Filozofická kritika kresťanstva

Ak chcete túto stránku a Youtube kanál podporiť, kliknite sem

Tragická situácia na ministerstve životného prostredia. Neobjektivita médii

(Všetky informácie v tomto článku vyzdrojované odkazmi).
                      Dňa 6.8.2021 sa uskutočnila historicky významná udalosť, ktorá unikla pozornosti médiám. Aj to málo čo média informovali boli často veľmi skreslené a zavádzajúce informácie. Zavádzanie bolo napr. v počte demonštrantov, ktorých bolo cca 400 až 500, nie pár desiatok.
Kým tajomníci ministerstva chceli reformu národných parkov presadiť úplne bez diskusie s odborníkmi, vláda im nakoniec prikázala že diskusia s odborníkmi musí byť. Tajomníci ministerstva nakoniec na príkaz vlády museli chodiť po regiónoch národných parkoch a diskutovať s odborníkmi a dotknutými subjektami.
Smatanovi totiž parlamentný výbor prikázal, aby bola diskusia s odborníkmi, dotknutými subjektami a to aj s neštátnymi vlastníkmi lesov. Za veľmi ponižujúcich a pokorujúcich okolností musel Smatana tento príkaz parlamentného výboru poslúchnuť.
                      Média tiež zabudli upozorniť na fakt, ako veľmi sa bojí tajomník Smatana a minister Budaj spravodlivo nahnevanej verejnosti, keď z diskusií o národnom parku Muránska planina zdrhali zadným vchodom.
                      Jurajovi Smatanovi veľmi ostro oponovali odborníci za jeho neodbornosť až mi ho bolo ľúto. Nuž za všetko si môže sám, keby odborníkov počúval od začiatku ako pracuje na ministerstve nemusel by teraz pri diskusiách čeliť takej kritike. Diskusie ho prebudili so spánku do tvrdej reality, že jeho ekoteroristické teórie o ochrane prírody neplatia. Viac o zoznámení sa so Smatanom, kto to vlastne je v tomto videu a článku.
Pán Smatana po tejto argumentačnej nakladačke odborníkov má dve možnosti: buď sa zmení, prejde konverziou osobnosti, prestane vnímať odborníkov ako nepriateľov a začne ich vnímať ako rovnocenných partnerov, alebo ešte viac zatrpkne a odborníkov bude vnímať za väčších nepriateľov ako doteraz.
                      Pán Smatana jednoznačne vníma vidiek ako svojho nepriateľa. Aj na odborníkov a odbornú verejnosť sa díva ako na nepriateľa. Už aj umiernení ekologickí extrémisti ho kritizujú a nemajú pre neho pochopenie. Erik Baláž kritizoval medvedí zásahový tím, že premiestňovanie medveďov je zbytočné a aj tak sa vrátia do blízkosti ľudí čo sa aj stalo, či diktátorské praktiky pokusu o „reformu“ národných parkov.
                      Slovensko vs Česko. Navzdory tomu na Slovensku chránené živočíchy spôsobia ďaleko väčšie škody ako v Česku, v Česku vyplatili ďaleko väčšie náhrady škôd ako na Slovensku. Napríklad ak medveď alebo vlk roztrhá ovcu alebo iné domáce či hospodárske zviera. Slovenské ministerstvo životného prostredia si urobilo z vidieka nepriateľa. Na vyplatenie náhrady skôr legislatíva vyžaduje nereálne vysoké nároky. Smatanova novela vyhlášky náhradu skôr ešte viac komplikuje. Veď prečo si neurobiť z vidiečanov nepriateľa? Prečo vidiečanov nevytrestať? Novela vyhlášky sa robila v atmosfére kedy sa na ochranárskych FB skupinách šírila otvorená nenávisť proti ovčiarom, ktoré šírilo šialené extrémistické jadro ekologických aktivistov.
                      Pán Smatana ktorý úplne ovládol ministerstvo nerobí politiku ani pre jedno percento ani pre pol percenta občanov Slovenska. Robí politiku len pre najviac extrémistické jadro ekologických aktivistov zo sociálnych sietí, ktorých je absolútnom čísle pár desiatok. Robiť politiku pre pár desiatok ľudí a vôľu ďalších 5,5 milióna občanov ignorovať považujem za šialené.
                      Už aj polobláznivý poslanec Milan Mazurek, ak by sa stal ministrom životného prostredia by narobil menšie škody ako pán Smatana.
                    Najprv mal Juraj Smatana na Facebooku vyjadrenie proti koseniu lúk, neskôr chvalabohu názor zmenil a svoje kontroverzné vyjadrenia korigoval. Smatana ja známy tým, že zasahuje do riadenia Štátnej ochrany prírody a nebyť tohto korigovania svojich názorov, zamestnanci Štátnej ochrany prírody by mali strach, že za kosenie lúk by im hrozili nepríjemnosti.
                      Dňa 6.8.2021 v meste Svit kde má administratívne centrum TANAP, lesnícke organizácie zorganizovali väčšie demonštrácie. Napriek veľkej akcii, média problémy občanov veľmi nezaujímali. Možno média neboli privolané, možno úmyselná cenzúra. STV tam bol ako jediná televízia, ktorá sa dopustila mimoriadne neobjektívnej reportáže, kde názory protestujúcich boli spomenuté len veľmi okrajovo. Nuž politická korektnosť a strach médii pomenovať veci pravým menom urobili svoje.
                      Protestu lesníkov robilo zlé meno to, že na akcii sa zúčastnili aj blázni aktivisti z Občianskeho tribunálu. Protest mal podporu aj Facebookovych stránok a skupín antivaxerov, tak si zjavne viaceré média splietli, že akcia lesníkov bola organizovaná antivaxermi a že sa jednalo o nejaký antivaxerský protivládny protest, ktorých je za posledný čas mnoho. Videl som ale video, kde sa omylom dostal k mikrofónu antivaxer a jeden z organizátorov Ján Lach sa vyjadril, že zakazuje sa vyjadrovať na proteste o vakcínach, že protesty sú zamerané na lesníctvo, nie na vakcíny. Na krátku chvíľu sa nedopatrením dostali k mikrofónu aj blázni z Občianskeho tribunálu. 
                      Jeden z organizátorov protestov bol aj Ing. Rudolf Huliak. Rudolf Huliak navzdory tomu, že má aj viacero chýb a s niektorými jeho politickými a ideologickými názormi sa nestotožňujem, v oblasti poľovníctva, lesníctva a ochrany prírody je skutočne odborník a týmto oblastiam sa rozumie a má rozumné názory. Pán Huliak je odborným lesným hospodárom lesov obce Očová, je šéfom týchto lesov, takže lesníctvu sa má dôvod prečo dobre rozumieť. To nie všetky média či politici pochopili.
Vzhľadom k tomu, že pán Huliak je člen predstavenstva poľovníckej komory, je špičkovým expertom aj v oblasti poľovníctva a veľkých šeliem.
 

