škodí národným parkom najviac. V národných parkoch kde sa najviac aktivizujú ekologickí extrémisti-aktivisti, je kupodivu najviac dokaličená príroda, v kontraste bežnými hospodárskymi lesmi, kde máme krásne lesy. Ekologickí extrémisti sú ostro bojujú proti opatreniam lesníkov proti šíreniu lykožrúta.
Je úplne logické, že presunom národných parkov pod MŽP sa posilní vplyv ekologických extrémistov na národné parky. Lesnícki odborníci majú logicky veľké obavy nad osudom národných parkov, ak sa dostanú pod väčší vplyv takýchto šialencov.
Novodobé občianske povstanie: Toto je významná historická udalosť, kedy sa viacero lesníckych a iných organizácii postavilo proti svojvôli politikov. ….. Dvanásť združení píše poslancom parlamentu: Poslanecký návrh zákona je absolútnym popretím záujmu širokej verejnosti. Zaujímavá je aj PDF príloha.
Medzi najhlasnejších kritikov návrhu MŽP je vysoko odborná a vysoko uznávaná medzinárodná orchánárska lesnícka inštitúcia PEFC, ktorá vydáva certifikáty lesným porastom za šetrnejšie a viac ekologické hospodárenie.