Filozofická kritika kresťanstva

                      Protestu lesníkov robilo zlé meno to, že na akcii sa zúčastnili aj blázni aktivisti z Občianskeho tribunálu. Protest mal podporu aj Facebookovych stránok a skupín antivaxerov, tak si zjavne viaceré média splietli, že akcia lesníkov bola organizovaná antivaxermi a že sa jednalo o nejaký antivaxerský protivládny protest, ktorých je za posledný čas mnoho. Videl som ale video, kde sa omylom dostal k mikrofónu antivaxer a jeden z organizátorov Ján Lach sa vyjadril, že zakazuje sa vyjadrovať na proteste o vakcínach, že protesty sú zamerané na lesníctvo, nie na vakcíny. Na krátku chvíľu sa nedopatrením dostali k mikrofónu aj blázni z Občianskeho tribunálu. 

                      Jeden z organizátorov protestov bol aj Ing. Rudolf Huliak. Rudolf Huliak navzdory tomu, že má aj viacero chýb a s niektorými jeho politickými a ideologickými názormi sa nestotožňujem, v oblasti poľovníctva, lesníctva a ochrany prírody je skutočne odborník a týmto oblastiam sa rozumie a má rozumné názory. Pán Huliak je odborným lesným hospodárom lesov obce Očová, je šéfom týchto lesov, takže lesníctvu sa má dôvod prečo dobre rozumieť. To nie všetky média či politici pochopili.

Vzhľadom k tomu, že pán Huliak je člen predstavenstva poľovníckej komory, je špičkovým expertom aj v oblasti poľovníctva a veľkých šeliem.

V minulosti bola najvýraznejšia tvár My sme les Karol Kaliský, v súčastnosti Marek Kuchta, ktorý mi skôr príde len ako nastrčená bábka niekoho viac vplyvného.

Ak si kliknete 2% z daní a individuálna finančná podpora pre My sme les, presmeruje Vás na Nadáciu Aevis za ktorou stoja Erik Baláž a extrémne kontroverzný Michal Wiezik, pričom ani títo dvaja páni nemusia byť konečnými užívateľmi výhod.

                     Iniciatíva My sme les stála za žalobou EU proti Slovensku vraj kvôli slabej ochranehlucháňa. Slovensko má na krku podozrivo veľký počet ekologických infrigementov z EU, kvôli udavačom z mimovládok. Korupčná schéma je jednoduchá. Najprv bombardovať európsku komisiu emóciami, dezinformáciami ako je príroda ničená, ako hlucháň vymiera, vytvoriť obrovskú kampaň založenú na emóciach a potom požiadať európsku komisiu o schválenie dotácie na pochybné projekty fiktívne opakované monitoringy pre združenia. A naozaj po úspešnom udavačstve My sme les, skutočne EU dala na ochranu hlucháňa pol milióna eur združeniu blízkemu My sme les.

                     Iniciatíva My sme les sa za posledný čas poriadne zradikalizovala a dezinformáciami a málo kvalitnými štúdiami vytrhnutými z kontextu agresívne útočia na ministra Vlčana, ktorý len cituje vysoko kvalitné, komplexné a číslami podložené vedecké výskumy. Hovorí sa, že ochranári a lesníci by mali nájsť spoločnú reč. My sme les ale agresívnymi útokmi bráni serióznemu dialógu a vytvárajú nenávisť a napätie, vrážajú klin medzi obe skupiny.

                     Kým lesníci experti na lesné ekosystémy argumentujú faktami a výskumami, extrémistom z My sme les neostáva nič iné ako len manipulovať emóciami a zneužívať nevedomosť laickej verejnosti pri tejto zložitej problematike.

                     Napriek tomu, že extrémisti z My sme les na na ich FB stránke zablokovali a určite je nás viacero, stále je vidieť prevahu kritických komentárov na ich adresu. Vecné argumenty nezniesli.

