Filozofická kritika kresťanstva

S vďačnosťou sledujem, že média sa zaoberajú aj témou nebezpečenstva letničných kresťanov v politike (odkazy tu, tu, tu).

                    Mnohí ľudia si mysleli, že sa zaoberám spoločensky okrajovou a bezvýznamnou témou, keď som hovoril a nebezpečenstve kresťanských siekt. Až došlo k tomu, že premiérom a viacerými ministrami sa stali členovia kresťanských siekt ako sú Heger, Krajčí, Milanová, Remišová.

 

Definície sekty môžu byť rôzne. Ja pod pojmom sekta myslím náboženské spoločenstvo, ktoré sofistikovane manipuluje psychiku jednotlivca a buduje v človeku negatívne patologické psychologické fenomény. Sekty môžu vznikať aj pod krídlami bežných cirkví – jedná sa o takzvané kresťanské spoločenstvá. Sektárskych praktík sa dopúšťa akýkoľvek katolícky kňaz, ktorý pestuje vo svojich veriacich náboženský fanatizmus a dokáže veriacimi efektívne manipulovať.

                    Sektami sa zaoberá aj tajná služba, obávam sa, že monitorovanie kresťanských siekt silne podceňuje – veď čoho sa obávať, keď mnohé z nich patria pod katolícku cirkev.

                    A veľké pozor. Letniční kresťania nie sú jediný kresťanský prúd, kde sa pestuje chorý náboženský fanatizmus. Problematika sa týka aj nie-letničkých kresťanských spoločenstiev. V náboženskom fanatizme sú ale dominantní letničiari.

 

Kresťanské spoločenstvá sa snažia budovať čo najsilnejšie sociálne väzby a sociálny život medzi svojimi členmi. Na jednej strane sa to môže zdať pozitívne, že človek ktorý prežíva nejakú krízu, sa má s kým psychicky podeliť o svoje problémy, na strane druhej ale pozorujeme prevažne len negatívne fenomény tohto až prehnane spoločenského komunitného života. Na miesto poctivého hľadania pravdy a kritického skúmania náboženstva, sa členovia kresťanského spoločenstva len potvrdzujú a povzbudzujú v náboženskom fanatizme a bigotnosti, a to nie je dobré.

                    Vidíme masový, veľmi negatívny trend ako ľahko sa nechajú ľudia uniesť efektom davovej psychózy na sociálnych sieťach a ako ľahko naletia naprosto absurdným dezinformáciám. O čo silnejšia manipulácia je v kresťanských spoločenstvách, kde sa ľudia utvrdzujú v klamstve nie cez sociálne siete ale priamym osobným kontaktom.

                    Prehnane spoločenský život členov kresťanských spoločenstiev spôsobuje vysoko manipulatívny efekt – jednotlivec nadobudne kolektívnu myseľ. Jednotlivec úplne stratí vlastný úsudok, vlastný rozum, akékoľvek kritické myslenie a slobodnú vôľu. Jeho myseľ je preprogramovaná na to, čo mu má spôsobovať radosť a čo negatívne emócie.

Jednotlivec, ktorý je sám za seba, ak urobí chybu tak si ju dokáže uznať a opraviť sa. Avšak pri davovej kolektívnej mysli, ktorá je ako zabehnutý vlak, to už možné nie je.

 

 

K obetiam kresťanských siekt sa aj ja teraz pokúsim pristupovať s úprimným pochopením. V človeku je prirodzene zakorenená túžba zaoberať sa niečím hlbším, nielen povrchom, túžba zaoberať sa filozofiou, spiritualitou a hľadaním pravdy. Bohužiaľ žijeme na planéte zemi, kde temný princíp ťahá za oveľa dlhší koniec a matrix má pre hľadačov pravdy pripravené poriadne efektívne pasce / léčky. A to sa netýka kresťanstva ale aj ezoteriky. Ja ako človek, ktorý je sám hlboko spirituálne založený otvorene hovorím, že v tomto svete je najlepšie sa filozofiou vôbec nezaoberať, pretože v 95% prípadoch ľudia zablúdia či už v kresťanských sektách alebo rôznych pomýlených prúdoch ezoteriky. Ľudia, ktorí sa spiritualitou či filozofiou vôbec nezaoberajú si ku pravde bližšie ako kresťania či ezoterici. Tak to som už mierne odbočil od kresťanských siekt k ezoterike, ale ono to súvisí.

                    Mnohí ľudia si dávajú legitímne filozofické otázky o Bohu, posmrtnom živote a duši. Kresťanstvo dáva človeku na tieto otázky povrchné odpovede. Nikdy nie je správne ak tieto odpovede človek začne považovať za jedinú pravdu a fanaticky sa toho držať.