Iniciatíva My sme les

Iniciatíva My sme les disponuje veľkými peniazmi o ktorých by sa mohlo lesníckym organizáciám len snívať. Táto iniciatíva nám skôr pripomína PR marketingovú reklamnú agentúru ako aktivistov. Kto nevie čo je to marketingová agentúra, tak stručne vysvetlím: margetingová agentúra pomáha firmám s reklamou a s budovaním značky, napríklad obchod Alza má v symbole a v reklamách marťana mimozemšťana. Marketingové agentúry ďalej pracujú pre politické strany, pomáhajú im s predvolebnými kampaňami, vymýšľajú slogany na bilbordy, radia politikom ako v médiach vystupovať, radia politikom ako čo najlepšie zmanipulovať voličov a priviesť ich na svoju stranu. Jedna marketingová agentúra môže pracovať pre viacero protichodných politických strán.
                      Aby som sa ale znovu vrátil k téme. Iniciatíva My sme les jednoznačne má za sebou marketingovú agentúru a ich aktivity skôr pripomínajú politickú propagandu ako seriózny aktivizmus. Ich heslá a dezinformácie sú marketingovo príťažlivé chytľavé a populárne. Dezinformácie sa dajú šíriť ľahko ako seriózne fakty o lesných ekosystémoch. Kým dezinformácie môžete šíriť jednou vetou, vysvetlenie lesných ekosystémov skúseným odborníkom si vyžaduje dlhé prednášky. Marketingová agentúra tejto iniciatíve navrhla marketingový slogan s heslom „Osloboďme“ plus majú to doplnené o symbol pretrhnutej reťaze, ktorý musel vytvoriť skúsený grafik na návrh marketingovej agentúry. Lesnícke organizácie môžu o tak veľkých peniazoch ako táto pseudo ochranárska iniciatíva len snívať.
                      Kým ekologickí extrémisti sú veľmi dobrí v marketingu, naopak lesnícke organizácie často zlyhávajú v komunikácii čím si verejnú mienku dostatočne intenzívne na svoju stranu nepriklonia.
                      Kým ekologickí extrémisti ako My sme les zverejňujú emotívne fotografie ako z národných parkov odchádzajú kamióny dreva, urbárnici tvrdia, že ekologickí extrémisti kritizujú čo sami spôsobili. Eko aktivisti bojujú proti spracovaniu veternej a podkôrnej kalamity, lykožrút sa nekontrolovane šíri. Eko aktivisti zahlcujú súdy a úrady sťažnosťami. A napadnuté stromy sú odstraňované po súdnych a úradných ťahaniciach aj po viac ako roku. Úrady počkajú lykožrút nepočká, ten sa šíri. Pri kalamite je treba zasahovať v priebehu pár dní. Ak by sa kalamita spracovala včas, nemuseli by lesníci zďaleka toľko ťažiť. Nehovoriac o tom, že kalamitná ťažba je finančne stratová, čomu človek neznalý lesníctva dokáže ťažko pochopiť.
                      Za posledný čas sa zvýšila sledovanosť sociálnych sietí o téme lesníctvo a v lesníckych FB stránkach a skupinách, zvyšuje sa aj povedomie odbornej verejnosti o lesníctve. Lesnícki experti a lesnícke organizácie sa môžu cez sociálne siete prihovárať väčšiemu počtu fanúšikov. Verejnosť má možnosť sa dozvedieť aj kvalitné informácie či vyvracanie dezinformácii ekoaktivistov ako sú My sme les a ďalší. Na FB stránke My sme les som spozoroval, že je tam poväčšine prevaha negatívnych komentárov a vyvracanie dezinformácii tejto marketingovej iniciatíve, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné. Keď to vidia novinári, ktorí ich bezpochyby čítajú, má to za následok, sú opatrnejší a stanoviská tejto iniciatívy v médiach prezentujú menej ako v minulosti, čo možno vnímať ako pozitívnu zmenu.
 