                     Autori dezinformačnej kampane My sme les už podľahli totálnemu zúfalstvu. Medzi odborníkmi nemajú žiadnu podporu, tak im neostáva nič iné ako sa pochváliť, že deformu národných parkov podporuje nie-odborná verejnosť Znepokojené matky, ktoré sa lesným ekosystémom vôbec nerozumejú. Bombastický úspech! Gratulujem! 😂 🤣😅😂 🤣😅

                    Tajomníci ministerstva životného prostredia sa počas diskusií o národných parkoch snažili argumentovať, že neštátnych vlastníkov lesov sa reforma netýka, ale aj napriek tomu ich veľkoryso pozvali na diskusie. Jedná sa však o dezinformáciu. Ak Vám so susedného štátneho bezzásahoveho lesného pozemku naletí lykožrút tak bude sa vás to týka viac ako dosť.

                     Tajomníci ministerstva životného prostredia tiež tvrdia, že lesnícke organizácie šírili dezinformácie, že ministerstvo chce vyvlastňovať súkromné pozemky za účelom ochrany prírody. O šialenej myšlienke vyvlastňovať sa minimálne veľmi vážne rokovalo na ministerstve, takže vôbec to nie je vzdialené od pravdy. Vyvlastňovanie nie je ďaleko od pravdy, pretože určitá forma vyvlastňovania je rozbehnutá v plnom prúde už dnes. Ak ste vlastník a bez vášho súhlasu na ňom vyhlásia bezzásah, tak je to prakticky to isté ako vyvlastnenie. A s finančnou kompenzáciou to vôbec nie je také jednoduché. Ochrana prírody je bezpochyby najviac skorumpovanou oblasťou štátnych inštitúcii. Tu sa napríklad vlastník pôdy sťažuje ako proti jeho vôli vyhlásili na jeho pozemku bezzásah a skorumpovaná ochrana prírody berie obrovské peniaze za ničnerobenie. V určitom zmysle môžeme hovoriť o vyvlastnení alebo arizácii. A to je v okrese Bratislava a ani to nie je žiaden národný park.

                    Ľudia s ministerstva tvrdia že v národných parkoch sa bude aj naďalej hospodáriť a že lesníci neprídu o svoje pracovné miesta. Ministerstvo nijak nešpecifikovalo ako túto vec myslí a ani to nedokáže garantovať. Šialenca tajomníka Juraja Smatanu ale nie je možné brať vážne. To, že sa budú robiť opatrenia proti lykožrútovi v národných parkoch, teda sa bude hospodáriť, môže byť obmedzená na nejakých 25% plochy územia a zvyšok bohatstva národného parku bude ponechaný napospas devastácie lykožrúta. Ani Budaj sa na tlačovke netajil tým, že chce bezzásahové územia rozširovať. To že budú lesnícke činnosti v národnom parku zachované môže platiť dva roky a potom bude všetko v bezzásahu. Ministerstvo nič neupresnilo, negarantovalo, všetko len všeobecné frázy. Pán Smatana je schopný nasľubovať čokoľvek len aby mu jeho návrh prešiel. Sĺúbiť sa dá kadečo, ale dodržať je to už iná vec.

                    Ministerstvo životného prostredia najprv klamalo ministerstvo financií že reforma národných parkov by daňových poplatníkov nestála ani euro, dôkaz tu, neskôr pod tlakom odborníkov boli donútení zmeniť rétoriku a priznať, že to bude stáť aspoň 11 miliónov . V skutočnosti by reforma stála minimálne 60 miliónov ročne teda nie jednorazovo.

                      Ministerstvo životného prostredia na jednej strane v súvislosti s návrhom na reformu sa netají tým, že chce zakázať poľovníctvo, na druhej strane sa africký mor ošípaných šíri aj v TANAPe. Aj tu vidíme, že zákaz poľovníctva v národných parkoch má od odbornosti ďaleko.

