Filozofická kritika kresťanstva

Prezidentka a mimovládne organizácie urobili veľkú reklamu Rudolfovi Huliakovi nakoľko bol oficiálnym nominantom strany SNS na ministra. Je to veľmi pozitívne pretože konečne sa celé Slovensko dozvedelo, že najväčšia korupcia sa koncentruje práve v envirorezorte. Hoci Huliak sem tam spomenie nejakú nepresnú informáciu, sem tam nejakú konšpiráciu, podstata zostáva pravdivá: ochrana prírody skutočne je práčka špinavých peňazí.

Najväčším škandálom je ale to, že prečo média s odhalením že ochrana prírody sa nám premenila na práčku špinavých peňazí až takto neskoro, pretože médiám som poslal stovky strán materiálov o rozkrádaní ale napriek tomu sa o tom rozhodli mlčať, pričom vysvetlenie prečo mlčia som nedostal. Keď sa stal Huliak oficiálnym nominantom na ministra, cenzúra médii už bola neudržateľná a médiám neostávalo nič iné ako dať Huliakovi priestor. Chvalabohu že to takto dopadlo. Veľká škoda, že s takto veľkým oneskorením. Keby tieto informácie boli verejnosti známe už pred voľbami, strana OĽANO by sa nedostala do parlamentu, pretože mýtus o protikorupčnosti tejto strany by sa zrútil ako domček z karát.

                   To že informácie o megakorupcii média pustili až takto neskoro je prejavom obrovského zlyhania žurnalistiky na Slovensku. Tento fakt ohrozuje dôveryhodnosť médii. Za extrémne nízku dôveryhodnosť médii, si média a novinári môžu sami vlastnou vinou. Médiam na Slovensku verí len 25% ľudí, čo je šialene nízke číslo.

Tiež je smutné, že sa média hlavného prúdu nechali zahanbiť alternatívnymi médiami, ktoré na túto korupciu upozorňovali na rozdiel od médii hlavného prúdu. To že vás v investigatívnej žurnalistike predbehnú alternatívne média, ktorých väčšina je z veľkej časti financovaná z Ruska je obrovská hanba.

                   Ďalším vážnym problémom sú rôzne protikorupčné mimovládne organizácie. Tie tiež rovnako mlčali. Dôveryhodnosť týchto mimovládnych organizácii je obzvlášť závažným spôsobom ohrozená, keď mlčali aj napriek tomu, že som im posielal stovky strán materiálov o korupcii na ministerstve. Na jednej strane odmietam hlúpy hejt Roberta Fica a ďalších politikov na adresu mimovládnych organizácii, že ich financie Šoroš alebo americká vláda, na druhej strane za nízku dôveryhodnosť u verejnosti si tieto organizácie môžu sami. Od mimovládnych organizácii som nedostal odpoveď až na dve. Zamestnankyňa Zastavme korupciu pani Xénia Makarová mi len sucho odpísala, že oni sa korupciou na envirorezorte zaoberať nebudú. Dôvod svojho stanoviska nevysvetlila, zato slovo dodržala.

Len ako poznámka na okraj vôbec by ma neprekvapilo, ak by sa do budúcna odhalila aféra, že časť protikorupčných mimovládnych organizácii sú platené a uplácané korupčnými skupinami ktoré profitujú z rozkrádačiek na predstieranú ochranu prírody.

Ďalej sa mi ozvala zamestnankyňa Transparency International Zuzana Grochalová, ktorá mi arogantne vynadala so žiadosťou aby som jej už neposielal emaily o korupcii v envirorezorte. Vraj jej moje emaily vadia. Napísala mi tak aj napriek tomu, že na oficiálnych webstránkach Transparency International sa uvádza boj proti korupcii ako hlavný predmet činnosti, takže argumentáciu pani Grochalovej nechápem. Neuveriteľná drzosť a arogancia časti mimovládnych organizácii.

 

Minister Taraba si zvolil svojho tajomníka Filipa Kuffu, ktorý sa stal odborne najviac kompetentným fundovaným tajomníkom ministerstva v dejinách Slovenskej republiky. Ministerstvo malo doteraz dlhodobý problém, že tam nepracoval ani jeden jediný odborník na ekológiu, lesné ekosystémy. Absolvent lesníckej fakulty na Technickej univerzite Zvolen, kde sa preberajú lesné ekosystémy až do takých podrobností, že sa jedná o jednu z najťažších škôl, ktoré sa dajú vôbec na Slovensku študovať. V medzinárodných rebríčkoch je táto univerzita na druhom mieste vo svojej kategórii.