                    Aj náboženského fanatika treba chápať – nemyslí to zle vo svojich myšlienkových pochodoch. Ak by sme vychádzali z toho, že kresťanská predstava boha je skutočná, že kresťanský Boh skutočne od nás vyžaduje dodržiavanie všetkých dogiem a že posmrtný život bude skutočne taký a bude založený na takých pravidlách ako popisuje kresťanstvo, tak potom by sa nám naozaj byť náboženským fanatikom oplatilo. Mali by sme tak úspešný život s minimom utrpenia počas života na zemi a aj v posmrtnom živote by sme získali veľké výhody. Ak by bola kresťanská predstava boha skutočná, tak skutočne by malo zmysel dodržiavať všetky príkazy, zákazy a obmedzenia z lásky k Bohu, aby sme ho potešili. ….. V praxi ale kresťan veľmi rýchlo príde na to, že kresťanstvo mu v živote nepomáha, tak sa snaží uspokojovať aspoň tým, že čím viac utrpenia na zemi, tým lepšie po posmrtnom živote. Klamať sa a sugerovať si, že kresťanstvo ma robí vnútorne šťastným aj keď mám život plný utrpenia to nie je až tak ťažké. …. Tomu, že sa dlhoročný náboženský fanatik ani trochu kriticky nad svojim náboženstvom nezamyslí a nepríde k rozumu ani na staré kolená, tak tomu nechápem už ani ja – tu už aj mne zastáva rozum. … Náboženský fanatik má náboženstvo na prvom mieste a snaží sa dávať do náboženstva čo najviac času a energie v domnení, že sa mu to vyplatí v posmrtnom živote.

                    Mnohí kresťanskí veriaci si uvedomujú, že katolícka cirkev je skostnatelá a hľadajú čerstvý vánok a „živú vieru“. Bohužiaľ pri hľadaní sa človek môže veľmi pomýliť a prejde z blata do kaluže, so zlého do ešte horšieho. Spiritualitu sa snažia hľadať v ešte väčšom náboženskom fanatizme ako mainstreamová cirkev. Ale kresťanstvo sa rúti do priepasti – pozorujeme nebezpečný trend, že onedlho už mainstream budú práve kresťanské sekty.

                    Do kresťanskej sekty sa ľahko vstúpi ale veľmi ťažko vystúpi nakoľko sa jedno o vysoko manipulatívnu psychológiu. Dobre zmanipulovaný človek sa v sekte cíti dobre, myslí si že všetko je v poriadku, nevidí žiaden problém v sekte tak prečo by mal vystúpiť?

 

Najprv kresťanská sekta naženie na náboženskú akciu čo najviac neveriacich alebo váhajúcich členov-nováčikov. Pomocou takzvaných svedectiev sa rečník na pódiu, ktorí sám seba prezentuje ako bežný rádový člen spoločenstva, sa snaží presvedčiť ovečky, že pred tým ako bol kresťanom bol nešťastný a mal v živote veľa problémov. Potom sa ma ale dotkol „Boh“, osvietilo ma, Ježiš ma uzdravil a zrazu som úplne šťastný a žijem bez problémov.

                    Predstavte si nejakého mladého, neskúseného a nezorientovaného človeka, ktorý prežíva akurát nejakú krízu. (Sekty sa špecializujú hlavne na mládež). Takýto mladý človek sa ľahko stane korisťou nenažratých kresťanských siekt.

                    Vodcovia sekty či samotní rečník to nepovažujú za manipuláciu, pretože účel svätí prostriedky. Veď my nič my muzikanti, my len zachraňujeme celý svet pred satanom a pomáhame svedectvami sa zachrániť sekulárnym ľuďom pred zatratením.

                    Kiež by a bodaj by existovali na školách hodiny výučby, alebo by to mohla robiť nejaká mimovládna organizácia, ktorá by chodila po školách a varovala deti pred takouto manipuláciou.

 

O myšlienkových pochodoch či už vodcov siekt alebo aj rádových členov:

Myslia si že zachraňujú svet, že zachraňujú ľudí pred zatratením, že sú elitou, že sú nepostrádateľní pre spoločnosť. My zachraňujeme ľudí pred zatratením, ľudia nás neskutočne potrebujú.

                    Členstvo v kresťanských sektách je lákavé pre psychicky zakomplexovaných jedincov, ktorí majú pocit že nanucovaním svojej viery zachraňujú celý svet pred zatratením. Človek s komplexom menejcennosti má pocit, že je užitočný.

                    Spasiteľský syndróm je veľmi nebezpečný psychopatologický fenomén, ktorý sa pestuje v sektách.

 

Náboženský fanatik vidí len jednu chybu – a tou chybou je, že nie sme dostatočne fanatickí. Opačnú chybu, že fanatizmu je priveľa, tak to veriacich v kresťanských spoločenstvách ani nenapadne.

