Filozofická kritika kresťanstva

• sekta je náboženské spoločenstvo, ktoré manipuluje svojich členov a zotročuje ich
• vytvára otrockú závislosť členov na náboženstve/sekte
• závislosť členov na duchovných vodcov, pričom nie je pravidlo, že vodca si pestuje kult osobnosti. Vodca trpí spasiteľským syndrómom, že je pre spoločnosť nepostrádateľný a že zachraňuje veriacich pred zatratením, zachraňuje svet pred zatratením a pekelným ohňom
• člen sekty napriek tomu, že je zotročený, si svoje otroctvo neuvedomuje a naopak tvrdí, že ho sekta robí šťastným. (Náboženský fanatik by vám síce vedel dlho prednášať o tom ako ho náboženstvo nezotročuje, robí slobodným, ako ho neobmedzuje, ale takto rovnako by Vám vedel hovoriť aj svedok Jehovov)
• do sekty / náboženstva sa síce ľahko vstúpi ale vystúpiť je prakticky nemožné. Viac informácii o tejto téme v podnadpise „Čo myslí náboženský fanatik po pojmom „hľadanie pravdy“?“
• Atribútom sekty (resp. fanatickej formy náboženstva) je ochota členov strácať neúmerne veľký čas a energie na praktizovanie náboženstva, čo výrazne zotročuje život (náboženské akcie, či súkromné modlitby, čítanie literatúry). Náboženský fanatik nepozná oddych, neustále pracuje pre náboženstvo.

V čom spočíva otroctvo náboženstva?

• Samotní kresťania si neuvedomujú, že vyznávaním náboženstva si škodia predovšetkým sami sebe. Ubližujú sebe a ostatným. Ako hovoria ľudia so schopnosťou astrálenho cestovania, egregor náboženstva z človeka vysáva energiu, vylaďuje ho na zlé energie, čo sa zhmotní aj do osudu, že kresťan má v živote viac utrpenia ako nekresťan. Každý človek je energetickým žiaričom, či už „pozitívnej“ alebo „negatívnej“ energie. Náboženský fanatik teda škodí svojim vyžarovaním aj druhým. Bez náboženstva by bolo na tejto planéte podstatne menej utrpenia
• s egregorom kresťanskej predstavy boha sú úzko prepojené rôzne parazitické démonické bytosti. Kresťania v domnení,že komunikujú s bohom, komunikujú v skutočnosti s démonickými bytosťami. Túto skutočnosť nielenže potvrdzujú ľudia so schopnosťou astrálneho cestovania ale bol som svedkom toho, a sú to desiatky až stovky veľmi šokujúcich príkladov, ako náboženskí fanatici telepaticky získali informácie, ktoré im prikazovali niekomu pomôcť ale v skutočnosti druhým ľuďom zákerne ubližovali, čo bolo v rozpore s kresťanským učením. Ten pocit keď vo svojej nevedomosti si myslíš , že niekomu strašne pomáhaš a neuvedomuješ si, že mu ubližuješ
• kresťanstvo zotročuje človeka aj z podstatne viac racionálneho uhľa pohľadu. Náboženský fanatik dokáže extrémne veľa času obetovať na prežívanie náboženstva, na omše a iné náboženské akcie, na modlitby, čítanie nezmyselnej náboženskej literatúry, počúvanie pobláznených náboženských kazateľov cez internet, počúvanie náboženských relácii v kresťanských rádiách a televíziách a podobne. Náboženstvo je obrovským zásahom do slobody človeka aj z pohľadu strateného času. Na staré kolená na smrteľnej posteli si môže kresťan povedať: „na čo som ja blázon bláznivý stratil celý život, drahocenný čas na náboženské nezmysly?“. Náboženstvo je ako droga a závislosť, ktorá kresťana zotročuje a nedokáže bez neho existovať. Táto droga kresťana úplne ničí, avšak náboženský fanatik je tak zmanipulovaný, že neustále klame seba ako mu náboženstvo robí dobre
• náboženský fanatik je ochotný dávať obrovské množstvo času a energie do náboženstva, ktoré mu v živote vôbec nepomáha, ale kresťan neustále klame seba a pretvaruje sa, že mu pomáha, pretože je zmanipulovaný naprogramovaný otrok, ktorý už nemá slobodnú vôľu. Obzvlášť smutný pohľad je na niektorých mojich príbuzných, ktorý majú okolo 70 rokov, sú inteligentní ľudia, majú vysokoškolské vzdelanie, avšak až tak extrémne majú vypláchnuté mozgy, že ani na staré kolená neprišli k rozumu, neprišli na to, že náboženstvo im nič nedáva. Zvlášť na staré kolená by si človek mal zachovať svoju tvár, zachovať určitú ľudskú dôstojnosť. Pokiaľ človek ani po 70 rokoch ani trochu neuberie plyn z náboženského fanatizmu a stále je rovnaký fanatik ako 35 rokov dozadu, potom človekuklesne ľudská dôstojnosť na úroveň pacienta s Dawnovým syndrómom. Niekedy mi príde človek s Dawnovym syndrómom ďaleko viac inteligentný ako totálne psychicky nenávratne poškodený 70 ročný človek s univerzitným vzdelaním, ktorý všetok svoj voľný čas nerobí nič iné ako pchá do seba náboženské sračky
• zpohľadu psychológie budúcnosti, kresťanstvo objektívne človeka manipuluje a zbavuje slobodnej vôle. Mnohí sekulárni nenáboženskí ľudia sa veľmi mýlia, keď považujú náboženstvo za neškodnú a nevinnú vec. Bohužiaľ nieje to tak. Je veľmi ľahké vstúpiť do fanatického kresťanského spoločenstva, ale vystúpiť prakticky nemožné. Táto vec je známa hlavne pri sektách, avšak zabúdame že presne rovnaký problém je aj v kresťanstve, kde sa to veľmi podceňuje. Kresťan vám povie, že on chodí na náboženské akcie naprosto slobodne, že svoju vieru má nadobudnutú úplne slobodne. To isté Vám povie aj člen akejkoľvek inej sekty. Zabúdame však na to, že medzi kresťanstvom a sektou nie je prakticky žiaden rozdiel. Paradoxne kresťanstvo má ďaleko silnejší a ďaleko viac manipulatívny egregor ako menšie sekty. A to o rôznych sofistikovaných, rafinovaných evanjelizačných metódach ani nehovorím (napríklad svedectvá)
   