Druhý štátny tajomník Michal Kiča

Michal Kiča má podstatne slabší vplyv na Budaja ako jeho dlhoročný priateľ spolupracovník a bývalý Budajov poslanecký asistent Juraj Smatana. Pozitívum že Kiča má členstvo v niektorých lesníckych a poľovníckych Facebookových skupinách, kde sa má možnosť dozvedieť kvalitné informácie o problematike lesníctva, ochrany prírody, o problematike medveďa, vlka. Úprimne treba oceniť, že pán Kiča sa zaujíma aj o iné názory s čím má Smatana veľký problém. Napriek tomu že sa zaujíma o iný názor, nie je to na vedení ministerstva moc vidieť. Kým dialóg s Kičom môže mať nejaký zmysel, obávam sa že dialóg so psychopatom Smatanom už žiaden význam nemá.
Celkom isto posledné slovo vo vedení ministerstva má Smatana a Kiča je len jeho poskok.
                      Na druhej strane tajomník Kiča má aj svoju temnú stránku. Preslávil sa tým že nalial svojim kamošom pre ktorých pracoval, združeniu BROZ 5,5 milióna EUR na veľmi pochybnú a kontroverznú ochranu sysľa. Ukážková korupcia a rozkrádanie verejných zdrojov. Kým na odstránenie environmentálnych záťaží sa tajomníkovi nepodarilo zohnať ani jeden eurofond, zato svojim kamošom na sysľa ulial pekné peniaze.
                      Zaujímavá je aféra s 5 násobne predraženými stojiskami ktoré chránia odpadové nádoby pred medveďom. Niekomu možno vyhovuje aby boli medvede premnožené aby bolo treba stavať čo najviac predražených stojísk. Možno má v tejto korupcii prsty aj tajomník Kiča a možno preto pri riešení medveďa mlčí. Možno je v tejto korupcii namočený aj vedúci zásahového tímu Slašťan, ktorí úmyselne o problematike medveďa šíri dezinformácie, že za všetkými problémami medveďa sú nezabezpečené kontajneri a poľovníci, ktorí medveďov prikrmujú. Nuž kde sú tí naši investigatívni novinári, nech vyšetria tieto podozrenia. Média majú dvojaké metre a budú písať len o vybranej korupcii.
                      Osobne si myslím, že na ministerstve to funguje tak, že kým psychopat Smatana si rieši svoj sektársky fundamentalistický ekoterorizmus, tajomníkovi Kičovi je všetko ľahostajné a len si rieši dohadzovanie korupčných zákaziek svojim kamošom.
                      Základ fungovania Budaja a jeho tajomníkov Smatanu a Kiču je šírenie klamstiev a dezinformácii o problematike ochrane prírody. Ministerstvo životného prostredia by sa malo premenovať na ministerstvo dezinformácii. Lesník Boris Greguška s bohatou diplomatickou kariérou napísal blog, v ktorom spochybňuje hoax Budaja a spol, že Slovensko je jediné v Európe i vo svete, kde nie sú pozemky národných parkov v správe ministerstva životného prostredia.
                     Tajomník Michal Kiča sa vyjadril veľmi jasne, explicitne a aj to opakoval, že budú rozširovať bezzásahové územia ako to len pôjde. Ministerstvo hrubo klame keď tvrdí, že dokáže garantovať pracovné miesta v oblasti lesníctva. Takýmto primitívnym klamstvám nemôže uveriť nikto kto je aspoň trochu normálny. Klamstvá Budaja a jeho tajomníkov naprosto dehonestujú inštitúciu ministerstva.

Reforma“ národných parkov. Prejde či neprejde?