                      Dňa 9.11.2021 Ján Mičovský spochybnil mnoho hoaxov ministerstva životného prostredia o návrhu na deformu národných parkov.

                    Ladislav Miko je zakladajúcim členom WWF Slovensko. Kto je to Ladislav Miko? Ide o človeka, ktorý nemá rád lesníkov a jeho názory sú podobné ako má napr. zoskupenie Vlk. Je to bývalý český minister životného prostredia a v súčastnosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Šialenec Smatana sľubuje nesplniteľné.

                    WWF Slovensko sa tiež verejne hlási k tomu že podporuje kontroverzný návrh na reformu národný parkov.

                    Poslanec Filip Kuffa tvrdí, že vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko je konečný užívateľ výhod WWF Slovensko a že Budajove ministerstvo podpísalo dotácie eurofondy v sume 200 tisíc v rámci 5 miliónového balíka. Jedná sa o konflikt zájmov, nakoľko Miko z titulu svojej funkcie má sám silný vplyv na čerpanie eurofondov. Keď som sa Miku pýtal že ako je financovaná WWF, povedal len to, že je financovaná korporáciami, prijímy z eurofondov zatajil a tvrdil, že nie je zamestnanec WWF a nedostáva od nich žiadne peniaze. To je ale v rozpore so zisteniami Filipa Kuffu. Miko z najväčšou pravdepodobnosťou narovinu klamal. Filip Kuffa navzdory tomu, že pochádza z kontroverznej politickej strany Život, zatiaľ som nezaznamenal, že by šíril v oblasti ochrany prírody nepravdivé informácie! Preto by som jeho tvrdenie bral mimoriadne vážne. Zdroj informácii je toto video, video v čase 1:10:20. Domnievam sa, že dôvod prečo Ladislav Miko predčasne odstúpil zo svojej funkcie je práve to, že Filip Kuffa upozornil na jeho korupciu.

Združenie vlk je známe tým, že bojuje proti vysádzaniu stromov a to aj po kalamitách, pretože príroda si musí poradiť podľa nich sama. Takúto blbosť môže povedať len šialenec. Nuž keby ich ideológia bola za vysádzanie stromov, tak to by títo darebáci potom boli aj zaviazaní stromy vysádzať, ale oni sú leniví a im sa to nechce. Lepšie je parazitovať na falošnej ochrane prírody ničnerobením. Členka zoskupenie Vlk dokonca hovorí že je im jedno či bezzásah bude vyhlásený na holorube alebo v lese. Totálni šialenci. Vysádzať stromy na tom holorube nebudú, proti tomu bojujú.

                    Šéf pseudo-ochranárskej sekty združenia Vlk Juraj Lukáč sa na svojom Facebook profile priznáva, že mu ide iba o peniaze a že hranie sa na fejkových ochranárov prírody môže byť dobrý biznis. Tvrdí, že zarobil viac ako 100000 EUR na kadejakých pochybných súdnych sporoch. Nadáva na Budaja, že chce jeho sektu pripraviť o časť prijímov. Pýtam sa: kto na ministerstve životného prostredia nastavil zákony tak aby združenie Vlk mohlo bohatnúť na pochybných súdnych sporoch? Patrí snáď ministerstvo životného prostredia medzi najviac skorumpované ministerstvá?

                    Pseudo ochranár Juraj Lukáč je psychopat. V besede na Eko Top Filme hovoril šialené veci. Sú len dve možnosti. Buď mu preskočilo, alebo bol opitý. To že by sa dal Juraj Lukáč na alkoholizmus je veľmi pochopiteľné, pretože za obrovské škody ktoré spôsobil, za zničenú prírodu, za premnožené medvede, má veľmi zaťažené svedomie. A na bolesť so zaťaženého svedomia pomôže už len alkohol. Je vedecky dokázané, že alkohol je silné anxiolitikum. Psychopat "ochranár" Juraj Lukáč a jeho vlčie náboženstvo. Retardovaný Juraj Lukáč si založil svoje nové náboženstvo, sektu. Základ tejto sekty je viera v to, že: vlk ovláda minimálne 4000 slov a vlci sú naši bratranci.