Piliere kresťanstva. Čo najviac motivuje kresťana byť náboženským fanatikom?

• „lebo Boh“: kresťan vyznávaním náboženstva verí v to, že praktizovaním náboženstva si vytvára vzťah z Bohom. Verí, že kresťanskými modlitbami dokáže poprosiť Pánbožka o pomoc a ten mu pomôže. Tu ale narážame na celospoločenský problém, nielen kresťanský. Celospoločenská diskusia sa zredukovala len na dve alternatívy: buď existuje kresťanská predstava boha, alebo boh neexistuje. Pritom obe možnosti sú klamstvo, správna je tretia možnosť. Boh síce existuje ale ale je radikálne odlišný od kresťanskej predstavy boha. Skutočný Boh určite od človeka nevyžaduje dodržiavať akékoľvek náboženské pravidlá, dogmy, neprikazuje človeku obmedzovať sexualitu, nevyžaduje od človeka veriť na náboženské dogmy a nevyžaduje od človeka dodržiavať rozmanité príkazy a zákazy
  • Náboženský fanatik si otázku, či skutočný Boh nie je o niečom úplne inom nikdy nepoložil. Maximálne si pár krát v živote možno položí otázku či boh existuje alebo neexistuje.
  • Zaujímavé je z náboženským fanatikom diskutovať o téme toho, či skutočný Boh náhodou nemôže byť aj o niečom úplne inom ako náboženská predstava. Bolo by to krásne, ak by si náboženský fanatik chcel dať pomôcť, chcel diskutovať a chcel rozmýšľať. Diskusia dopadne tak, že náboženský fanatik sa ide psychicky zrútiť, nie je ochotný sa nad takouto otázkou zamyslieť, odpovedá Vám úplne mimo témy a robí všetko pre to aby na takúto otázku zabudol, robí všetko preto aby si túto otázku čo najskôr vymazal z pamäte. Mimochodom toto je perfektný typ na psychologicko-sociologický výskum: dať nejakým náboženským fanatikom otázku či pripúšťajú to, že môže byť správna aj iná predstava boha ako tá kresťanská a garantujem Vám, že všetky odpovede budú 95% času mimo témy. Priamo na otázku Vám neodpovie nikto. Je to jasný dôkaz psychopatológie kresťanstva. (Mimochodom takáto anketa je výborný typ na doktorantov psychológie alebo sociológie, tiež pre zamestnancov SAV. Som ochotný robiť poradenskú činnosť pri takomto výskume a to nezištne)
    • Kresťan ak počuje kritický argument na adresu náboženstva okamžite sa v ňom zapne silný program čo najrýchlejšieho zabudnutia a nemyslenia/nerozmýšľania. Kresťan robí všetko pre to aby si kritický argument na adresu náboženstva vymazal z pamäte. Ak nemáte v mysli žiaden kritický argument, potom nemusíte rozmýšľať. Z vyhýbavých odpovedí na kritické argumenty na náboženstva sa dá dedukovať, že kresťania nie sú ochotní ani rozmýšľať a snaží sa čo najrýchlejšie zabudnúť.
    • Nie je slobodný človek, ktorý je vo väzení. Avšak nie je slobodný ani kresťan, ktorý má vo väzení svoju myseľ, ktorej programy náboženstva zakazujú rozmýšľať. Náboženstvo totálne zbavuje slobody. Kým väzeň má väznené telo, kresťan má väznenú myseľ. Väzeňje v skutočnostiviac slobodný ako kresťan.
• „lebo posmrtný život“: obrovská motivácia kresťana sa fanatizovať do nepríčetna je viera v posmrtný život. Čím viacej sa budem modliť, čím častejšie budem chodiť na omše a iné náboženské akcie, čím viac náboženskej literatúry si prečítam, čím viac času a energie utratím na náboženstvo, tým viac ma pánbožko odmení na tom druhom svete. Realita je taká, že život po smrti síce existuje, avšak po smrti človeka čaká niečo úplne iné ako popisuje kresťanstvo. Náboženstvo je asi to posledné čo človeku po smrti pomôže.
  • Znovu je tu celospoločenský problém, že v súvislosti so smrťou fyzického tela sa filozofická diskusia zúžila len na filozofiu materializmu alebo náboženskej predstavy čo bude po smrti. Akosi zabúdame, že môže byť aj niečo tretie
  • ľudia so schopnosťou astrálneho cestovania tvrdia, že náboženskí ľudia sa po smrti psychicky často psychicky zrútia, pretože pochopia, že náboženstvo ich klamalo a to obrovské množstvo energie a času, ktoré investovali do náboženstva bolo úplne zbytočné. Uvedomia si, že stratili celú inkarnáciu, celý jeden život na náboženské sračky