                    Je veľmi smutný pohľad, že ani starší ľudia, ktorí mali už s náboženským fanatizmom dlhoročné skúsenosti a sami musia na sebe vidieť, že náboženstvo im nič nedáva, ani na staré kolená s fanatizmu neuberajú.

                    Fenomén neschopnosť vidieť chyby na náboženstve je najsilnejší a najviac nebezpečný program na náboženstve.

                    Náboženský fanatik má tiež úplne vypnuté myslenie. Človek, ktorý nemyslí, nevidí chyby na náboženstve. Dokáže myslieť len jedným smerom, len smerom potvrdzovania si svojho omylu.

                    Psychicky vyrovnaný človek by ma vyhľadávať kritické argumenty aj sám, avšak ak aj aktívne sa človek snaží pomôcť náboženskému fanatikovi, ten reaguje veľmi podráždene a je veľmi zranený.

                    Kresťanský fanatik je kritický k jehovistom a je schopní vidieť na nich chyby. K jehovistom je objektívny. Dokáže byť kritický k islamu. Kresťanský fanatik ale zabudol na sebareflexiu. Nedokáže pochopiť a nedokáže si uvedomiť že jeho vlastné náboženské spoločenstvo sa dopúšťa presne rovnakých chýb a presne rovnakej manipulácie ako svedkovia Jehovovi.

                    Zaslepenosť katolíkov vidieť na svojej cirkvi chyby bolo vidieť aj v prípade kauzy sexuálneho zneužívania. Všetkých veriacich a katolíckych kňazov, ktorých som poznal, vždy hovorili o sexuálnych aférach ak o vykonštruovaných, vymyslených útokoch sekulárnych médii proti katolíckej cirkvi. Zmena názoru u kňazov a fanatických veriacich nastala až vtedy keď silne reformný pápež František veľmi tvrdo pomenoval tieto problémy. Avšak aj dodnes pozorujem silné zmenšovanie tohto problému u veriacich.

                    Za neschopnosťou veriaceho vidieť chyby na cirkvi a náboženstve, je aj to, že to znamená pochybovať o viere. A pochybovať o viere sa považuje za slabosť a satanove nástrahy. Akýkoľvek kritický argument na náboženstvo sa považuje za satanovu nástrahu. Veriaci je povinný kritický argument okamžite vyhodiť z hlavy a ani nad ním nerozmýšľať. Toto je mentalita a myšlienkové pochody veriaceho.

 

Náboženskí fanatici si vytvorili svoj vlastný svet, a sami sa vo videní svojho sveta utvrdzujú. Byť náboženským fanatikom je pre nich normou. Sekulárnych ľudí vnímajú ako chorých, ktorým treba pomôcť, ktorých treba vyliečiť a navrátiť do normy.

Náboženského fanatika ani len nenapadne sa zamyslieť, že otročenie svojmu náboženstvu / sekte v skutočnosti nie je norma.

 

Náboženskí fanatik je plný netolerancie k nielen k sekulárnemu človeku ale aj k umierneným kresťanom. Úlohou náboženského fanatika je „prebudiť“ a „uzdraviť“ aj umiernených kresťanov a urobiť fanatikov aj ich.

                    Svojí spôsobom je kresťanský fanatizmus skrytá nacistická ideológia. Kým nacizmus hlásal nadradenosť na základe rasy či národnosti, kresťanstvo hlása nadradenosť na základe vierovyznania.

                    Kým k netolerancii náboženských fanatikov je spoločnosť veľmi tolerantná, k netolerancii rasistov je tolerancia spoločnosti prakticky nulová. Pozorujeme dvojaké metre spoločnosti na náboženskú a rasovú netoleranciu.

                    Krásny príklad ako sú náboženskí fanatici netolerantní sú aj obrovské útoky na YouTube kanál Kmeňový Šamanizmus, ktorý zdá sa čelil obrovskému nahlasovaniu so strany náboženských fanatikov. Smutné, že to, že sa človek snaží pomáhať obetiam siekt, obete vnímajú ako útok proti nim a ako nástrahy Satana.

 

Všetky tieto veci súvisia.

Alkoholik či drogovo závislý a náboženský fanatik majú toho veľa spoločného. Kým alkoholik sa nevie vzdať alkoholu a otročí mu, náboženský fanatik je závislý na náboženstve a otročí mu.

Kým alkoholik a narkoman si svoju slabosť uznávajú a snažia sa s ňou bojovať, naopak náboženský fanatik považuje svoj hendikep za svoju najväčšiu prednosť. Alkoholik a narkoman sú na tom lepšie ako náboženský fanatik.

                    Kým psychiatrický pacient si svoju poruchu uvedomuje a považuje ju za hendikep, človek spracovaný náboženským fanatizmom považuje svoj hendikep za svoju najväčšiu prednosť. Psychiatrický pacient je v skutočnosti na tom lepšie ako náboženský fanatik.