                    Treba tiež povedať že šéf združenie Vlk je blízky priateľ Juraja Smatanu. Spoločne pracovali na blokáde Tichej a Kôprovej doliny v roku 2007.

                    Ďalej sa Juraj Lukáč preslávil nenávisťou proti ovčiarom. Podľa neho za to, že ovčiarovi vlk roztrhá ovcu je vina ovčiarov. Považuje za nehoráznosť a drzosť ak si za roztrhanú ovcu pýta ovčiar finančnú náhradu od štátnych úradov. Totálna šialenosť, ktorá sa len ťažko komentuje každému aspoň trochu normálnemu človeku. Juraj Smatana zobral nenávisť Juraja Lukáča na vedomie a v novele vyhlášky o ochrane prírody pre ovčiarov presadil naprosto likvidačné podmienky aby náhrada škôd bola prakticky nemožná.
                    Podobným spôsobom ako na medveďoch si Juraj Lukáč pravdepodobne zarába aj na vysoko špekulatívnych súdnych sporoch, ktorými sa pokúša o blokovanie ťažby od lykožrúta suchých a lykožrútom napadnutých stromov v národných parkoch.

 

Predovšetkým chcem upozorniť, že prácu novinárov si veľmi vážim, ale sú medzi nimi aj čierne ovce ako napríklad Jana Kubisová. Kubisová svojim článkom s názvom „Prečo na ochranárov útočia dezinformátori a ako tomu pomohol Boris Kollár“ plným agresívnych hoaxov a obhajovaním korupcie už viac preraziť dno nemohla. Všeličo som už vo svojom živote videl, to aby novinár agresívnym spôsobom obhajoval rozkrádanie eurofondov navyše so silne protikorupčne orientovaného média Aktualít, z ktorých pochádza legendárny Ján Kuciak, považujem za naprosto šokujúce. Mnohým ľuďom z tejto ťažkej doby korona krízy už psychicky začína prepínať a Kubisová nie je výnimka. Článok obsahuje tak veľa dezinformácii, že keby som mal vyvracať každú blbosť zabralo by to aj 6 strán A4. Za takýto článok plný stoky by mala Kubisová dostať okamžitú výpoveď. Navyše nechápem ako môže editor a šéfredaktor vôbec dovoliť zverejnenie ideologicky veľmi agresívneho a extrémne jednostranného článku čo je v rozpore s verejným záujmom a všeobecnou etikou. Morálne založenému šéfredaktorovi by malo ísť o objektivitu a vyváženosť svojho denníka – ním bohužiaľ Peter Bárdy nie je. Rozumné by bol novelizovať zákon tak aby novinári boli povinní dať názor aj inej strane. Kubisová vo svojom článku nevenovala ani jednu vetu odborníka z problematiky – názor odborníkov veľmi dobre poznám, 99% expertov na lesné ekosystémy má na združenia, ktoré ona obhajuje veľmi negatívny názor. Keď sa chcú Aktuality v niečom líšiť od takzvaných alternatívnych médii, ak chce byť v niečom od nich lepšie, v prvom rade by nemali dopustiť zverejnenie takej žumpy, akú napísala Jana Kubisová.