Vzhľadom k tomu, že sa Taraba venoval aj podnikaniu, má dobré manažérske predpoklady, ktoré sú pre každého ministra dôležité.

 

Ja ako dlhoročný protikorupčný aktivista viem kto stojí za „My sme les“. Je za tým Progresívne Slovensko resp. Michal Wiezik. Kliknite na finančnú podporu My sme les a nabehne Vám tam, že za nimi stojí nadácia Aevis

                   Kde môžete zistiť, že sa Aevis stojí Michal Wiezik? Prečítajte si výročné správy nadácie Aevis. Budajov poradca Michal Wiezik vystúpil z Aevis až potom ako dostal dotáciu od Budaja z Plánu Obnovy. Wiezik je podvodník z dotáciami.

To že Wiezik je Budajov poradca sa sám Wiezik pochválil v podcaste na Denníku N so Soňou Makkou.

 

Strana PS sa vyhráža ministrovi Tarabovi, že ho budú zlomyseľne udávať v Bruseli, pretože nebude minister podľa predstáv ekoteroristov. Drobná časť novinárov straší rovnakými argumentami a šíri tento hoax.

Jediný vážnejší infrigement v oblasti životného prostredia malo Slovensko s hlucháňom. Ale aj v tomto prípade zjednodušene povedané Slovenská republika udala seba samú, pretože na envirorezorte sa šialenosti medze nekladú. Udanie Slovenska sa udialo v roku 2019, sa vlády ministra Solymosa. Už v tejto dobe v skutočnosti riadila ministerstvo neskutočne bláznivá ekofašistka Katarína Butkovská, riaditeľka sekcie. Udanie prišlo od iniciatívy My sme les. My sme les je dezinformačná iniciatíva za ktorou stojí Progresívne Slovensko a mám na to silné dôkazy.

Jediný kto môže posúdiť stav životného prostredia, stav ochrany prírody je Štátna ochrana prírody. Zjednodušene povedané Štátna ochrana prírody udala Štátnu ochranu prírody.

                   Ministerstvo životného prostredia má tiež uvedený zoznam certifikovaných organizácii na analýzu poškodenia biotopov a životného prostredia, ktoré majú ale presne rovnaké alebo dokonca vyššie právomoci na analýzu stavov biotopov a chránených rastlín a živočíchov ako Štátna ochrana prírody. Majú tiež certifikát a navrhovanie nápravných opatrení po tom ako dôjde ku poškodeniu biotopov. Tiež majú certifikát na vyhľadávanie nových chránených území. Už samo o sebe vyhľadávanie chránených území rôzneho typu je super biznis, pričom objavilo sa mnoho afér kedy sa chránené územia európskeho významu vyhlasovali hocikde, spôsobom pokus-omyl na náhodných miestach, len kreslením po mape, bez reálneho terénneho prieskumu, bez overenia informácii, či sa tak skutočne daný biotop alebo daných chránený živočích alebo rastlina nachádza v danej lokalite. Faktom zostáva že veľký väčšina chránených území európskeho významu sa takto vyhlasuje, pričom na to idú milióny z eurofondov.

Okrem serióznych inštitúcii ako napríklad Národne lesnícke centrum, nájdete medzi týmito certifikovanými firmami a organizáciami aj čuduj sa svete organizovanú zločineckú skupinu BROZ, ktorá rozkradla eurofondy vo výške 80 miliónov eur na predstieranú ochranu prírody.

Ja by som navrhoval aby mali certifikát výlučne len štátne inštitúcie, pretože pri súkromných organizáciach je tam veľký konflikt záujmov a veľké pokušenie na korupciu.

V predchádzajúcom článku a videu som podrobnejšie popisoval a to, že Štátna ochrana prírody je veľmi bizardným spôsobom financovaná mimovládnymi organizáciami, pričom dochádza o obrovskému konfliktu záujmov a zamestnanci Štátnej ochrany prírody vnímajú mimovládne organizácie ako svojich nadriadených, pretože sú od nich finančne závislí.

                   To som síce trochu odbočil od témy, ale aj hore uvedené fakty nám pomôžu pochopiť ako došlo k infrigementu EK proti Slovensku pri hlucháňovi.

Takže ako došlo ku infrigementu pri hlucháňovi?