O máloktorej téme sa šíri toľko dezinformácii ako o ochrane prírody. Pre politikov, koaličnú radu a média je často ťažké sa v tejto téme zorientovať a často sa prikláňajú na nesprávnu stranu.
                     Mnoho poslancov sa sami neskôr vydesili keď pochopili čo vlastne podpísali. Sami sa hanbia za to čo podpísali, len už je to veľký problém odvolať. Zaujímavé, že členov koaličnej rady ani nenapadlo problematiku národných parkov konzultovať vo svojich poslaneckých kluboch a bez akejkoľvek rozvážnosti rovno diktátorsky prikázali poslaneckým klubom aby pochybný návrh na novelu podpísali.
                      To čo sa podarilo Smatanovi a Budajovi je možné prirovnať dokonca až k úspechu na úrovni tajných služieb. Akosi nám to pripomína eštebácke praktiky. Takúto operáciu by snáď nezvládli ani najviac prefíkané tajné služby. Podpísať dali poslancom návrh zákona spôsobom že ani nevedeli čo podpisujú. Túto informáciu potvrdzuje aj Jám Mičovský. Veľmi úspešne sa im podarilo psychologicky zmanipulovať poslancov. Zaujímavé, že poslancom vôbec nezaujímalo, či bol daný návrh vôbec prediskutovaný s odborníkmi. Prezidentka dala až dva krát verejne najavo, že sa jej podivné diktátorské praktiky šialencov z ministerstva nepozdávajú.
                      Posledné slovo v tejto problematike bezpochyby bude mať minister Vlčan. Dúfajme, že zdravý rozum zvíťazí.
Bolo by veľmi kontroverzné ak by aj napriek aktívnemu občianskemu odporu či už odborníkov alebo vidieckeho obyvateľstva prešla takáto kontroverzná novela. Novelou by sa išlo otvorene proti prírode a ľudom.
                      Poslankyňa Jarmila Halgašová (SaS) sa na FB stránke vyjadrila, že návrh ministerstva životného prostredia nepodporuje.
                      Silné reči alebo úprimnosť? Tak z tohto videa som naprosto šokovaný. Poslanec za stranu OĽANO, bratislavský ekologický aktivista Jaromír Šíbl podľa všetkého zmenil názor a návrh „reformu“ národných parkov viac menej nepodporuje. Osobne som očakával, že to bude najsilnejší bojovník za „reformu“. Akoby naznačil ľútosť nad tým, že „nemôže garantovať že návrh bude stiahnutý“. Nuž pána tajomníka Smatanu z ministerstva môže trafiť šľak, že mu jeho stranícky kolega nedal podporu. Klobúk dole, že pán Šíbl vzal do úvahy zdravý rozum. Pravdepodobnosť že kontroverzný návrh o národných parkoch parlamentom neprejde je dosť vysoká.
                      Na tejto tlačovej konferencii nevyzerá že by u poslancov mala navrhovaná novela moc nadšenú podporu poslancov. Poslankyňa Šofranko sa vyjadrila neutrálne, dvaja mladí poslanci Tabak a Čekovský boli dezorientovaní a vôbec sa v problematike nerozumeli a jediný kto sa jasne vyjadril za reformu bola poslankyňa Zemanová. Minister Budaj pôsobil veľmi chorľavo a unavene. Zaujímavé že na tlačovke vôbec nevystúpili tajomníci, ktorí mali zrejme od silných odborných argumentov z diskusií naložené v gatiach.
                      Aj politici by si mali uvedomiť, že vidiek je slušná voličská základňa, ktorú na rozdiel od Bratislavy nie je tak nahlas počuť. Ak politici pôjdu proti ľuďom, vidiečania budú voliť zo vzdoru kotlebovcov a im podobných. Seriózne politické strany by mali takýchto voličov zachytiť pre seba tým, že ochránia vidiek pred ekoterorizmom.
                      Zaujímavú informáciu tvrdí Rudolf Huliak, že poslanci OLANO sú ochotní zahlasovať za čokoľvek čo im je z hora prikázané, z dôvodu, že okrem poslaneckého platu dostavajú ďalších 3000 eur mesačne od strany samotnej. Či je táto informácia pravdivá to neviem potvrdiť, avšak minimálne naši milovaní objektívni investigatívni žurnalisti by mali pravdivosť takejto informácie overiť.
                      Argumenty v prospech reformy sú slabé. Súčasný riaditeľ štátnej ochrany prírody vo výberovom konaní na post riaditeľa tejto inštitúcie keď ešte riaditeľom nebol, hovoril, že prevod pozemkov je potrebný z dôvodu oveľa ľahšieho získania eurofondov. Nuž a tu je pes zakopaný prečo tak vášnivo budú pseudoochranárske mimovládky volať po reforme, pretože sa tak ľahšie dostanú k pochybným korupčným eurofondom za ničnerobenie.
                    Eurofondy sú veľmi nestabilným spôsobom financovania a sú určené na jednorázové projekty. Zabezpečiť stabilné pracovné miesta cez ne nie je možné. Vyplýva to zo slov člena občianskeho združenia Prales Mariána Jasíka, ktorý sa v tejto problematike určite rozumie. Ministerstvo životného prostredia teda klame.
                      Ministerstvo životného prostredia zúfalo argumentuje že kým Lesy SR a Štátne lesy TANAPu nemôžu čerpať eurofondy, prevodom pozemkov by čerpanie eurofondov bolo možné čím by dosiahli vyššiu zamestnanosť v regiónoch. Európska únia ale nijak nebráni získať dotácie aj pre štátne lesy, problém je len v našej domáce legislatíve. Po úprave domácej legislatívy, môžu čerpať eurofondy aj štátne lesy.
                      Reforma národných parkov by stálo ročne 100 miliónov eur, ktoré od ministra financií sľúbené nemajú. Budaj tiež šíri hoaxy že financovanie zo štátneho rozpočtu bude zanedbateľné a že všetko dokážu vykryť z eurofondov. Stabilné financovanie národných parkov z eurofondov nie je možné. Európska komisia môže kedykoľvek zmeniť systém a podmienky dotačných schém a financovanie vypadne. Zachovanie pracovných miest v lesníctve je nesplniteľná ambícia. Budajovi ľudia sú tak manažérsky neschopní že nezohnali ani jeden eurofond na environmentálne záťaže, toxické skládky, nieto ešte zabezpečiť stabilné financovanie národných parkov z eurofondov. Jediné na čo pán tajomník Kiča dokázal získať eurofond je pre svoje združenie BROZ, čo je ale korupcia.
                    Tajomníci ministerstva životného prostredia sa počas diskusií o národných parkoch snažili argumentovať, že neštátnych vlastníkov lesov sa reforma netýka, ale aj napriek tomu ich veľkoryso pozvali na diskusie. Jedná sa však o dezinformáciu. Ak Vám so susedného štátneho bezzásahoveho lesného pozemku naletí lykožrút tak bude sa vás to týka viac ako dosť.
                     Tajomníci ministerstva životného prostredia tiež tvrdia, že lesnícke organizácie šírili dezinformácie, že ministerstvo chce vyvlastňovať súkromné pozemky za účelom ochrany prírody. O šialenej myšlienke vyvlastňovať sa minimálne veľmi vážne rokovalo na ministerstve, takže vôbec to nie je vzdialené od pravdy. Vyvlastňovanie nie je ďaleko od pravdy, pretože určitá forma vyvlastňovania je rozbehnutá v plnom prúde už dnes. Ak ste vlastník a bez vášho súhlasu na ňom vyhlásia bezzásah, tak je to prakticky to isté ako vyvlastnenie. A s finančnou kompenzáciou to vôbec nie je také jednoduché. Ochrana prírody je bezpochyby najviac skorumpovanou oblasťou štátnych inštitúcii. Tu sa napríklad vlastník pôdy sťažuje ako proti jeho vôli vyhlásili na jeho pozemku bezzásah a skorumpovaná ochrana prírody berie obrovské peniaze za ničnerobenie. V určitom zmysle môžeme hovoriť o vyvlastnení alebo arizácii. A to je v okrese Bratislava a ani to nie je žiaden národný park.
                    Ľudia s ministerstva tvrdia že v národných parkoch sa bude aj naďalej hospodáriť a že lesníci neprídu o svoje pracovné miesta. Ministerstvo nijak nešpecifikovalo ako túto vec myslí a ani to nedokáže garantovať. Šialenca tajomníka Juraja Smatanu ale nie je možné brať vážne. To, že sa budú robiť opatrenia proti lykožrútovi v národných parkoch, teda sa bude hospodáriť, môže byť obmedzená na nejakých 25% plochy územia a zvyšok bohatstva národného parku bude ponechaný napospas devastácie lykožrúta. Ani Budaj sa na tlačovke netajil tým, že chce bezzásahové územia rozširovať. To že budú lesnícke činnosti v národnom parku zachované môže platiť dva roky a potom bude všetko v bezzásahu. Ministerstvo nič neupresnilo, negarantovalo, všetko len všeobecné frázy. Pán Smatana je schopný nasľubovať čokoľvek len aby mu jeho návrh prešiel. Sĺúbiť sa dá kadečo, ale dodržať je to už iná vec.
                    Ministerstvo životného prostredia najprv klamalo ministerstvo financií že reforma národných parkov by daňových poplatníkov nestála ani euro, dôkaz tu, neskôr pod tlakom odborníkov boli donútení zmeniť rétoriku a priznať, že to bude stáť aspoň 11 miliónov . V skutočnosti by reforma stála minimálne 60 miliónov ročne teda nie jednorazovo.
                      Ministerstvo životného prostredia na jednej strane v súvislosti s návrhom na reformu sa netají tým, že chce zakázať poľovníctvo, na druhej strane sa africký mor ošípaných šíri aj v TANAPe. Aj tu vidíme, že zákaz poľovníctva v národných parkoch má od odbornosti ďaleko.
 