                       Psychologická analýza Jany Kubisovej:Janu Kubisovú veľmi dobre poznám. Je to psychicky narušená osoba. Keď som si s ňou písal na Facebooku správy, komunikácia s ňou bola veľmi divná. Nevedela skonštruovať ani jednu normálnu vetu, absolútna neschopnosť komunikácie. Keď som ju upozorňoval na dezinformácie z jej článkov, argumentačne si svoje bludy ani nepokúšala obhájiť, čo by mohlo naznačovať, že sama neverí čo píše a je kúpená pseudoochranárskymi korupčnými združeniami, ktorými je platená. Alebo je to prejav poruchy osobnosti. Podľa mňa musí byť extrémna introvertka, autistka, prehnane uzavretá vo svojom svete a medzi kolegami novinármi z Aktualít sa o nej pošepkáva ako o najväčšej čudáčke a podivínke. Osobne si myslím, že Kubisová nemá ani partnera ale dobre by jej padlo ak by mala, pretože ten ju vytiahol z jej poblázneného uzavretého sveta aspoň trochu do reality. Je v záujme Aktualít aby si upratali vo svojich radoch a nenechali si poškodzovať meno psychicky narušenou čiernou ovcou Janou Kubisovou.

                       Nemá zmysel spochybňovať desiatky dezinformácii Kubisovej v článku ale spomeniem aspoň jednu vetu, ktorú napísala o združení Vlk: „vybojovali mimovládkam možnosť opäť sa zapájať do správnych konaní žalobou na európsky súdny dvor na nedodržiavanie Aahurského dohovoru“.V praxi sa ale jedná o extrémne zneužívanú vec o ktorej sa môžete viac dozvedieť na nasledovných odkazoch, odkaz1, odkaz2, odkaz3. Kubisová obhajuje naprosto deštruktívnu a zvrátenú vec.

 

Média zazlievali strane SMER, že mala takzvaných „našich ľudí“, ktorých chránila pred trestnoprávnym postihom v prípade korupcie. V tejto veci majú média samozrejme pravdu, problém je ale v tom, že média vodu kážu a víno pijú, pretože aj média majú svojich chránených „našich ľudí“ ktorých korupciu z nejakého dôvodu nezverejňujú. Informoval som viacero investigatívnych novinárov že združenie BROZ rozkradlo 55 miliónov eur z verejných zdrojov a výsledok je obyčajné mlčanie. Z čoho majú novinári strach?

                     Média nafúkli aféru v prípade politika Štefana Holého, ktorý mal od železníc zákazku za 300 tisíc eur na čom nie je nič ilegálne. Navzdory tomu, že novinári nemali žiadne dôkazy o korupcii, len sa domnievali že je tam podozrenie, urobili z toho obrovskú aféru a písali články v tom kontexte, že Štefan Holý okradol železnice o 300 tisíc eur. Extrémne dvojaké kilometre médii mi poriadne zvyšujú krvný tlak. Na druhej strane tu máme združenie BROZ, ktoré rozkradlo 55 miliónov eur a hrobové ticho. Všetkých odborníkov na ochranu prírody ktorých poznám má jednoznačný názor, že väčšina z týchto 55 miliónov eur bola jednoducho rozkradnutá. Stačí ak ste nominant tej nesprávnej politickej strany a média uvaria korupčnú aféru aj z vody. Stačí ak patríte do tej správnej politickej strany, stačí ak patríte do toho správneho združenia a všetky korupčné aféry vám budú média cenzurovať.