 

Katolíci ani nič iné neriešia ako len to aby v žiadnom prípade nedošlo k predmanželskému sexu u mladých ľudí. Toto je téma číslo jedna a nič iné katolíci ani neriešia. Niektorí katolíci sa snažia zmenšovať tento problém, že tonie je až tak zlé, avšak aféra Anny Kolesárovej je jasný dôkaz, že katolíci sú naozaj posadnutí sexualitou do extrému. Sexualita je nástroj satana, ktorý treba za každú cenu eliminovať. Anna Kolesárová bola vyhlásená sa svätú za každú cenu v rozpore s učením katolícke cirkvi – nič nie je viac dôležité ako vytvoriť nový symbol odmietania sexu. Z Anny Kolesárovej katolíci vytvorili naratív postavený na klamstvách – veď účel svätí prostriedky – pre vyššie dobro môžeme aj klamať len aby sme vytvorili symbol odmietania sexu.

 

Kiež by vznikli psychologické centrá po celom Slovensku, ktoré by sa zaoberali pomocou obetiam kresťanských siekt. Predstavoval by som si silný dobrovoľnícky mimovládny sektor na pomoc obetiam kresťanských siekt, ktoré by robili osvetu a šírili aj kritické argumenty na adresu náboženského fanatizmu.

Základnou úlohou psychológa je donekonečna obetiam siekt vysvetľovať, že náboženská predstava Boha a nemusí byť jediná správna a že učenie kresťanstva o posmrtnom živote nemusí byť jediné správne.

Úlohou psychológa je vysvetliť obeti, že náboženstvo nevyznáva so slobodnej vôli ale že náboženstvu otročí. Obeť by mala pochopiť že otročenie náboženstvu je hendikep a nie vec, ktorú by som mal považovať za prednosť.

                    Práca s obeťami siekt nie je vždy ľahká. Pomoc obeť nemusí vnímať ako pomoc. Viacero obetiam kresťanských siekt som sa snažil pomáhať a na miesto vďačnosti ponúkanú pomoc vnímajú ako útok proti nim, proti ich viere a prebúdzanie a terapiu vnímajú to ako Satanove nástrahy. Agresívne a podráždené reakcie sú časté. Existujú ľudia, ktorým sa nedá pomôcť.

 

O jehovistoch je známe, že v strednej Európe zažívajú masový odchod svojich členov. Dôvod je aj ten, že skostnatení jehovisti nepoužívajú zďaleka tak sofistikované manipulačné metódy ako kresťanské spoločenstvá a zďaleka nemajú tak dobre prepracovaný PR marketing. Jehovisti sú v porovnaní s kresťanmi úbohí amatéri, ktorí sa majú čo od nich učiť.

Napriek tomu som optimista a mám silnú vieru že aj na kresťanské sekty príde podobné obdobie ako na jehovistov. Akonáhle začne odchádzať nejaká skupinka ľudí, tak potom sa spustí domino efekt a môžu sa odchody zmeniť na masové. Kresťan má vypnutý mozog a nerozmýšľa. Akonáhle ale odíde so sekty jeho blízky kamarát, potom už bude násilím donútení sa aspoň trochu zamyslieť nad tým prečo odišiel a bude proti svojej vôli rozmýšľať aj nad kritickými argumentami. Môže to spustiť pekný domino efekt. Dôležité je aby sa odídenci čo najviac zoskupovali združovali aby vytvorili čo najsilnejšie ochranné energetické pole, čo najsilnejší egregor. Odídenci by mohli pomáhať odísť aj ďalším a pomáhať im so psychologickou poradňou.

 

Hoci kresťania sú kritickí ku islamu, sami nemajú sebareflexiu a neuvedomujú sú koľko veľa majú s islamom spoločné. Moslimovia dokážu tolerovať inovercov, avšak odpadnutie od islamu trestajú smrťou. Podobné je to aj s kresťanstvom. Kresťan je ešte horko ťažko tolerantní k inovercom, avšak ak odpadne od kresťanstva nejaký člen rodiny od malička vedený ku konzervatívnej kresťanskej viere, zrazu je po kresťanskej láske a prináša to do rodiny veľké rozdelenie. Kresťania tvrdia, že ich náboženstvo je silne pro-rodinné, avšak neuvedomia si ako ich náboženstvo dokáže rodinu rozdeľovať. Rozdeľovať ľudí.

Nie je tomu inak aj niekto odpadne od kresťanského spoločenstva.

 

Odkazy tu a tu

 

Psychológia kresťanských spoločenstiev / siekt. Analýza http://krestanstvo.czweb.org/clanky/psychologia-krestanskych-spolocenstiev

 

Poriadne psychopatické modlitby letničiarov zacielené na exorcizmus a "uzdravenie". človek ľahko pochopí prečo sú letničiari sekta, stiahnuť tu