Ochranárska organizácia WWF

WWF je veľmi aktívna aj na Slovensku. Je vysoko pravdepodobné, že WWF financuje aj viacero ďalších mimovládok so svojich finančných zdrojov. Finančné toky mimovládok nie sú verejné.
WWF sa netají z úzkou spoluprácou z pochybným združením OZ Prales, takže je pravdepodobné, že WWF ich financuje.
WWF stojí tiež za marketingovou reklamnou kampaňou so sloganom „Dajme pralesom 5“. Odborníci ako napríklad Róbert Gombárik ale protestujú a tvrdia, že sa nejedná o pralesy.
Veľmi zaujímavý je nemecký dokumentárny filmMlčanie pánd“, ktorý bol predabovaný do slovenčiny a odvysielaný na STV. Kto si tento film nepozrie tak nebude veriť: vo filme sa spomína to, že WWF otvorene podporuje klčovanie pralesov na ktorých sú vysadené neekologické palmové plantáže pod zámienkou marketingového ekologického sloganu, že je to tak dobré, lebo je to trvalo udržateľné. WWF je v tomto filme popísaná ako organizácia ktorá je veľkými peniazmi financovaná korporáciami a títo falošní ochranári slúžia korporáciam v ničení vidieka a prírody.
To čo robí WWF na Slovensku tiež nemá s ochranou prírody nič spoločné.
Autor filmu Wilfried Huismann napísal aj knihu PandaLeaks.
                    Ladislav Miko je zakladajúcim členom WWF Slovensko. Kto je to Ladislav Miko? Ide o človeka, ktorý nemá rád lesníkov a jeho názory sú podobné ako má napr. zoskupenie Vlk. Je to bývalý český minister životného prostredia a v súčastnosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Šialenec Smatana sľubuje nesplniteľné.
                    WWF Slovensko sa tiež verejne hlási k tomu že podporuje kontroverzný návrh na reformu národný parkov.
 

Pseudo-ochranárske združenie lesoochranárske zoskupenie vlk

Združenie vlk je známe tým, že bojuje proti vysádzaniu stromov a to aj po kalamitách, pretože príroda si musí poradiť podľa nich sama. Takúto blbosť môže povedať len šialenec. Nuž keby ich ideológia bola za vysádzanie stromov, tak to by títo darebáci potom boli aj zaviazaní stromy vysádzať, ale oni sú leniví a im sa to nechce. Lepšie je parazitovať na falošnej ochrane prírody ničnerobením. Členka zoskupenie Vlk dokonca hovorí že je im jedno či bezzásah bude vyhlásený na holorube alebo v lese. Totálni šialenci. Vysádzať stromy na tom holorube nebudú, proti tomu bojujú.
                    Šéf pseudo-ochranárskej sekty združenia Vlk Juraj Lukáč sa na svojom Facebook profile priznáva, že mu ide iba o peniaze a že hranie sa na fejkových ochranárov prírody môže byť dobrý biznis. Tvrdí, že zarobil viac ako 100000 EUR na kadejakých pochybných súdnych sporoch. Nadáva na Budaja, že chce jeho sektu pripraviť o časť prijímov. Pýtam sa: kto na ministerstve životného prostredia nastavil zákony tak aby združenie Vlk mohlo bohatnúť na pochybných súdnych sporoch? Patrí snáď ministerstvo životného prostredia medzi najviac skorumpované ministerstvá?
                    Pseudo ochranár Juraj Lukáč je psychopat. V besede na Eko Top Filme hovoril šialené veci. Sú len dve možnosti. Buď mu preskočilo, alebo bol opitý. To že by sa dal Juraj Lukáč na alkoholizmus je veľmi pochopiteľné, pretože za obrovské škody ktoré spôsobil, za zničenú prírodu, za premnožené medvede, má veľmi zaťažené svedomie. A na bolesť so zaťaženého svedomia pomôže už len alkohol. Je vedecky dokázané, že alkohol je silné anxiolitikum. Psychopat "ochranár" Juraj Lukáč a jeho vlčie náboženstvo. Retardovaný Juraj Lukáč si založil svoje nové náboženstvo, sektu. Základ tejto sekty je viera v to, že: vlk ovláda minimálne 4000 slov a vlci sú naši bratranci.
                    Treba tiež povedať že šéf združenie Vlk je blízky priateľ Juraja Smatanu. Spoločne pracovali na blokáde Tichej a Kôprovej doliny v roku 2007.
                    Ďalej sa Juraj Lukáč preslávil nenávisťou proti ovčiarom. Podľa neho za to, že ovčiarovi vlk roztrhá ovcu je vina ovčiarov. Považuje za nehoráznosť a drzosť ak si za roztrhanú ovcu pýta ovčiar finančnú náhradu od štátnych úradov. Totálna šialenosť, ktorá sa len ťažko komentuje každému aspoň trochu normálnemu človeku. Juraj Smatana zobral nenávisť Juraja Lukáča na vedomie a v novele vyhlášky o ochrane prírody pre ovčiarov presadil naprosto likvidačné podmienky aby náhrada škôd bola prakticky nemožná.
                    Podobným spôsobom ako na medveďoch si Juraj Lukáč pravdepodobne zarába aj na vysoko špekulatívnych súdnych sporoch, ktorými sa pokúša o blokovanie ťažby od lykožrúta suchých a lykožrútom napadnutých stromov v národných parkoch.
 