Najprv si ministerstvo upravilo legislatívu tak aby mohlo udeliť špeciálne oprávnenia vybraným mimovládnym organizáciám, ktoré majú v niktorých oblastiach rovnaké alebo väčšie právomoci ako samotná Štátna ochrana prírody. Neskôr sa skupina mimovládnych organizácie dohodnú na spoločnom postupe. Jedna organizácia udá Slovensko na Európskej komisii, druhá dá akreditované stanovisko že biotop hlucháňa je poškodzovaný, hoci v skutočnosti to nie je pravda. Rovnaká organizácia zadá návrh na riešenie ako riešiť alebo zastaviť poškodzovanie biotopu hlucháňa. Európska komisia je oklamaná a dostavajú sa k nej klamlivé informácie a na základe hoaxov a dezinformácii vedie infrigement proti Slovensku. Je neskutočne zvrátené že oficiálne stanovisko ministerstva bol hoax ekofašistov, že ideálny biotop hlucháňa je mŕtvy bezzásaový les, hoci konsenzus medzi odborníkmi je presný opak. Ničnerobenie a bezzásah je tá najviac univerzálna ochrana prírody. Bezzásah je podľa ekofašistov všeliek na úplne všetko, hoci odborníci tvrdia opak.

Tiež mimovládne organizácie postrašili európsku komisiu, údajne vymierajúcim hlucháňom, a na základe toho donútili komisiu aby im dala ďalšie dotácie na falošnú a predstieranú ochranu hlucháňa, len akýsi pasívny monitoring.

Skvelý spôsob ako si ekofašisti zarábajú peniaze udaním Slovenskej republiky. Tiež je zvrátené, že ministerstvo riadia mimovládne organizácie, keď ministerstvo išlo samo proti sebe. Neskutočne šialená a bláznivá korupcia, keď ide ministerstvo takto bláznivo proti prírode a proti verejnému záujmu.

                   Združenie BROZ sa už nepriamo vyhrážalo novému ministrovi infrigemntami. Vraj bez ich eurofondov, by príroda nebola dostatočne chránená a Slovensku by hrozili infrigementy. Túto vyhrážku by som nebral na ľahkú váhu a na mieste nového ministra by som BROZu a podobným okamžite odobral akreditáciu na analyzovanie biotopov. V opačnom prípade BROZ môže začať trucovať a môže udať ministerstvo európskej komisii na základe svojich vlastných analýz.

Jedná sa o obrovský konflikt záujmov, kedy si združenie BROZ samo sebe analyzuje aký biotop je v ohrození a na základe svojho akreditovaného stanoviska prinútia európsku komisiu aby im na to dali dotácie. Aby toho nebolo málo, tak efektivita využitia eurofondov združením BROZ je len cca 10 až 15 percent, zvyšok sa jednoducho rozkradne.

BROZ môže ministerstvo vydierať, že „ak vy nám nedáte dotácie, tak my Vás udáme v EÚ“.

Je nevyhnutné zmeniť legislatívu aby nedochádzalo k tejto korupcii a konfliktu záujmov.

                   Záverom: Kvôli ministrovi Tarabovi určite nehrozia infrigementy proti Slovensku. Jedine ak by ministerstvo udalo seba samého a samo by išlo proti sebe. Dôležité je ale urobiť už hore uvedené opatrenia, aby bola istota.

                   Len ako taká poznámka na okraj, ministerstvo má právomoc združeniu BROZ nevyplatiť spolufinancovanie projektov LIFE vo výške 38%. Má túto právomoc podľa aktuálnych zmlúv. Takže aj ministerstvo má páky vydierať BROZ.

 

Zoroslav Kollár zverejnil zaujímavé video. Hovoril ako aj o mediámi zverejnených informáciach tak a o informáciach ktoré dodnes medializované neboli. Nový tajomník ministerstva prisľúbil, že sa bude snažiť overiť pravdivosť týchto informácii. Nový minister Taraba časť informácii potvrdil.

Veľmi zaujímavé sú dvojaké metre darebákov zo serveru Aktuality.sk. Kým počas predvolebnej kampane bol Aktualitám dobrý aj mafián Zoroslav Kollár, ktorý šíril neoverené informácie, pretože účel svätí prostriedky, pretože chceli za každú cenu zlikvidovať stranu Sme rodina, na strane druhej ak Zoroslav kritizuje Budaja, zrazu sú ticho a to aj napriek tomu, že časť informácii potvrdil aj nový minister. Aktuality.sk sú odpad žurnalistiky, tento denník nie je nič iné ako PR marketingová agentúra a propagandistická úderka strany Progresívne Slovensko.