                     Budajov štátny tajomník Michal Kiča pracoval ako právnik pre združenie BROZ, ktoré korupčne získalo z verejných zdrojov 55 miliónov. Nuž predstavte si, ak by mal nejaký minister za Sme rodina tajomníka, ktorý dva roky dozadu pracoval pre firmu, ktorá získala od štátu zákazky 55 miliónov, čo by to bolo v médiach nariekania nad korupciou a nad konfliktom zájmov. Takého ministra by média lynčovali až dovtedy, dokedy by neodstúpil. Dvojaké kilometre médii mi ale poriadne zvyšujú krvný tlak. A aby toho nebolo málo, tak za Budajovho ministrovania združenie BROZ získalo ďalších 5,4 milióna eur na monitoring sysľa pasienkového. Konflikt záujmov Jána Budaja pri združení BROZ je fakt, že vo svojej politickej strane „Zmena z dola“ má aj dlhoročného podpredsedu združenia BROZ Jaromíra Šíbla. Šíbl bol najväčší bojovník za „reformu“ národných parkov v parlamente ale média nenapísali ani jeden článok o množnom konflikte záujmov Šíbla. Ako môžeme veriť, Šíblovi čistý úmysel, že mu ide o ochranu prírody a neide o peniaze keď sám je konečný užívateľ výhod 55 miliónov eur? Veď pokiaľ viem tak ani firma Bonul nezískala zákazky od štátu vo výške 55 miliónov ale menej. Veď sám šéf štátnej ochrany prírody Dušan Karaska uviedol dôvod prevodu pozemkov v národných parkov ako jediný dôvod radikálne zjednodušenie čerpania eurofondov. Po deforme národných parkov už nebudú musieť pseudoochranárske združenia pýtať predchádzajúci súhlas na čerpanie eurofondov ministerstvo pôdohospodárstva (resp. subjekty, ktoré pod neho spadajú ako napríklad Štátne lesy). Od teraz bude stačiť len súhlas korupciou prehnitej Štátnej ochrany prírody a eurofondy sa budú rozkrádať neporovnateľne ľahšie ako doteraz. Pri takzvanej reforme národných parkov neide o ochranu prírody ale o zjednodušenie rozkrádania eurofondov.

                     To, že mnoho korupcie v ochrane prírody odhalil poslanec za kontroverznú politickú stranu Život Filip Kuffa, média neospravedlňuje sa nezaoberať overovaním informácii, či sa zakladajú na pravde. Kuffova politická strana Život sa netají antivaxerskými postojmi, avšak v oblasti ochrany prírody Filip Kuffa šíril zatiaľ len pravdivé informácie, pričom všetky informácie som si nezávislo overil.

Média tiež neospravedlňuje neinformovať o korupcii na ministerstve životného prostredia len za to, že na korupciu v ochrane prírody upozorňujú najviac hlasno poslanci z krajnej pravice. Úlohou novinára je overovať si každú informáciu bez ohľadu z ako dôveryhodného zdroja pochádza.

                     Slovenskí novinári musia ešte veľa mlieka piť aby dorástli na skutočných novinárov. Obrovské chyby novinárov môžu vyvolať nedôveru populácie v štandardné média a utiekanie sa spoločnosti ku alternatívnym médiám, čo nie je dobrý trend. Žurnalistika potrebuje mať odvážneho druhého Jána Kuciaka, ktorý žurnalistike tak veľmi chýba.

Poznámka na okraj: Etika u novinárov je veľmi zlá. Špeciálne ťažké srdce mám na Petra Bárdyho a Mareka Vagoviča, ktorý Kuciaka keď ešte žil nemali radi, hejtovali ho za to, že sa jednostranne zaoberá len Kočnerom a po smrti, keď to začalo byť populárne sa k nemu začali neskutočne priznávať aký to bol úžasný človek. Osobitne niektorých článkov Petra Bárdyho sa mi urobilo až nevoľno, keď sa Bárdy nechutne priživoval na jeho smrti písaním článkom o ňom, s cieľom neprirodzene násilne za každú cenu dosiahnuť čo najväčšiu čítanosť Aktualít aby boli z inzercie čo najväčšie zisky.

                     Ministerstvo životného prostredia je tak extrémne prehnité korupciou, že keby sa novinári cez infozákon pýtali nepríjemné otázky, šialenci z ministerstva by jednoducho na otázky neodpovedali čím by porušili zákon.

Faktom je že v investigatívnej žurnalistike na Slovensku nemáme ani jednu jedinú osobnosť. Žiaľ. S výnimkou časopisu Poľovníctvo Rybárstvo, kde sú šéfredaktor a redaktori autentickí ľudia s vidieka, mimo Bratislavy, ktorí prírode a ochrane prírody rozumejú a vlastník média v tejto oblasti nie je v konflikte záujmov a dáva novinárom v tejto oblasti slobodu.