Potýčka tajomníka Juraja Smatanu a poslanca Miroslava Suju

Smatanovi sa vrátila karma za to ako išiel proti ľuďom. Hulvát poslanec Suja to zaklincoval malou výtržnosťou. Prerušil rokovania na niekoľko minút, možno aj na pol hodinu. Dvaja blázni si skočili do vlasov. Sujove video má aktuálne okolo 300 tisíc pozretí. Média ale robia obrovskú chybu že o incidente informovali veľmi neobjektívne čo zvýši nedôveru ľudí v média hlavného prúdu a zvýši dôveru ľudí v alternatívne média. A z toho vôbec nemám radosť.
                      Tiež ma hnevajú dvojaké metre. Keď Suja oblial vodou neobľúbeného politika Matoviča, tak nielen alternatívne ale aj média hlavného prúdu či už priamo alebo nepriamo chválili Suju za tento počin a písali že si Matovič za to môže sám. Tento krát nedošlo ani ku fyzickému kontaktu a média aj za cenu zavádzajúcich informácii bojujú za „chudáčika“ Smatanu, ktorý za nič nemôže.
                      Navzdory tomu, že ani poslanec Suja nie je psychicky úplne v poriadku, argumenty ktoré vo svojom videu spomína sú naozaj pravdivé. Uzavretá diskusia pred všetkými opozičnými poslancami či starostami má od transparentnosti veľmi ďaleko. Keby pán Smatana argumentami ťahal za dlhší koniec nemal by taký strach urobiť diskusie transparentné. Tiež je zrejmé, že Suja čo do vzdelania má k životnému prostrediu bližšie ako učiteľ dejepisu na gymnáziu Smatana. Tiež nepustiť na diskusiu podpredsedu výboru pre životné prostredie je kontroverzné.
                      Sujova arogancia je len zrkadlením toho ako Smatana svojim ekoterorizmom doteraz išiel proti prírode, proti ľuďom a proti vidieku. Rovnako ako situácia na ministerstve je nedôstojná tak aj Sujove výtržnosti boli nedôstojné. Situácia na ministerstve je naprosto šialená. Pán Smatana naprosto dehonestuje inštitúciu ministerstva.
                      Podľa dostupných informácii aj policajti pri incidente dali za pravdu Sujovi a neskôr sami dobrovoľne odišli z rokovacej sály, takže trestné oznámenie pána Smatanu treba vnímať ako v celku dobrý vtip. Aj z právneho hľadiska je Smatanove trestné oznámenie na poslanca dobrý výsmech. Nuž čo iné ostáva zúfalému Smatanovi.
                      Treba ale upozorniť na to, že poslanec Suja nebol jediný opozičný poslanec, ktorý sa aktívne chcel zúčastniť diskusií, ale bolo mu pánom Smatanom arogantne zakázané. Jedná sa o poslanca Filipa Kuffu. Navzdory tomu, že Filip Kuffa pochádza z kontroverznej strany s ktorou sa nestotožňujem, v oblasti ochrany prírody má objektívne a normálne názory v súlade s väčšinou odbornej verejnosti. Ďalej treba pripomenúť, že poslanec Filip Kuffa je lesný inžinier a má vzdelanie na to aby sa rozumel lesným ekosystémom od čoho má pán Smatana veľmi ďaleko. Filip Kuffa na rozdiel od Suju rešpektoval zákaz Smatanu a nedopustil sa žiadnych výtržností. Bolo by dobré aby išlo do politiky viac lesníkov, pretože nie je bohviečo ak musí lesnícku a ochranársku problematiku núdzovo suplovať Filip Kuffa z dosť nešťastnej politickej strany. Buď by si politické strany mali samé aktívne zháňať odborníkov z oblasti lesníctva a vidieka, alebo by samotní lesníci mali byť viac politicky aktívni. Boris Kollár urobil obrovskú chybu, že lesníka na kandidátku dal na nevoliteľné miesto a tak sa do parlamentu nedostal. Teraz možno trpko banuje, že sa dopustil tejto veľkej chyby.
                      Mimochodom veľmi sa čudujem prečo sa rokovaní nezúčastnil Ján Mičovský, ktorý by čo do problematiky určite mal čo povedať. To bola určite chyba.
                      Juraj Smatana sa na svojom Facebooku vyjadril, že je dokonca aj proti výstavbe cyklotrás, cyklo chodníkov, pretože ich výstavba je podľa neho neekologická. Niektoré cyklotrasy vedú aj cez les a možno vyžadujú aj spílenie niekoľko stromov. Totálny šialenec, tu už rozum zastáva. Pravda je taká, že cyklotrasa je veľmi ekologický projekt, ktorý je vo verejnom záujme. Keď sa takýto šialenec dostane na tak vysokú pozíciu na ministerstve, môže napáchať obrovské škody. Boh ochraňuj Slovensko.
 

Neobjektivita médii v oblasti ochrany prírody

Mimovládne organizácie zamerané na ochranu prírody dostali 130 miliónov EUR. To nie je žiadna konšpirácia, to povedal sám Budaj. Väčšina týchto prostriedkov bola rozkradnutá a mimovládky majú dosť peňazí na to aby si kúpili novinárov, aby písali dezinformácie na objednávku.
                    Niet najmenších pochýb o tom, že v oblasti ochrany prírody sú média najmenej objektívne. S hrôzou musím konštatovať, že nešťastné alternatívne média sú v tejto téme viac objektívne ako média hlavného prúdu. Niektorí novinári produkujú doslova dezinformácie ako napríklad Soňa Mäkká Denník N, Jana Kubisová Aktuality, Andrej Barát denník Pravda. Obe novinárky ma na Facebooku zablokovali, pretože neboli ochotné diskutovať s človekom, ktorý má iný názor, nezniesli iný názor. Psychicky labilné novinárky som príliš vyrušoval v ich pokojnom dezinformovaní.
                      Nie všetci novinári môžu šíriť dezinformácie z presvedčenia. Napríklad mimovládka WWF disponuje dostatkom peňazí aby si mohla kúpiť novinárov ako Soňa Mäkká a jej podobných. WWF je výnimočná tým, že nie je závislá od eurofondov, nakoľko veľké peniaze dostáva od korporácii.
                      V médiach tiež chýbajú odvážni a čestní novinári, ktorí by mali odvahu narušiť politickú korektnosť a pomenovať šialenstvá na ministerstve životného prostredia pravým menom. Medzi novinármi chýba druhý Ján Kuciak ktorý by upozorňoval na aféry a korupciu v ochrane prírody.
                      Média sem tam upozornia na podozrenia z korupcie v strane Sme rodina, upozorňovať na aféry a korupciu pri nominantovi strany OĽANO, to sa nenosí, to by bolo narušenie politickej korektnosti. Tiež je pre novinára ťažké kritizovať Budajove ministerstvo nakoľko Budaj je stále relatívne obľúbený minister, ktorý má relatívne vysokú dôveru vo verejnej mienke.
                      Média robia presne rovnakú chybu ako robili v roku 2015 počas migračnej krízy. Média odmietali hovoriť o negatívach migrácie, odmietali kritizovať kvóty, ba dokonca hovorili o tom aká by bola nelegálna migrácia prospešná pre Slovensko. A to bol dôvod prečo sa v roku 2015 radikálne zvýšila popularita a sledovanosť alternatívnych médii. Neskôr sa v médiach situácia zmenila a začali informovať objektívne. Aj média hlavného prúdu začali pripúšťať negatíva migrácie, alebo riešenie migrácie iným spôsobom ako kvótami napríklad pomocou v krajinách pôvodu.
                      Hovorí sa že človek by sa mal učiť z chýb a rovnaké chyby neopakovať. To bohužiaľ neplatí pre média, ktoré tie isté chyby opakujú znovu v roku 2021. Neobjektívne a zavádzajúce informácie o ochrane prírody, zamlčovanie faktov, cenzúra, spôsobuje že sa vo vidieckom obyvateľstve zvyšuje nedôvera k médiám hlavného prúdu a ľudia veria viac nešťastným alternatívnym médiám. Frustrácia vidieckeho obyvateľstva kvôli neobjektivite médii môže viesť, že vidiecky volič bude so vzdoru voliť extrémistické strany.
                      Rôzne dezinformácie z tlačových konferencií šialencov z ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody média nie sú schopné vyvážiť postojmi serióznych odborníkov. Úplná absencia kritiky k falošným ochranárskym mimovládkam. Dezinformácie že za všetky problémy s medveďmi môže nelegálne prikrmovanie poľovníkmi a nezabezpečené kontajnery ani netreba komentovať. Média zabudli na to, že ich úlohou nie je len kritizovať politikov ale aj pochybné mimovládky ktoré sa dopúšťajú protispoločenskej činnosti proti verejnému záujmu.
 

Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody sú dlhodobo najviac skorumpované štátne inštitúcie

Faktom je že v investigatívnej žurnalistike na Slovensku nemáme ani jednu jedinú osobnosť. Žiaľ. S výnimkou časopisu Poľovníctvo Rybárstvo, kde sú šéfredaktor a redaktori autentickí ľudia s vidieka, mimo Bratislavy, ktorí prírode a ochrane prírody rozumejú a vlastník média v tejto oblasti nie je v konflikte záujmov a dáva novinárom v tejto oblasti slobodu.
                    Je tragikomické ako sa nám investigatívna žurnalistika na Slovensku sprofanovala. Investigatívny novinár rozoberá legálne obchody podnikateľov, ale to že na ministerstve životného prostredia kradnú ako straky o tom ani zmienka.
                    Aké obrovské milióny idú do ochrany prírody si môžete pozrieť tu. Len reálne výsledky ochrany prírody akosi nevidieť.
                    Uznávam, že súčasná vláda na väčšine ministerstiev korupciu obmedzila. To však ale určite neplatí o Budajovom ministerstve kde sa naopak korupcia po jeho nástupe znásobila. Budajove ministerstvo a Štátna ochrana prírody sa stali v odbornej verejnosti nadávkou. A ministerstvo si za to môže samo. Ministerstvo ovládli šialenci ako tajomník Smatana.
                    Ministerstvo si svoju reputáciu v odbornej verejnosti ako skorumpovanej inštitúcie snažilo neúspešne obhájiť na Facebookovej stránke, kde sa len pokúšalo trápne pohrávať so slovnými spojeniami „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“ a sčitovanie medveďa, monitoring medveďa. Faktom je to, že na veľké šelmy išlo 8 miliónov euro a medveď spočítaný stále nie je. Niekde sa tie peniaze museli záhadne stratiť, keď výsledky nie sú žiadne. Diskutujúci ale nedarovali ministerstvu nič zadarmo a odhalili zavádzanie ministerstva.
                    Keby média informovali objektívne, tak by vytvorili na Matoviča a koaličnú radu veľký tlak na to, aby Budaja a jeho tajomníkov, ktorí totálne zdehonestovali a sprofanovali inštitúciu ministerstva odvolal a nahradil niekým aspoň trochu normálnym.
                    To, že to Budajovci z očistou ministerstva nemyslia vážne je fakt, že na pozícii generálna riaditeľka Sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny MŽP SR je Katarína Butkovská a je stále na rovnakej funkcii ešte z čias Ficovej vlády. Katarína Butkovská je známa tým, že sa v ochrane prírody vôbec nerozumie, podporuje korupciu, odmieta komunikovať s odborníkmi a komunikuje jedine s pochybnými mimovládkami. Výsledkom práce Butkovskej je neuveriteľne amatérsky spackaná novela zákony o ochrane prírody z roku 2019 bez akejkoľvek diskusie s odborníkmi, s arogantným 100 percentným odignorovaním pripomienok verejnosti a zvýšenie napätie medzi lesníkmi a ochranármi. Treba pripomenúť, že Butkovská hierarchicky pracuje pod tajomníkom Smatanom.
                    Jasné že sa bude korupcii v ochrane prírody tak dobre dariť, keď média za posledných niekoľko rokov v podstate nezverejnili ani jednu korupčnú kauzu na ministerstve. Korupčník nemá pocit, že ho niekto v kradnutí vyrušuje. Keď má korupčník istotu, že média sa o korupciu v ochrane prírody nezaujímajú, že nie je investigatívnymi žurnalistami kontrolovaný, tak jeho odvaha ku korupcii rastie. Ochrana prírody je oblasť, kde sa dá korupcia ľahko zakamuflovať za kadečo. Ľahko je možné získať dotácie prakticky za ničnerobenie. Dôvod prečo tak vášnivo ako jedinú formu ochrany prírody korupčné ochranárske mimovládky považujú bezzásah je zrejmý: pri bezzásahu, ak sa Vám na bezzásahové chránené územie podarí zobrať eurofondy na nejaký falošný fiktívny vedecký výskum, nemáte za dané územie žiadnu zodpovednosť aj keď celý les v národnom parku padne pod lykožrútom, alebo ak premnožená zver narobí na lesoch škody.
 