                   Minister Taraba naozaj potvrdzuje informácie o Budajovi ako extrémne lenivom ministrovi, ktorý do práce ani poriadne nechodil a nepracoval. Tvrdí, že na stole mu po Budajovi zostalo neuveriteľných 1900 nepodpísaných vecí, medzi ktorými je značná časť neuhradených faktúr. Absolútna sabotáž ministerstva rovná trestnému činu, keď nedokázal zabezpečiť ani úplne najviac základný havarijný krízový chod ministerstva vrátane jeho podriadených organizácii ako napríklad Vodohospodársky podnik.

Lenivosť ale nemusí byť jediný dôvod prečo Budaj svoj mandát nezvládal. S vysokou pravdepodobnosťou trpel nejakou neurodegeneratívnou chorobou. V minulosti som upozorňoval aj na túto obavu, pretože objavilo sa video, kde bolo vidieť ako Budajovi na chvíľu vypadli základné kognitívne schopnosti. Zamestnanec geologického ústavu tvrdil, že gudrónové jamy majú kyslé pH, Budaj to ale pochopil, že sú zásadité.

Nebol to žiaden hejt, keď som informoval o demencii Budaja, ale bola to vážna obava o zdravie exministra, keď som označil Budaja ako dementného deda, ktorého zneužívajú jeho tajomníci. Ja som človek, ktorý má veľmi dobrú intuíciu a zdá sa, že sa tieto moje obavy potvrdili.

                   Zostáva záhadou prečo Budajovi tajomníci mlčali a len bezmocne sa prizerali, ako ich minister svoju prácu nezvláda a ako je ministerstvo decimované. Udržať sa tajomníkom za každú cenu pri moci bolo pre nich prednejšie ako konať vo verejnom záujme a kontaktovať premiéra a stranu OĽANO, že dementného blázna treba nahradiť.

Budajov tajomník Michal Kiča mal na ministerstve len jednu vec – ako bývalý pracovník organizovanej skupiny BROZ zabezpečiť čo najviac miliónov dotácii tejto korupčnej skupine. To že Budaj zlikvidoval ministerstvo tak, že škody sa budú naprávať minimálne dve volebné obdobia mu bolo úplne jedno. Kičovi tiež vyhovovalo, že sa nevyplácajú faktúry, pretože čím menej vyplatených faktúr Vodohospodárskemu podniku, tým viac peňazí zostalo pre zločineckú skupinu BROZ. Projekty LIFE sú spolu-financované štátom vo výške 38%, takže aj pre štát je to hlboko do peňaženky. Je smutné, že takýto cynicky darebák ako Michal Kiča vôbec dostal priestor v televízii TA3. Taký človek by mal sedieť v Leopoldove vo väznici, nie v TA3.

                   Premiéri Matovič a Heger určite boli veľmi dobre informovaní aké šialenosti sa dejú na ministerstve. Napriek tomu sa správali ignorantsky a vôbec nekonali. Heger si dokonca darebákov Kiču a Budaja prichýlil vo svojej strane. Keby tieto informácie boli známe ešte pred voľbami, tak demokrati by získali 0,1% hlasov vo voľbách a strana OĽANO určite menej ako 5% hlasov.

                   Média majú obrovskú moc. Na základe tlaku médii už odstúpilo mnoho ministrov. Prečo ale média vôbec nekonali, keď boli veľmi dobre informované, že ministerstvo okupovali šialenci blázni, a korupčníci? Prečo média svojou pasivitou išli proti verejnému záujmu?

Média keď chcú, dokážu rozpútať obrovské peklo. Média dokázali zorganizovať protesty Gorila, protesty pred Bonaparte, protesty za Slušné Slovensko a podobne. Prečo ale média podporovali Budaja v decimovaní ministerstva?

V médiach sa len objavovali hoaxy o Budajovi ako najviac schopnom ministrovi v dejinách alebo len veľmi jemne sa naznačovalo že sa Budajovi v nejakej drobnosti až tak veľmi nedarí.

Pri Budajovi sme zažili najväčšie zlyhanie médii v dejinách Slovenskej republiky.

                   A aby som nekritizoval len média a stranu OLANO, tak aj strana SaS pomohla udržať Budaja pri moci, hoci aj táto strana bola dobre informovaná o mnoho škandáloch ministerstva. Ak by sa hore uvedené informácie objavili ešte pred voľbami, tak strana SaS by sa ani nedostala do parlamentu.

Naopak niektorí predstavitelia strany Sme rodina naopak aspoň verbálne kritizovali Budaja a vyzývali na jeho odstúpenie.