Čo myslí náboženský fanatik po pojmom „hľadanie pravdy“?Sila manipulácie náboženstva

Náboženstvo ako choroba/nemoc a liečba

• Kým psychiatrická diagnóza prevažne znamená poruchu mozgu, náboženský fanatizmus znamená ochorenie duše. Náboženskému fanatizmu podliehajú energeticky oslabení ľudia so slabšou ochranou.
• Prebúdzanie katolíka je extrémne ťažké, pretože on Vás vníma ako najväčšieho nepriateľa, satanovho posla, keď sa mu snažíte pomôcť. Navyše nepríjemná pravda sa náboženskému fanatikovi veľmi ťažko počúva.
• Avšak aj náboženský fanatik by si mal uvedomiť, že ak prijme nepríjemnú pravdu, môže sa oslobodiť a druhý krát narodiť. Život je dosť ťažký na to aby si ho človek ešte priťažoval náboženskými nezmyslami

Ostatné všeobecné informácie o náboženstve

• Náboženských akcií by sa človek nemal zúčastňovať ani zo srandy, ani len ako vtip. Manipulatívne programy náboženstva sú príliš silné. Do náboženstva ľahko vstúpiť ťažko vystúpiť.
• Náboženský fanatik má tak extrémne nenávratne poškodenú a zdeformovanú osobnosť náboženstvom, že sa musí aj niekoľko inkarnácii, niekoľko životov na tejto planéte čistiť aby sa vrátil do normálu. (A často podliehajú náboženskému fanatizmu veľmi vzdelaní ľudia, ktorí sa nemôžu vyhovárať na nevedomosť).
• Náboženstvo ako karmická záťaž: každý človek je energetický žiarič. Každý človek ťahá spoločnosť energeticky buď hore alebo dole. Náboženský fanatik permanentným vylaďovaním sa na negatívne energie spôsobí spoločnosti rovnako veľa utrpenia ako masový vrah. Uvedomujem si, že nie každý človek má pochopenie pre takýto názor ale je tomu tak. Pokiaľ náboženský fanatik počul pravdu o náboženstve a napriek tomu tieto informácie odmietol a bránil sa ním ako sa len dalo, nemôže sa vyhovárať ani na nevedomosť. Má na svojom svedomí plnú karmickú zodpovednosť
• Aféra: ministri Krajčí a Heger ako náboženskí fanatici. Ľudia radi na týchto dvoch pánov veľmi radi nadávajú. Áno je to pravda, šialené náboženskí fanatici do politiky nepatria. Avšak ja sa na tento problém dívam radikálne odlišne. Spoločnosť si neuvedomuje prečo sa títo dvaja ľudia stali vlastne ministrami. Problém je v tom, že v kresťanské sekty majú dostatočne veľký počet svojich členov, významný podiel populácie sa stalo obeťami siekt, že stačí to na to, aby sa aj takýto šialenci dostali do politici. Ľudia nesprávnym smerom obracajú svoj hnev. Nie títo dvaja ministri sú problém. Problém je v príliš veľkom počte siekt, ktorá sa rozmáhajú ako rakovina