Ideológia eko aktivistov: nenávisť proti poľovníkom

Eko aktivisti si sami vymysleli ideológiu, že budú nenávidieť poľovníkov. Propaganda eko aktivistov na sociálnych sieťach zobrazuje poľovníkov ako zlých ľudí. Vyobrazujú poľovníkov ako tých ktorí nič iné nerobia len konajú priestupky s ilegálnym prikrmovaním zvery, čo má ďaleko od reality, ja osobne chodím po revíroch veľa ale nič také som nevidel. Šíria dezinformácie že v poľovníctve neide o nič iné ako len o trofeje. Volajú po úplnom zrušení poľovníctva.
Obrovská nenávisť proti poľovníkom sa šíri aj so strany ministerstva životného prostredia a ministra Jána Budaja bez toho aby tieto nenávistné výroky média odsúdili alebo vyvážili odborníkmi z oblasti poľovníctva.
                    To že má nejaké výhrady k poľovníctvu vegetarián tak to aspoň má nejakú logiku. Ale väčšina týchto polobláznov so sociálnych sietí nie sú ani vegetariáni.
                    Juraj Smatana šíril ďalej nenávistný naratív zo sociálnych sietí v televízii TA3, že poľovníci sú viac nebezpeční ako medvede, nakoľko pri poľovačkách došlo ku viac nehodám ako došlo k usmrteniu ľudí medveďom, čo je dosť absurdné prirovnanie. Takýmito pobláznenými a extrémistickými výrokmi je totálne dehonestovaná inštitúcia ministerstva životného prostredia. Na to aby niekto kompromitoval Juraja Smatanu nemusí nikto nič vyťahovať z jeho súkromného života. Ten sa kompromituje sám verejne v televízii, kde šíri svoje pobláznené myšlienky. To čo sa deje na ministerstve je už naprosto nedôstojné.
                    Tu si môžete pozrieť infantilný dokumentárny film eko aktivistu Milana Jeglíka zameraný na očierňovanie poľovníkov. Milan Jeglík je tiež známy tým, že organizuje detské tábory v lesoch – organizovať však aktivity za účelom zisku bez súhlasu vlastníka lesa je podľa zákona o lesoch zakázané – aj keď je to navonok označené ako dobrovoľnícka akcia, určite Jeglíkovi účastníci niečo za to platia. Akcia je dobrovoľnícka z pozície účastníka, ale nie z pozície organizátora.
 

Ján Budaj

Minister Ján Budaj v skutočnosti ministerstvo neriadi. Poťahuje s ním za nitky Juraj Smatana. Budaja treba vnímať ako hovorcu Smatanu. Budaj sa obklopil mimoriadne nešťastnými a nesprávnymi ľuďmi. Jeho tlačovky či iné verejné vyjadrenia plné dezinformácii a hoaxov, dehonestujú a profanujú inštitúciu ministerstva životného prostredia. Média toto pošliapavanie inštitúcie ministerstva podporujú.
Extrémizmus ministra Budaja môže spôsobiť opačný extrém, že ľudia budú mať nedôveru ku všetkým politikom a budú so vzdoru voliť extrémistické strany.
Pre Budaja sú najväčší nepriatelia odborníci. K názorovým oponentom sa Budaj v médiach vyjadruje zväčša veľmi nenávistne a agresívne a média ho za tieto nedôstojné asociálne počiny vôbec nekritizujú.
O objektívnom informovaní médii o Budajovi a jeho ministerstve môžeme hovoriť až vtedy, ak ho budú kritizovať rovnako ako kritizovali Roberta Fica, Andreja Danka či Igora Matoviča.
Absencia kritiky Budaja so strany štandardných médii radikálne zvýši popularitu a dôveru v populácii v alternatívne média z čoho nemám radosť.
 

Eko extrémistické politické strany

Najviac nebezpečná politická strana je strana Spolu. Jej predseda Juraj Hipš hoci má v mnohých témach rozumné názory v oblasti názorov na ekológiu je to druhý Juraj Smatana, totálny blázon. Strana Spolu je plná ekologických extrémistov ako napríklad Michal Wiezik či Erik Baláž. Michal Wiezik nie je psychicky normálny človek. V prípade Erika Baláža muselo ministerstvo pôdohospodárstva vyvrátiť jeho nenávistné hoaxy proti lesníkom v súvislosti so záplavami v Rudne nad Hronom.
Musíme mať silnú vieru a veľa sa modliť, aby sa títo blázni nedostali do parlamentu, inak narobia obrovské škody na prírode a vidieku.
                   Strana PS má tiež ekologického blázna vo svojich radoch. Je ním Martin Hojsík. Hojsík sa v súvislosti s ochranou vlka dravého preslávil nenávistnými prejavmi na sociálnych sieťach proti poľovníkom. Nemám rád ekologický extrémizmus, pseudo ekologické ideológie ktoré napáchajú viac škody. Strana PS by sa mala takéhoto blázna, takejto čiernej ovce zbaviť. Jeden blázon môže diktovať celej strane celý politický program o téme ekológie. Tiež je otázne či vedenie strany bude vedieť tomuto bláznovi povedať „nie“ v jeho extrémistických ideách.
                   Obrovské škody narobili aj Zelení v zahraničí. V Nemecku. Nemecko odstavilo jadrovú elektráreň a stavia nové tepelné elektrárne na uhlie. Nemecko je a bude totálne energeticky závislé na Rusku. Nemecko sa spolieha čo do výroby elektriky prakticky výlučne na turbíny na zemný plyn z Ruska. S tým úzko súvisí aj výstavba plynového potrubia Nord stream 2. Nemecko sa tak stáva prakticky kolóniou Ruska, čo sa naplno ukázalo pri hospitalizácii Navaľného na otravu novičokom, kedy boli nemeckí politici veľmi zdržanliví a Rusko kritizovali len veľmi opatrne.
S veternými turbínami to nie je tak jednoduché ako si ľudia myslia. Nemeckí obyvatelia ich v regiónoch nechcú a druhý problém s turbínami sú dve extrémy: buď vám vyrábajú nadbytok energie a energiu nemáte kde skladovať alebo ak nefúka vietor máte veľké problémy s nedostatkom energie.