                    Je tragikomické ako sa nám investigatívna žurnalistika na Slovensku sprofanovala. Investigatívny novinár rozoberá legálne obchody podnikateľov, ale to že na ministerstve životného prostredia kradnú ako straky o tom ani zmienka.

                    Aké obrovské milióny idú do ochrany prírody si môžete pozrieť tu. Len reálne výsledky ochrany prírody akosi nevidieť.

                    Uznávam, že súčasná vláda na väčšine ministerstiev korupciu obmedzila. To však ale určite neplatí o Budajovom ministerstve kde sa naopak korupcia po jeho nástupe znásobila. Budajove ministerstvo a Štátna ochrana prírody sa stali v odbornej verejnosti nadávkou. A ministerstvo si za to môže samo. Ministerstvo ovládli šialenci ako tajomník Smatana.

                    Ministerstvo si svoju reputáciu v odbornej verejnosti ako skorumpovanej inštitúcie snažilo neúspešne obhájiť na Facebookovej stránke, kde sa len pokúšalo trápne pohrávať so slovnými spojeniami „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“ a sčitovanie medveďa, monitoring medveďa. Faktom je to, že na veľké šelmy išlo 8 miliónov euro a medveď spočítaný stále nie je. Niekde sa tie peniaze museli záhadne stratiť, keď výsledky nie sú žiadne. Diskutujúci ale nedarovali ministerstvu nič zadarmo a odhalili zavádzanie ministerstva.

                    Keby média informovali objektívne, tak by vytvorili na Matoviča a koaličnú radu veľký tlak na to, aby Budaja a jeho tajomníkov, ktorí totálne zdehonestovali a sprofanovali inštitúciu ministerstva odvolal a nahradil niekým aspoň trochu normálnym.

                    To, že to Budajovci z očistou ministerstva nemyslia vážne je fakt, že na pozícii generálna riaditeľka Sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny MŽP SR je Katarína Butkovská a je stále na rovnakej funkcii ešte z čias Ficovej vlády. Katarína Butkovská je známa tým, že sa v ochrane prírody vôbec nerozumie, podporuje korupciu, odmieta komunikovať s odborníkmi a komunikuje jedine s pochybnými mimovládkami. Výsledkom práce Butkovskej je neuveriteľne amatérsky spackaná novela zákony o ochrane prírody z roku 2019 bez akejkoľvek diskusie s odborníkmi, s arogantným 100 percentným odignorovaním pripomienok verejnosti a zvýšenie napätie medzi lesníkmi a ochranármi. Treba pripomenúť, že Butkovská hierarchicky pracuje pod tajomníkom Smatanom.

                    Jasné že sa bude korupcii v ochrane prírody tak dobre dariť, keď média za posledných niekoľko rokov v podstate nezverejnili ani jednu korupčnú kauzu na ministerstve. Korupčník nemá pocit, že ho niekto v kradnutí vyrušuje. Keď má korupčník istotu, že média sa o korupciu v ochrane prírody nezaujímajú, že nie je investigatívnymi žurnalistami kontrolovaný, tak jeho odvaha ku korupcii rastie. Ochrana prírody je oblasť, kde sa dá korupcia ľahko zakamuflovať za kadečo. Ľahko je možné získať dotácie prakticky za ničnerobenie. Dôvod prečo tak vášnivo ako jedinú formu ochrany prírody korupčné ochranárske mimovládky považujú bezzásah je zrejmý: pri bezzásahu, ak sa Vám na bezzásahové chránené územie podarí zobrať eurofondy na nejaký falošný fiktívny vedecký výskum, nemáte za dané územie žiadnu zodpovednosť aj keď celý les v národnom parku padne pod lykožrútom, alebo ak premnožená zver narobí na lesoch škody.